Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Bez diskusie o územných zmenách na Ukrajine sa nepohneme

Robert Fico (Smer) po videokonferencii s lídrami krajín Európskej únie na sociálnej sieti pripomenul, že od začiatku konfliktu na Ukrajine podporoval všetky mierové iniciatívy. "Jadrovú veľmoc ako Rusko nie je možno v konvenčnej vojne poraziť," dodal.

Podľa neho je však základným predpokladom ukončenia bojov porozumenie, že Ukrajina sa nemôže stať členom NATO. Rovnako je podstatné aj faktické porozumenie, že "bez diskusie o územných zmenách sa nepohneme".

"Ak tieto dve porozumenia budú viesť k prímeriu a ukončeniu nezmyselného zabíjania Slovanov, proces otvorenia americkým prezidentom bude treba považovať za jeho obrovský osobný úspech," spresnil premiér.

Vyjadril ľútosť nad tým, že "cestu k mieru" musel ukázať Donald Trump, aj keď sa konflikt deje na európskom území.

"Otvorený je však návrh, že Ukrajina v rámci bezpečnostných záruk kúpi od USA zbrane za 100 miliárd eur, ale účet zaplatia členské štáty Únie. Ani v najdivokejšom sne si neviem predstaviť, že Slovensko by v USA kúpilo nejaké zbrane a potom ich poslalo na bojisko na Ukrajine," skonštatoval.

Skeptický je aj pri podpore protiruských sankcií v prípade, ak by vyjednávanie podmienok nešlo podľa predstáv.

Na záver podotkol, že s Ukrajinou má záujem udržiavať susedské vzťahy a slovenská i ukrajinská vláda už hľadajú termín a miesto ďalšieho spoločného rokovania.

(max)

Minúta  |  

Trump: Putin je už unavený z vojny, ale možno nechce dohodu

Donald Trump v utorok povedal, že verí v ochotu Vladimira Putina ukončiť vojnu na Ukrajine, no pripustil, že ruský prezident o mier nemusí stáť. „Dúfam, že bude dobrý. Ak nie, bude to tvrdá situácia,“ vyhlásil v rozhovore pre Fox News. Dodal, že „Putin je z toho unavený. Všetci sú z toho unavení, ale nikdy neviete.“

Trump to povedal deň po stretnutí s Volodymyrom Zelenským a lídrami Európskej únie v Bielom dome, ktoré nasledovalo po jeho samite s Putinom na Aljaške.

Potvrdil, že s Putinom telefonoval a pracuje na príprave stretnutia medzi ním a Zelenským, ktorý podľa šéfa Bieleho domu teraz musí "ukázať určitú flexibilitu".

Po bilaterálnom stretnutí má nasledovať trojstranný samit spolu s Trumpom.

Na otázku o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu Trump odpovedal: „Bude nejaká forma bezpečnosti. Nemôže to byť NATO. Európa je ochotná nasadiť ľudí. My pomôžeme, pravdepodobne zo vzduchu.“

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štát finančne podporí internetové služby pre znevýhodnených študentov

Ministerstvo investícií spúšťa projekt, ktorý má pomôcť prekonať digitálne rozdiely medzi deťmi zo sociálne slabších rodín. Prostredníctvom výzvy rozdelí takmer 24 miliónov eur na poukážky na internetové pripojenie pre približne 48-tisíc žiakov.

Tí získajú prístup k pevnej sieti na dva roky, pričom mesačný príspevok nesmie presiahnuť 20 eur. Celková výška poukazu je stanovená na 480 eur.

Internetové pripojenie zároveň bude filtrované tak, aby sa žiaci nedostali k nevhodným stránkam.

Podľa prevádzkového riaditeľa Digitálnej koalície Pavla Šedu je cieľom projektu garantovať kvalitné a rýchle pripojenie – minimálne 30 megabitov za sekundu s mesačným limitom 150 gigabajtov prenesených dát.

Podpora je určená výlučne pre pevné internetové pripojenie v domácnosti, mobilné služby do projektu zahrnuté nie sú. Oprávnenými príjemcami budú žiaci a študenti v hmotnej núdzi alebo s osobitnými vzdelávacími potrebami.

Združenie základných škôl Slovenska iniciatívu víta a pripomína, že internet dnes už nemožno vnímať ako luxus, ale ako nevyhnutnú súčasť vyučovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajina si prevzala tisíc tiel padlých vojakov, nasleduje ich identifikácia

Na Ukrajinu v utorok vrátili tisíc tiel, ktoré podľa ruskej strany patria ukrajinským vojakom, informovala agentúra AFP. Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC.

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré zostavili po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP pozostatky doviezli z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne šesťtisíc tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď v niekoľkých fázach vrátili 6 057 tiel.

„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 14. augusta oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom.

Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než päťtisíc ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Lekár vyzýval nedodržiavať opatrenia proti COVID-19, hrozí mu trest

Mestský súd Bratislava I sa blíži k rozhodnutiu v prípade lekára Petra Liptáka, ktorý na verejnom zhromaždení v decembri 2020 vyzýval občanov, aby nerešpektovali pandemické opatrenia.

Prokurátor v utorok v záverečnej reči navrhol uznať ho vinným z podnecovania a uložiť mu buď peňažný trest vo výške približne tritisíc eur, alebo podmienečný trest odňatia slobody na minimálne šesť mesiacov so skúšobnou dobou dvoch rokov. Rozsudok majú vyhlásiť v piatok.

Obžaloba sa opiera o záznamy jeho verejných vyhlásení, v ktorých tvrdil, že testovanie je príčinou pandémie a vyzýval ľudí, aby sa neočkovali a nenosili rúška. Podľa prokuratúry tým priamo ohrozoval zdravie obyvateľstva.

Obhajoba však namieta, že nepreukázali úmysel, a argumentuje, že lekár vystupoval za "ochranu zdravia".

Lipták na súde zopakoval, že pandémia podľa neho neexistovala, keďže nebola "incidencia ani smrtnosť ohrozujúca populáciu". Zároveň obhajoval svoje konanie tým, že podľa neho štát zlyhal pri zabezpečovaní dostupnej liečby. Tvrdil, že vystupoval proti "fašistickému režimu".

(tasr, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd oživil kauzu ovplyvňovania rozhodnutí súdov na východe

Najvyšší súd SR vrátil Špecializovanému trestnému súdu (ŠTS) na opätovné prejednanie a rozhodnutie kauzu mediálne známu ako Syseľ, ktorá sa týka podozrení z ovplyvňovania rozhodnutí na východoslovenských súdoch.

Pôvodný rozsudok z roku 2023, ktorým ŠTS odsúdil trojicu obžalovaných - podnikateľa Mariána Sisáka, bývalého sudcu Okresného súdu Vranov nad Topľou Miroslava Nováka a exposlanca parlamentu Alexeja Ivankova - na podmienečné tresty odňatia slobody, je tak zrušený.

"Napadnutý rozsudok je nesprávny a má chyby najmä pre jeho nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení a aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie," zdôvodnil predseda senátu Najvyššieho súdu.

Ivankov mal podľa obžaloby na základe žiadosti svojho známeho požiadať na prelome rokov 2016 a 2017 exsudcu, aby pomohol vybaviť vylúčenie nehnuteľnosti z konkurzu. Novák mal za to žiadať najskôr úplatok vo výške 15-tisíc eur, a potom ďalších päťtisíc eur.

Prvú časť sumy podľa obžaloby poslali na účet syna obžalovaného podnikateľa Sisáka. Ten čelí tiež obžalobe za to, že mal prevziať úplatky za zabezpečenie miernejších trestov v dvoch ďalších prípadoch.

Všetci už skôr deklarovali, že trvajú na svojej nevine.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.