Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj dúfa, že samit na Aljaške otvorí cestu k spravodlivému mieru

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj označil samit medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ktorý sa koná na Aljaške, za dôležitý krok smerom k spravodlivému mieru. Podľa neho je teraz čas ukončiť vojnu a Rusko musí podniknúť potrebné kroky.

Zdôraznil, že Ukrajina sa spolieha na podporu Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin sa stretli na bývalej vojenskej základni z čias studenej vojny, aby diskutovali o možnom prímerí pre Ukrajinu.

Trump pritom vyhlásil, že nebude rokovať v mene Kyjeva a rozhodnutie o prípadných územných kompromisoch ponechá na Ukrajine.

Zelenskyj vyjadril nádej, že samit otvorí cestu k zásadným trojstranným rokovaniam medzi Ukrajinou, USA a Ruskom.

V priebehu týždňa absolvoval stretnutia s viacerými európskymi lídrami a po samite sa má osobitne stretnúť s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nawrocki v rámci výročia Zázraku na Visle kritizoval ruský imperializmus

"Dnes oslavujeme 105. výročie veľkého poľského víťazstva v Bitke o Varšavu v roku 1920. Poľská armáda spolu s ukrajinskými silami úspešne odrazila postup Červenej armády na západ, čím ochránila Európu pred komunistickou revolúciou," napísal na sociálnej sieti čerstvý poľský prezident Karol Nawrocki.

Podľa Nawrockého nebol prvým poľským víťazstvom nad ruským imperializmom takzvaný Zázrak na Visle, počas ktorého bol odrazený útok početnejších boľševických jednotiek. Spomenul však bitky pri Orši a pri Klušine z obdobia raného novoveku.

Nawrocki ako historik poľského Ústavu pamäti národa dlhodobo zastáva názor, že sovietsky imperializmus bol pokračovaním toho ruského a súčasný ruský zas nadväzuje na svojho sovietskeho predchodcu.

"Nikdy nepodľahneme ruskému imperializmu, a preto stojíme pri Ukrajine v obrane jej slobody – aby bola Európa opäť celistvá, slobodná a žila v mieri. Rusko nie je nezastaviteľné. Rusko nie je neporaziteľné," uviedol Nawrocki na záver.

(hal)

Minúta  |  

Trump: USA nebudú rokovať za Ukrajinu, rozhodnutie necháme na Kyjeve

Americký prezident Donald Trump pred blížiacim sa stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že nebude rokovať v mene Ukrajiny. Zdôraznil, že rozhodnutie o územných výmenách má zostať výlučne na Kyjeve.

Jeho cieľom je dostať obe strany k rokovaciemu stolu a vytvoriť podmienky na začatie mierového procesu.

Trump zároveň naznačil, že podľa neho ruská ofenzíva slúži Kremľu na posilnenie pozície pri vyjednávaniach, hoci v konečnom dôsledku Putina skôr oslabuje.

Tvrdí, že medzi ním a ruským prezidentom existuje vzájomný rešpekt, čo môže pomôcť dosiahnuť konkrétne výsledky.

Pozitívne vníma aj prítomnosť ruských podnikateľov, no jasne deklaroval, že žiadne obchodné dohody s Moskvou neprichádzajú do úvahy, kým trvá vojna.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Navaľná žiada Putina a Trumpa o prepustenie politických väzňov

Julija Navaľná, vdova po zosnulom ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, aby počas svojho stretnutia na Aljaške učinili zásadný krok – dohodli prepustenie politických väzňov.

Vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach Navaľná apelovala na prepustenie ruských opozičných aktivistov, nezávislých novinárov aj ukrajinských civilistov väznených za odpor voči vojne na Ukrajine.

Zdôraznila, že ide o krok, ktorý nemožno vziať späť, na rozdiel od neurčitých prísľubov mieru.

Pripomenula tiež predchádzajúce dohody o výmene väzňov medzi Putinom a Trumpom, ako aj výmenu z čias administratívy prezidenta USA Joea Bidena.

Rusko od začiatku invázie v roku 2022 odsúdilo stovky ľudí za kritiku vojny a prijalo zákony, ktoré trestajú aj príspevky na sociálnych sieťach.

Ukrajinské úrady tvrdia, že tisíce ich civilistov sú zadržiavaní v Rusku a na okupovaných územiach.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Opozícia: Fico šíri konšpirácie, Slovensko sa rúti do chaosu

Počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci v národnostne zmiešanej srbskej Vojvodine došlo k útoku na výstavu fotografií dokumentujúcich študentské protesty proti vláde prezidenta Aleksandara Vučića. Výstavu usporiadali miestni Slováci.

Následne došlo k potýčkam medzi členmi a stúpencami vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS) a organizátormi výstavy, pri ktorých boli poškodené fotografie a zranení viacerí účastníci.

Premiér Robert Fico (Smer) incident označil za vnútornú vec Srbska a opozíciu obvinil, že zasahuje do záležitostí suverénneho štátu a prispieva k rozdeľovaniu spoločnosti. Opozičné strany Ficovu reakciu skritizovali.

Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) ho obvinil zo šírenia konšpirácií a ignorovania ekonomických problémov Slovenska. Július Jakab (Za ľudí) povedal, že vláda šíri strach, aby odviedla pozornosť od skutočných problémov.

Veronika Remišová (Za ľudí) hovorí o hroziacom kolapse štátu a krytí škandálov. SaS vyzýva na predvolanie srbského veľvyslanca. Minister zahraničia Juraj Blanár (Smer) odmietol zasahovanie do incidentu a tvrdí, že diplomacia situáciu monitoruje.

(tasr, lup)

Minúta  |  

V Leopoldove si pripomenuli obete komunizmu a krvavú väzenskú vzburu

V Leopoldove sa 15. augusta uskutočnila spomienka na osoby väznené počas komunistického režimu. Podujatie sa koná od roku 1999, keď bola na bráne tamojšej väznice odhalená pamätná tabuľa politickým väzňom.

Program začal gréckokatolíckou liturgiou vo Farskom kostole sv. Ignáca, ktorú viedol vladyka Jonáš Maxim. Pri kostole bol položený veniec k tabuli venovanej väzneným.

Hlavná časť programu pokračovala pred väznicou kladením vencov a príhovormi. V nich zaznelo, že niektorí väzni boli uväznení za vieru, iní počas kolektivizácie alebo po vyjadrení nesúhlasu s režimom.

Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Petra Sandtnera boli medzi väznenými aj osoby z českej časti vtedajšieho štátu a viaceré zomreli vo väznici.

V areáli sa nachádzajú pamätné tabule pre Pavla Gojdiča a Metoda Dominika Trčku, ktorí zomreli priamo vo väzenských celách.

Spomienka sa viaže na udalosť z 28. augusta 1955, keď došlo k potlačeniu väzenskej vzbury.

V rokoch 1948 – 1989 bolo na území bývalého Československa väznených vyše 450-tisíc politických väzňov, z toho približne 70-tisíc bolo po roku 1989 rehabilitovaných.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.