Preskočiť na obsah
  |  

Módí v prejave ku Dňu nezávislosti vyzval Indiu k sile a samostatnosti

Indický premiér Naréndra Módí počas piatkového prejavu k Dňu nezávislosti vyzval krajinu, aby smerovala k väčšej sebestačnosti – od výroby hnojív až po lietadlové motory a batérie pre elektrické vozidlá.

Zdôraznil, že farmári, rybári a chovatelia dobytka sú pre vládu najvyššou prioritou a prisľúbil, že bude chrániť ich záujmy pred zahraničným tlakom.

Módí sa priamo nevyjadril k zhoršujúcemu sa obchodnému sporu s USA. Jeho slová prichádzajú po tom, čo prezident Donald Trump zvýšil clá na niektoré indické výrobky až na 50 percent.

Tento krok ohrozuje vývoz do USA v hodnote 87 miliárd dolárov ročne, najmä v sektore textilu, obuvi, drahých kameňov a šperkov.

Obchodné rokovania medzi Naí Dillí a Washingtonom skrachovali pre spory o prístup na indický poľnohospodársky a mliekarenský trh a kvôli indickým nákupom ruskej ropy.

Indické ministerstvo zahraničných vecí však verí, že vzťahy s USA sa budú ďalej rozvíjať na základe vzájomného rešpektu.

(reuters, sie)

  |  

Merz vyzýva Putina, aby využil samit s Trumpom na dosiahnutie prímeria

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby využil rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške na dosiahnutie prímeria na Ukrajine.

Zdôraznil, že cieľom musí byť samit s účasťou aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý by otvoril cestu k mierovému riešeniu konfliktu.

Trump vo štvrtok uviedol, že očakáva Putinovu ochotu rokovať o ukončení viac než trojročnej vojny. Hlavným cieľom piatkového stretnutia je podľa neho dohodnúť pokoj zbraniam a následné trojstranné rokovanie so Zelenským.

Kremeľ však varoval pred predpovedaním výsledku samitu, hoci potvrdil, že hlavným bodom programu bude hľadanie riešenia vojny.

Podľa agentúry DPA budú Kyjev a jeho európski spojenci sledovať výsledok s obavami, že by mohlo dôjsť k dohode o územných ústupkoch, ktoré Ukrajina rázne odmieta.

(tasr, sie)

  |  

USA nasadia armádu v Karibiku na boj proti drogovým kartelom

Spojené štáty nasadia vzdušné a námorné sily do južnej časti Karibského mora s cieľom čeliť hrozbám zo strany latinskoamerických drogových kartelov. Podľa zdrojov agentúry Reuters pôjde o operáciu trvajúcu niekoľko mesiacov, realizovanú v medzinárodných vodách a vzdušnom priestore.

Nasadenie má zahŕňať špionážne lietadlá P-8 Poseidon, najmenej jednu vojnovú loď a jednu útočnú ponorku. Tieto prostriedky budú využité na spravodajské a sledovacie úlohy, no môžu slúžiť aj ako základňa pre prípadné cielené údery.

Prezident Donald Trump dlhodobo presadzuje využitie armády v boji proti kartelom, ktoré označuje za globálne teroristické organizácie.

V posledných mesiacoch už Washington nasadil dve vojnové lode na ochranu hraníc a boj s pašovaním drog.

Mexiku Trump ponúkol aj vyslanie amerických vojakov, čo však tamojšia vláda odmietla.

(tasr, sie)

  |  

Kim v liste Putinovi: naše partnerstvo bude ešte pevnejšie

Severokórejský vodca Kim Čong-un zaslal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi list, v ktorom napísal, že vzťahy medzi KĽDR a Ruskom sú „v plnom rozkvete“ a predpovedal ich ďalšie upevnenie.

List zverejnila v piatok agentúra KCNA pri príležitosti štátneho sviatku 80. výročia oslobodenia krajiny od japonskej koloniálnej nadvlády.

Kim vyzdvihol „osemdesiatročnú historickú, tradičnú a krvou spečatenú solidaritu“ ako základ aktuálneho komplexného strategického partnerstva.

Poďakoval tiež Putinovi za blahoželanie k výročiu a ocenil obetu a úspechy sovietskej armády pri oslobodzovaní Kórejského polostrova v roku 1945. Ruskému lídrovi a armáde poprial „víťazstvo a slávu“.

Vo štvrtkovom prejave pri oslavách Kim označil solidaritu s Ruskom za „nekonečnú“ a založenú na „úžasných myšlienkach a skutočnom priateľstve“.

Spomenul tiež spoločný boj za dosiahnutie spoločných cieľov a budovanie budúcich vzťahov.

(tasr, sie)

  |  

Irán s Čínou a Ruskom chce zastaviť obnovenie európskych sankcií

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok oznámil, že Teherán spolupracuje s Čínou a Ruskom s cieľom zabrániť obnoveniu európskych sankcií voči Iránu pre jeho jadrový program. 

Británia, Francúzsko a Nemecko pohrozili, že v prípade neúspechu diplomatického riešenia do konca augusta aktivujú tzv. mechanizmus „snapback“, ktorý automaticky obnoví embargo na zbrane, jadrové technológie a bankové obmedzenia zrušené Spoločným komplexným akčným plánom medzi Iránom a piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015.

Európske mocnosti tvrdia, že Irán porušil záväzky vrátane údajného nahromadenia uránu vo viac ako 40-násobku povolenej úrovne.

Teherán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jadrový program má výlučne mierový charakter.

Napätie zvyšujú udalosti z 22. júna, keď USA bombardovali tri iránske jadrové zariadenia – Fordó, Isfahán a Natanz – počas eskalácie bojov s Izraelom.

Odvtedy boli jadrové rokovania medzi Washingtonom a Teheránom prerušené.

(tasr, sie)

  |  

Eduardo Bolsonaro: USA môžu uvaliť na Brazíliu ďalšie sankcie a clá

Brazílsky poslanec Eduardo Bolsonaro, syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, vo štvrtok pre agentúru Reuters uviedol, že očakáva ďalšie sankcie USA voči brazílskym predstaviteľom a prípadne aj nové clá na brazílsky export.

Dôvodom je podľa neho právny postup najvyššieho súdu voči jeho otcovi, ktorý čelí obvineniam z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2022.

Spojené štáty už zaviedli 50-percentné clo na dovoz viacerých brazílskych tovarov, vrátane hovädzieho mäsa, kávy či obuvi, a sankcie voči sudcovi Alexandremu de Moraesovi, ktorý proces vedie.

Eduardo Bolsonaro tieto opatrenia označil za „horký liek“ na zastavenie „neprimeranej“ právnej ofenzívy.

Podľa poslanca by Brazília bez vyriešenia „inštitucionálnej krízy“ nemala šancu vyjednať zníženie ciel.

Očakáva tiež rozšírenie amerických vízových obmedzení na ďalších činiteľov vrátane ministra zdravotníctva Alexandra Padilhu a expremiérky Dilmy Rousseffovej.

(reuters, sie)