Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA nasadia armádu v Karibiku na boj proti drogovým kartelom

Spojené štáty nasadia vzdušné a námorné sily do južnej časti Karibského mora s cieľom čeliť hrozbám zo strany latinskoamerických drogových kartelov. Podľa zdrojov agentúry Reuters pôjde o operáciu trvajúcu niekoľko mesiacov, realizovanú v medzinárodných vodách a vzdušnom priestore.

Nasadenie má zahŕňať špionážne lietadlá P-8 Poseidon, najmenej jednu vojnovú loď a jednu útočnú ponorku. Tieto prostriedky budú využité na spravodajské a sledovacie úlohy, no môžu slúžiť aj ako základňa pre prípadné cielené údery.

Prezident Donald Trump dlhodobo presadzuje využitie armády v boji proti kartelom, ktoré označuje za globálne teroristické organizácie.

V posledných mesiacoch už Washington nasadil dve vojnové lode na ochranu hraníc a boj s pašovaním drog.

Mexiku Trump ponúkol aj vyslanie amerických vojakov, čo však tamojšia vláda odmietla.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Kim v liste Putinovi: naše partnerstvo bude ešte pevnejšie

Severokórejský vodca Kim Čong-un zaslal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi list, v ktorom napísal, že vzťahy medzi KĽDR a Ruskom sú „v plnom rozkvete“ a predpovedal ich ďalšie upevnenie.

List zverejnila v piatok agentúra KCNA pri príležitosti štátneho sviatku 80. výročia oslobodenia krajiny od japonskej koloniálnej nadvlády.

Kim vyzdvihol „osemdesiatročnú historickú, tradičnú a krvou spečatenú solidaritu“ ako základ aktuálneho komplexného strategického partnerstva.

Poďakoval tiež Putinovi za blahoželanie k výročiu a ocenil obetu a úspechy sovietskej armády pri oslobodzovaní Kórejského polostrova v roku 1945. Ruskému lídrovi a armáde poprial „víťazstvo a slávu“.

Vo štvrtkovom prejave pri oslavách Kim označil solidaritu s Ruskom za „nekonečnú“ a založenú na „úžasných myšlienkach a skutočnom priateľstve“.

Spomenul tiež spoločný boj za dosiahnutie spoločných cieľov a budovanie budúcich vzťahov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Irán s Čínou a Ruskom chce zastaviť obnovenie európskych sankcií

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok oznámil, že Teherán spolupracuje s Čínou a Ruskom s cieľom zabrániť obnoveniu európskych sankcií voči Iránu pre jeho jadrový program. 

Británia, Francúzsko a Nemecko pohrozili, že v prípade neúspechu diplomatického riešenia do konca augusta aktivujú tzv. mechanizmus „snapback“, ktorý automaticky obnoví embargo na zbrane, jadrové technológie a bankové obmedzenia zrušené Spoločným komplexným akčným plánom medzi Iránom a piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015.

Európske mocnosti tvrdia, že Irán porušil záväzky vrátane údajného nahromadenia uránu vo viac ako 40-násobku povolenej úrovne.

Teherán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jadrový program má výlučne mierový charakter.

Napätie zvyšujú udalosti z 22. júna, keď USA bombardovali tri iránske jadrové zariadenia – Fordó, Isfahán a Natanz – počas eskalácie bojov s Izraelom.

Odvtedy boli jadrové rokovania medzi Washingtonom a Teheránom prerušené.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Eduardo Bolsonaro: USA môžu uvaliť na Brazíliu ďalšie sankcie a clá

Brazílsky poslanec Eduardo Bolsonaro, syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, vo štvrtok pre agentúru Reuters uviedol, že očakáva ďalšie sankcie USA voči brazílskym predstaviteľom a prípadne aj nové clá na brazílsky export.

Dôvodom je podľa neho právny postup najvyššieho súdu voči jeho otcovi, ktorý čelí obvineniam z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2022.

Spojené štáty už zaviedli 50-percentné clo na dovoz viacerých brazílskych tovarov, vrátane hovädzieho mäsa, kávy či obuvi, a sankcie voči sudcovi Alexandremu de Moraesovi, ktorý proces vedie.

Eduardo Bolsonaro tieto opatrenia označil za „horký liek“ na zastavenie „neprimeranej“ právnej ofenzívy.

Podľa poslanca by Brazília bez vyriešenia „inštitucionálnej krízy“ nemala šancu vyjednať zníženie ciel.

Očakáva tiež rozšírenie amerických vízových obmedzení na ďalších činiteľov vrátane ministra zdravotníctva Alexandra Padilhu a expremiérky Dilmy Rousseffovej.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Panamský prieplav chystá expanziu: tender na dva nové prístavy už v 2026

Podľa zdrojov agentúry Reuters Autorita Panamského prieplavu (ACP) plánuje začiatkom budúceho roka vyhlásiť tender na výstavbu a prevádzku dvoch nových prístavov, jeden na atlantickom a druhý na pacifickom pobreží Panamského prieplavu.

Oznámil to šéf úradu Ricaurte Vásquez. Prístavy budú prepojené plynovodom na skvapalnený propán-bután (LPG), čím umožnia prepravu tohto plynu medzi oboma oceánmi bez nutnosti preplavby cez prieplav.

Tento krok je súčasťou investičného plánu ACP v hodnote 8,5 miliardy dolárov na nasledujúcich sedem rokov, ktorý okrem prístavných terminálov zahŕňa výstavbu vodného rezervoára a infraštruktúry vrátane ciest a diaľnic.

Prístavy budú vo vlastníctve právnej entity kanála a pravdepodobne ich budú prevádzkovať súkromné spoločnosti.

Tieto nové zariadenia by mali uvoľniť kapacity prieplavu pre väčšie plavidlá, ako sú kontajnerové lode a lode so zemným plynom.

(reuters, ttnews, sie)

Minúta  |  

Trump si želá novinárov v Gaze, Smotrič ignoruje medzinárodné výzvy

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok uviedol, že by chcel, aby novinári mali prístup do pásma Gazy a mohli vidieť humanitárne aktivity.

Izrael od začiatku vojny v októbri 2023 vpúšťa zahraničných reportérov len s vojenským sprievodom.

V ten istý deň izraelský minister financií Bezalel Smotrič ohlásil začatie dlhodobo odkladaného projektu výstavby osídlenia v oblasti E1 pri Maale Adumim na Západnom brehu.

Podľa jeho vyjadrenia tento krok „pochová“ myšlienku palestínskeho štátu. Plán zahŕňa 3 401 domov pre izraelských osadníkov a fakticky by prerušil územné prepojenie medzi Západným brehom a východným Jeruzalemom.

Palestínske vedenie, OSN, EÚ a viaceré krajiny vrátane Británie tento krok odsúdili ako porušenie medzinárodného práva a vážnu prekážku dvojštátneho riešenia.

OSN varovala, že rozšírenie osád ďalej prehlbuje okupáciu.

Na Západnom brehu žije približne 700 000 izraelských osadníkov medzi 2,7 miliónmi Palestínčanov. Väčšina svetového spoločenstva považuje tieto osady za ilegálne, Izrael tento názor odmieta.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.