Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron navrhuje konanie samitu Putina so Zelenským v Ženeve, čaká na reakcie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol, aby sa prípadný mierový samit medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským konal vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve.

Myšlienka nadväzuje na rokovania v Bielom dome, na ktorých sa zúčastnili aj americký prezident Donald Trump, Zelenskyj a viacerí európski lídri. Okrem Macrona boli na pondelkových rokovaniach vo Washingtone prítomní nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová, fínska hlava štátu Alexander Stubb či šéf NATO Mark Rutte.

Macron zdôraznil potrebu neutrálnosti hostiteľskej krajiny a pripomenul, že zatiaľ posledné podobné rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa konali v Istanbule. Zároveň avizoval, že Francúzsko a Británia plánujú stretnutie so spojencami Ukrajiny, na ktorom predstavia závery z Washingtonu a rozdelia si úlohy v ďalšom postupe.

Otázku prípadných územných ústupkov ponechal Macron na rozhodnutí Kyjeva, no varoval pred legitimizáciou územných ziskov silou, čo by podľa neho mohlo spustiť nebezpečný precedens.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Minister Wadephul vyzval Putina, aby pred rokovaniami súhlasil s prímerím

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine ako s predpokladom na rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zdôraznil, že krok musí urobiť práve Putin, ak má mierová iniciatíva pokročiť.

Wadephul počas návštevy Japonska uviedol, že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky a Spojené štáty spolu s európskymi partnermi sú pripravené ich garantovať.

Dodal, že ich účinnosť bude závisieť od zapojenia Washingtonu, na čom už dosiahli dohodu s prezidentom Donaldom Trumpom. Ten medzitým oznámil, že pripravuje bilaterálne rokovania medzi Zelenským a Putinom, po ktorých má nasledovať trojstranné stretnutie.

Wadephul zároveň upozornil, že bezpečnostné záruky musia byť dostatočne pevné na to, aby Ukrajine zaručili ochranu pred ďalšou agresiou. Prímerie preto vníma ako kľúčový predpoklad na akýkoľvek ďalší posun v mierových rozhovoroch.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Poľsko a Švédsko nasadili stíhačky pre ruské útoky na Ukrajinu

Poľsko v noci z pondelka na utorok aktivovalo svoje letecké a protivzdušné jednotky pre opakované ruské útoky na Ukrajinu. Do pohotovosti uviedli aj švédske stíhačky JAS 39 Gripen zo základne v Malborku, ktoré spolu s poľskými silami chránili vzdušný priestor.

Operačné velenie zdôraznilo, že ide o preventívne opatrenia na ochranu obyvateľov najmä pri ukrajinských hraniciach. Situáciu neustále monitorovali a ozbrojené sily boli pripravené na okamžitú reakciu.

V ranných hodinách sa hrozba znížila a nasadené jednotky sa vrátili k bežnému režimu. V poľskom vzdušnom priestore nenastalo žiadne narušenie.

Poľsko sa tak aj naďalej drží svojej stratégie bleskovej reakcie na akékoľvek zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne, pričom podporu NATO a spojencov vníma ako kľúčovú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Putin nechce mier, vyhlásil Kyjev po ďalšom útoku na Poltavskú oblasť

Masívny nočný útok ruskej armády na Kremenčuk v Poltavskej oblasti, ktorý spôsobil výpadky elektriny stovkám domácností a poškodil energetickú infraštruktúru, podľa ukrajinských predstaviteľov dokazuje, že ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem o mier.

Incident sa odohral v čase, keď prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o budúcom mieri a bezpečnosti Ukrajiny.

Starosta Kremenčuku Vitalij Maleckyj označil útok za dôkaz Putinovej snahy o zničenie Ukrajiny, keďže mestom otriasli desiatky výbuchov. Guvernér Poltavy Kohut uviedol, že napriek škodám neboli žiadne obete.

Ukrajinské vzdušné sily hlásili útoky strelami s plochou dráhou letu. Rusko sa k útoku nevyjadrilo, no zároveň informovalo o ukrajinskom dronovom útoku, ktorý spôsobil požiare v nemocnici a rafinérii vo Volgogradskej oblasti.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Taiwan reaguje na Trumpa: O vlastnú bezpečnosť sa musíme postarať sami

Taiwan reagoval na vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa o čínskej invázii dôrazným vyhlásením, že sa v otázke bezpečnosti musí spoliehať najmä na vlastné sily.

Trump v rozhovore pre Fox News uviedol, že mu čínsky prezident Si Ťin-pching prisľúbil, že nenapadne ostrov počas jeho prezidentského mandátu.

Taiwan však zdôraznil, že svoju obranyschopnosť posilňuje nezávisle, bez ohľadu na medzinárodné vyhlásenia.

Hoci USA ostávajú jeho hlavným zbrojným partnerom, medzi krajinami neexistuje obranná zmluva. Washington preto nie je povinný vojensky zasiahnuť v prípade útoku. USA sa navyše držia politiky „strategickej nejednoznačnosti“.

Čína opakovane tvrdí, že Taiwan patrí jej, a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie. Taiwanská vláda tieto nároky dlhodobo odmieta a apeluje na vlastnú pripravenosť, pričom sleduje každý pohyb vo vzťahoch medzi Pekingom a Washingtonom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Vučić sľubuje tvrdý zásah, demonštrantov označil za teroristov

Srbsko opäť zachvátili protesty proti vláde prezidenta Aleksandara Vučića. Demonštrácie, ktoré trvajú už deväť mesiacov, tento týždeň výrazne pritvrdili.

V Belehrade zasahovala polícia proti demonštrantom obuškami a obrnenými vozidlami po tom, ako skupina mladých ľudí napadla kanceláriu vládnej SNS.

Vučić reagoval vyhlásením, že demonštrantov považuje za teroristov a krajinu treba „oslobodiť od zla“. Zároveň zopakoval plán na rozsiahly zásah voči protestom, ktoré podľa neho riadi Západ, hoci dôkazy nepredložil.

Protesty sa vyhrotili po tragickom zrútení prístrešku v Novom Sade, ktoré si vyžiadalo 16 obetí. Incident spustil vlnu verejnej kritiky na adresu vlády, a to najmä pre obvinenia z korupcie a zanedbania bezpečnosti.

Srbská polícia čelí obvineniam z neprimeraného násilia a svojvoľných zadržaní.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.