Preskočiť na obsah
  |  

Rokovania o globálnej dohode o plastoch v Ženeve skončili bez výsledku

Rokovania o globálnej zmluve na riešenie znečistenia plastami, ktoré sa konali v Ženeve, v piatok skončili bez dohody.

Po troch rokoch rokovaní sa zástupcovia viac ako 180 krajín nedokázali zhodnúť na texte dokumentu, ktorý mal prekonať patovú situáciu. Nový návrh predložený v piatok ráno obsahoval viac ako 100 nevyriešených pasáží a nezískal jednomyseľný súhlas.

Medzi zúčastnenými vládami panujú rozličné názory: ambiciózne stanoviská zastávajú predovšetkým Európska únia, Kanada či Austrália, ktoré chcú planétu ochrániť pred rastúcim plastovým odpadom. Naopak, krajiny produkujúce ropu odmietajú obmedzenia výroby plastov či zákaz nebezpečných látok.

Problém znečistenia plastami rastie: od roku 2000 sa vyprodukovalo viac plastu než za predchádzajúcich 50 rokov.

Podľa OECD môže ročná výroba narásť do roku 2060 až na trojnásobok súčasných 450 miliónov ton. Recykluje sa menej ako 10 percent plastov, pričom takmer polovica končí na skládkach a značná časť zneškodnenia je nesprávna.

(tasr, sie)

  |  

Japonský minister navštívil kontroverznú svätyňu na 80. výročie kapitulácie

Japonsko si dnes v piatok 15. augusta pripomína 80. výročie kapitulácie v Druhej svetovej vojne. Minister poľnohospodárstva Shinjiro Koizumi navštívil tokijskú svätyňu Yasukuni, ktorá je miestom úcty nielen pre 2,5 milióna padlých, ale aj 14 lídrov odsúdených za najvážnejšie vojnové zločiny.

Okrem Koizumiho sa návštevy zúčastnili aj bývalí ministri Sanae Takaichi, Takayuki Kobayashi a 88 zákonodarcov z krajne pravicovej strany Sanseito, ktorá presadzuje obmedzenie migrácie v záujme ochrany japonskej kultúry.

Návšteva Yasukuni dlhodobo vyvoláva kritiku najmä zo strany Číny a Južnej Kórey, ktoré svätyňu vnímajú ako symbol japonskej vojenskej agresie a prehliadanie minulých činov.

Premiér Shigeru Ishiba ani cisár Naruhito sa osobne nezúčastnili, Ishiba len zaslal obetu do svätyne a uprednostnil samostatnú pamätnú slávnosť.

Vláda vyjadrila úctu padlým, zároveň však podľa hovorcu Yoshimasa Hayashiho zdôraznila význam 15. augusta ako dňa smútenia a pripomínania mieru.

Pripomenuté boli aj napätia s Južnou Kóreou, ktorej prezident Lee Jae Myung má Japonsko čoskoro navštíviť, pričom obe krajiny posilňujú obrannú spoluprácu najmä v reakcii na agresiu Severnej Kórey a narastajúci vplyv Číny.

(reuters, sie)

  |  

Juhokórejský prezident: zmiernenie napätia s KĽDR je prioritou

Juhokórejský prezident I Če-mjong v piatok vyhlásil, že Južná Kórea prijme dôsledné opatrenia na zmiernenie napätia so Severnou Kóreou a má záujem obnoviť vojenskú dohodu z roku 2018.

V prejave pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Kórey od japonskej koloniálnej nadvlády zdôraznil rešpekt k aktuálnemu systému v KĽDR a uistil, že Soul neusiluje o zjednotenie prostredníctvom pohltenia, ani o nepriateľské činy voči Pchjongjangu.

Prezident I Če-mjong avizoval, že Južná Kórea začne proaktívne a postupné kroky k obnove dohody o znížení vojenského napätia, aby sa predišlo náhodným incidentom a posilnila vojenská dôvera medzi krajinami.

Dohoda z roku 2018 pôvodne zmrazila viaceré vojenské aktivity na spoločnej hranici, no v dôsledku eskalácie bola neskôr v podstate zrušená.

I Če-mjong zároveň zdôraznil, že základom trvalého mieru musí byť dosiahnutie denuklearizácie Kórejského polostrova a rozvoj priateľskej spolupráce so susednými štátmi.

(tasr, sie)

  |  

Trumpova administratíva zmobilizovala Národnú gardu vo Washingtone

Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová vymenovala šéfa Úradu pre kontrolu drog (DEA) Terryho Colea za „núdzového policajného komisára“ Washingtonu s právomocami riadneho náčelníka polície.

Metropolitná polícia bude odteraz musieť získavať od jeho úradu súhlas pred vydaním akýchkoľvek príkazov.

Ministerstvo obrany zároveň potvrdilo, že všetkých 800 príslušníkov Národnej gardy vyslaných prezidentom Donaldom Trumpom do Washingtonu je zmobilizovaných.

Ich úlohou bude podpora metropolitnej polície a federálnych zložiek pri zabezpečení pamiatok, hliadkovaní a ochrane federálnych zariadení. Národná garda nebude ozbrojená ani oprávnená zatýkať.

Trump uviedol, že ak bude potrebné, môže povolať ďalších členov Národnej gardy. Opatrenie zdôvodnil snahou znížiť vysokú mieru kriminality a počet bezdomovcov v metropole.

Bezpečnostné zložky vo Washingtone v stredu zadržali 45 osôb, prevažne za nelegálny pobyt a trestnú činnosť súvisiacu s drogami a napadnutie policajtov.

(tasr, sie)

  |  

Módí v prejave ku Dňu nezávislosti vyzval Indiu k sile a samostatnosti

Indický premiér Naréndra Módí počas piatkového prejavu k Dňu nezávislosti vyzval krajinu, aby smerovala k väčšej sebestačnosti – od výroby hnojív až po lietadlové motory a batérie pre elektrické vozidlá.

Zdôraznil, že farmári, rybári a chovatelia dobytka sú pre vládu najvyššou prioritou a prisľúbil, že bude chrániť ich záujmy pred zahraničným tlakom.

Módí sa priamo nevyjadril k zhoršujúcemu sa obchodnému sporu s USA. Jeho slová prichádzajú po tom, čo prezident Donald Trump zvýšil clá na niektoré indické výrobky až na 50 percent.

Tento krok ohrozuje vývoz do USA v hodnote 87 miliárd dolárov ročne, najmä v sektore textilu, obuvi, drahých kameňov a šperkov.

Obchodné rokovania medzi Naí Dillí a Washingtonom skrachovali pre spory o prístup na indický poľnohospodársky a mliekarenský trh a kvôli indickým nákupom ruskej ropy.

Indické ministerstvo zahraničných vecí však verí, že vzťahy s USA sa budú ďalej rozvíjať na základe vzájomného rešpektu.

(reuters, sie)

  |  

Merz vyzýva Putina, aby využil samit s Trumpom na dosiahnutie prímeria

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby využil rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške na dosiahnutie prímeria na Ukrajine.

Zdôraznil, že cieľom musí byť samit s účasťou aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý by otvoril cestu k mierovému riešeniu konfliktu.

Trump vo štvrtok uviedol, že očakáva Putinovu ochotu rokovať o ukončení viac než trojročnej vojny. Hlavným cieľom piatkového stretnutia je podľa neho dohodnúť pokoj zbraniam a následné trojstranné rokovanie so Zelenským.

Kremeľ však varoval pred predpovedaním výsledku samitu, hoci potvrdil, že hlavným bodom programu bude hľadanie riešenia vojny.

Podľa agentúry DPA budú Kyjev a jeho európski spojenci sledovať výsledok s obavami, že by mohlo dôjsť k dohode o územných ústupkoch, ktoré Ukrajina rázne odmieta.

(tasr, sie)