Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo Vysokých Tatrách objavili unikátny vodopád, vyteká priamo zo zeme

Doposiaľ neevidovaný vodopád s výškou 116 metrov objavili vo Veľkej Studenej doline. Ide o stý oficiálne zaznamenaný tatranský vodopád, ktorý dostal meno Nižný a Vyšný Strelecký vodopád.

Objav predstavil jeho nálezca, inštruktor horolezectva Martin Murár, ktorý naň narazil pri hľadaní novej línie na Streleckú vežu. Vodopád je výnimočný tým, že voda vyviera priamo zo zeme bez nadväzujúceho povrchového toku. Chemická analýza potvrdila, že je pitná.

Vodopád sa stal súčasťou horolezeckého projektu Malý horolezecký manifest Ta33. Nová cesta s názvom Žriedlo vedie priamo popri vodopáde a má 12 lanových dĺžok s náročnosťou IV. stupňa Medzinárodnej horolezeckej asociácie.

Zaujímavosťou je, že v ôsmej dĺžke sa lezec môže napiť vody priamo z prameňa.

Ideálnym východiskovým bodom na túru k vodopádu je Horská ubytovňa Hrebienok, ktorá spolu s horským strediskom Vysoké Tatry finančne podporila realizáciu tejto zaistenej cesty. Murár dodal, že vodopád je vidieť z turistickej trasy smerom na Zbojnícku chatu od Vareškového plesa, je však potrebné pozorne sa dívať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bratislavský kraj odmieta redukciu žúp, navrhuje zrušiť okresné úrady

Diskusia o zrušení alebo redukcii vyšších územných celkov sa vyostruje. Bratislavský samosprávny kraj sa pridal k združeniu SK8, ktoré tieto návrhy odmieta.

Argumentuje, že likvidácia krajov by nepriniesla zásadné úspory ani vyššiu efektivitu, naopak, zničila by funkčný systém.

Podľa bratislavskej župy samosprávne kraje zabezpečujú agendu od stredného školstva, sociálnych služieb cez regionálne cesty, zdravotnícke zariadenia až po kultúrne inštitúcie.

Kraj pripomína aj skúsenosti zo zahraničia, kde podobné kroky priniesli minimálne finančné efekty a zhoršili dostupnosť služieb.

Zdôraznil, že problémom Slovenska nie je počet krajov, ale nedokončená decentralizácia. Redukcia by podľa bratislavskej župy oslabila regionálnu identitu a vzdialila rozhodovanie od občanov. Skutočnou cestou je podľa župy zoštíhlenie štátneho aparátu a zrušenie okresných úradov.

SNS navrhuje znížiť počet krajov z ôsmich na štyri (Bratislava, Západ, Stred, Východ) podľa historického členenia. Premiér Robert Fico (Smer) označil návrh za možnú cestu k šetreniu verejných financií a diskutovať je pripravený aj Hlas. Proti návrhu sa však postavili samosprávy aj opozícia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron navrhuje konanie samitu Putina so Zelenským v Ženeve, čaká na reakcie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol, aby sa prípadný mierový samit medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským konal vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve.

Myšlienka nadväzuje na rokovania v Bielom dome, na ktorých sa zúčastnili aj americký prezident Donald Trump, Zelenskyj a viacerí európski lídri. Okrem Macrona boli na pondelkových rokovaniach vo Washingtone prítomní nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová, fínska hlava štátu Alexander Stubb či šéf NATO Mark Rutte.

Macron zdôraznil potrebu neutrálnosti hostiteľskej krajiny a pripomenul, že zatiaľ posledné podobné rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa konali v Istanbule. Zároveň avizoval, že Francúzsko a Británia plánujú stretnutie so spojencami Ukrajiny, na ktorom predstavia závery z Washingtonu a rozdelia si úlohy v ďalšom postupe.

Otázku prípadných územných ústupkov ponechal Macron na rozhodnutí Kyjeva, no varoval pred legitimizáciou územných ziskov silou, čo by podľa neho mohlo spustiť nebezpečný precedens.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Minister Wadephul vyzval Putina, aby pred rokovaniami súhlasil s prímerím

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine ako s predpokladom na rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zdôraznil, že krok musí urobiť práve Putin, ak má mierová iniciatíva pokročiť.

Wadephul počas návštevy Japonska uviedol, že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky a Spojené štáty spolu s európskymi partnermi sú pripravené ich garantovať.

Dodal, že ich účinnosť bude závisieť od zapojenia Washingtonu, na čom už dosiahli dohodu s prezidentom Donaldom Trumpom. Ten medzitým oznámil, že pripravuje bilaterálne rokovania medzi Zelenským a Putinom, po ktorých má nasledovať trojstranné stretnutie.

Wadephul zároveň upozornil, že bezpečnostné záruky musia byť dostatočne pevné na to, aby Ukrajine zaručili ochranu pred ďalšou agresiou. Prímerie preto vníma ako kľúčový predpoklad na akýkoľvek ďalší posun v mierových rozhovoroch.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Poľsko a Švédsko nasadili stíhačky pre ruské útoky na Ukrajinu

Poľsko v noci z pondelka na utorok aktivovalo svoje letecké a protivzdušné jednotky pre opakované ruské útoky na Ukrajinu. Do pohotovosti uviedli aj švédske stíhačky JAS 39 Gripen zo základne v Malborku, ktoré spolu s poľskými silami chránili vzdušný priestor.

Operačné velenie zdôraznilo, že ide o preventívne opatrenia na ochranu obyvateľov najmä pri ukrajinských hraniciach. Situáciu neustále monitorovali a ozbrojené sily boli pripravené na okamžitú reakciu.

V ranných hodinách sa hrozba znížila a nasadené jednotky sa vrátili k bežnému režimu. V poľskom vzdušnom priestore nenastalo žiadne narušenie.

Poľsko sa tak aj naďalej drží svojej stratégie bleskovej reakcie na akékoľvek zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne, pričom podporu NATO a spojencov vníma ako kľúčovú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Putin nechce mier, vyhlásil Kyjev po ďalšom útoku na Poltavskú oblasť

Masívny nočný útok ruskej armády na Kremenčuk v Poltavskej oblasti, ktorý spôsobil výpadky elektriny stovkám domácností a poškodil energetickú infraštruktúru, podľa ukrajinských predstaviteľov dokazuje, že ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem o mier.

Incident sa odohral v čase, keď prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o budúcom mieri a bezpečnosti Ukrajiny.

Starosta Kremenčuku Vitalij Maleckyj označil útok za dôkaz Putinovej snahy o zničenie Ukrajiny, keďže mestom otriasli desiatky výbuchov. Guvernér Poltavy Kohut uviedol, že napriek škodám neboli žiadne obete.

Ukrajinské vzdušné sily hlásili útoky strelami s plochou dráhou letu. Rusko sa k útoku nevyjadrilo, no zároveň informovalo o ukrajinskom dronovom útoku, ktorý spôsobil požiare v nemocnici a rafinérii vo Volgogradskej oblasti.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.