Preskočiť na obsah
  |  

V Nemecku vyvoláva diskusia o mierovej misii na Ukrajine hlboké rozpory

Diskusie o vyslaní európskych mierových síl na Ukrajinu ako súčasti možnej mierovej dohody s Ruskom vyvolávajú v Nemecku silné rozpory. Krajina, stále poznamenaná svojou nacistickou minulosťou, k téme pristupuje veľmi opatrne.

Kancelár Friedrich Merz naznačil otvorenosť voči účasti Nemecka na mierovej misii, no zdôraznil, že rozhodnutie si bude vyžadovať súhlas Bundestagu a musí byť koordinované s európskymi partnermi aj koalíciou.

Nemecká pravicová strana AfD, ktorá rastie v popularite, obviňuje vládu z „vojnového šialenstva“ a označuje úvahy o vojakoch na Ukrajine za nezodpovedné.

Minister zahraničných vecí Johann Wadephul upozornil, že takáto misia by „pravdepodobne Nemecko preťažila“.

V Nemecku pretrváva obava z ďalšieho vojenského zapojenia vzhľadom na historické skúsenosti a neúspechy misií v Afganistane či Mali.

Okrem toho panuje nesúhlas so zvýšenými nákladmi na vojenskú pomoc Ukrajine vzhľadom na ekonomické problémy krajiny.

Prieskum ukazuje, že 49 percent Nemcov by podporilo vyslanie vojakov, zatiaľ čo 45 percent je proti.

Merz zatiaľ k tejto otázke neprijal definitívne stanovisko a volí opatrný prístup.

(reuters, sie)

  |  

Ruské drony a rakety zasiahli Kyjev a Ľvov, poškodili aj civilné objekty

V noci na štvrtok Rusko uskutočnilo letecké útoky na ukrajinské mestá Kyjev a Ľvov kombináciou bojových bezpilotných lietadiel a rakiet.

V Ľvove spozorovali nasadenie rakiet Kinžal a vo väčšej miere využitie Šáhid dronov. Explózie zasiahli obytné budovy, univerzitné areály, priemyselné objekty a spôsobili požiare, ktoré hasili záchranné tímy.

V Ľvove zahynula jedna osoba a dve ďalšie boli zranené, uviedol vo štvrtok guvernér Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj v aplikácii Telegram.

K útokom došlo aj v ďalších západných oblastiach Ukrajiny, napríklad v Rivne, Ternopile a Mukačeve.

(tasr, kyivindependent, sie)

  |  

Taiwan v roku 2026 zvýši obranný rozpočet, reaguje na tlak Číny a aj USA

Taiwan plánuje v roku 2026 zvýšiť svoj obranný rozpočet o 22,9 percenta na celkovú sumu 949,5 miliárd taiwanských dolárov (približne 31,27 miliardy amerických dolárov), čím prvýkrát od roku 2009 prekročí hranicu troch percent HDP.

Toto navýšenie je odpoveďou na rastúci vojenský tlak Číny, ktorá považuje demokraticky spravovanú Taiwanskú republiku za svoje územie, ale aj odpoveďou na diplomatický tlak USA.

Taiwanský premiér Cho Jung-tai označil tento krok za dôkaz odhodlania a schopnosti krajiny chrániť svoju suverenitu, bezpečnosť a stabilitu v Indo-Pacifiku a plniť spoločnú zodpovednosť voči svetu.

Taiwan tak pokračuje v modernizácii svojej armády vrátane vývoja vlastných ponoriek.

Čína reaguje na taiwanské kroky častými leteckými preletmi pri ostrovoch Taiwanu a pravidelnými vojenskými cvičeniami.

(reuters, sie)

  |  

Bolsonaro si pripravil žiadosť o azyl v Argentíne, polícia ho ďalej vyšetruje

Brazílsky exprezident Jair Bolsonaro si podľa vyjadrení federálnej polície v Brazílii v roku 2024 pripravil list so žiadosťou o politický azyl u argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho.

List bol údajne uložený v jeho telefóne krátko po zadržaní pasu, no nie je jasné, či bol doručený. Argentínska vláda potvrdila, že list nedostala.

Táto informácia je súčasťou policajného spisu, ktorý formálne obvinil Bolsonara a jeho syna Eduarda zo zasahovania do prebiehajúceho súdneho procesu, v ktorom je Bolsonaro súdený za plánovanie prevratu. Proces sa začne v septembri.

Polícia našla aj audiozáznam, kde Bolsonaro žiada právnika Martina de Lucu z Trump Media, aby prehodnotil jeho príspevok na sociálnych sieťach s pozitívnym vyjadrením o Donaldovi Trumpovi. Podľa polície Bolsonaro koná v záujme zahraničných agentov.

Bolsonaro je od augusta v domácom väzení pre porušenie súdnych príkazov a snahu ovplyvniť proces. Jeho právni zástupcovia zatiaľ nereagovali.

(reuters, sie)

  |  

JD Vance: Vedúca úloha v zárukách pre Ukrajinu patrí Európe

Americký viceprezident JD Vance vyhlásil, že európske krajiny budú musieť niesť „leví podiel“ bremena bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. V interview pre Fox News zdôraznil, že Spojené štáty by nemali niesť hlavnú záťaž, ale mali by byť nápomocné, ak to bude nevyhnutné na zastavenie vojny a zabíjania.

Prezident Donald Trump očakáva, že Európa bude hrať vedúcu úlohu v tejto záležitosti, keďže ide o jej kontinent a bezpečnosť.

Vance zároveň uviedol, že rokovania o ukončení vojny sa zameriavajú na územia, ktoré chce Rusko ovládať, pričom niektoré z nich už okupuje a iné nie. Zároveň spomenul, že Ukrajina očakáva istotu svojej teritoriálnej celistvosti do budúcnosti.

(aljazeera, reuters, sie)

  |  

Hamas: Izraelský plán dobyť Gazu je pohŕdaním snahami o mier

Palestínska militantná skupina Hamas vyhlásila, že izraelské vojenské plány na dobytie mesta Gaza sú dôkazom „neskrývaného ignorovania“ snáh o mier a dohodu o prepustení rukojemníkov.

Podľa Hamasu pondelkové oznámenie izraelskej armády o začatí operácie proti mestu Gaza a približne miliónu jeho obyvateľov a vysídlených osôb ukazuje hrubé pohŕdanie sprostredkovateľskými snahami.

Izraelská armáda v stredu začala inváziu do mesta Gaza na základe skoršieho rozhodnutia bezpečnostného kabinetu, ktorý schválil prevzatie kontroly nad mestom.

Viacerí spojenci vyzvali Izrael, aby tento úmysel prehodnotil, no premiér Benjamin Netanjahu stále čelí tlaku zo strany ultrapravicových členov koalície, ktorí odmietajú uzatvoriť prímerie s Hamasom a žiadajú pokračovanie vojny v Pásme Gazy až po jeho anexiu.

(tasr, sie)