Preskočiť na obsah
  |  

EÚ a USA sa dohodli na znížení ciel a širšej obchodnej spolupráci

Európska únia a Spojené štáty vydali spoločné vyhlásenie, ktorým stanovujú rámec pre spravodlivý, vyvážený a vzájomne prospešný transatlantický obchod a investície. Vo štvrtok počas stretnutia s novinármi v Bruseli to potvrdil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Európska únia navrhla zníženie amerických ciel na dovoz automobilov z EÚ na 15 percent, pričom toto opatrenie má platiť spätne od 1. augusta.

Trojapolstranový dokument uzatvára obchodnú dohodu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, dosiahnutú 27. júla.

Dohoda má podľa dostupných údajov priniesť rovnomernejšie obchodné podmienky, keďže väčšina európskych áut podliehala vyššiemu clu.

Obchodná dohoda však nezahŕňa víno a liehoviny. Šefčovič dodal, že dvere pre zníženie ciel pre tento sektor a ďalšie sektory, ktoré nie sú zahrnuté v dohode, nie sú zatvorené.

Cieľom je vytvoriť stabilné a predvídateľné prostredie pre obchod a investície, čo podľa Európskej komisie ocenia najmä podniky a priemysel. Vyhlásenie je výsledkom intenzívnych rokovaní so zástupcami USA, vrátane ministra obchodu Howarda Lutnicka.

Šefčovič zdôraznil, že ide len o prvý krok k širšej dohode pokrývajúcej ďalšie sektory. Zároveň upozornil, že alternatívou mohla byť obchodná vojna so závažnými clami, ktorá by najviac zasiahla malé a stredné podniky a v Európe mohla ohroziť až päť miliónov pracovných miest.

Eurokomisár poďakoval všetkým zúčastneným stranám a vyjadril nádej, že legislatívny návrh, ktorý dohodu implementuje, podporí aj Rada EÚ a Európsky parlament.

(tasr, lup)

  |  

Digitálna transformácia: projekty dostanú podporu až do vyše dvoch miliónov

Ministerstvo investícií opätovne vyhlásilo výzvu na podporu výskumu a vývoja v oblasti digitálnej transformácie v celkovom objeme 45 miliónov eur. 

Predchádzajúcu výzvu v polovici júla zrušili pre závažné implementačné riziká a pochybenia. Firmy, vysoké školy a vedecké inštitúcie môžu svoje žiadosti podávať do 30. septembra, zdôraznil štátny tajomník rezortu Radoslav Štefánek.

Podporiť by mohli zhruba 34 projektov. Spodná hranica podpory na jeden projekt je stanovená na 300-tisíc eur, vrchná hranica na 2,2 milióna eur. Novinkou je, že všetky projekty budú hodnotiť výlučne slovenskí odborníci.

Podniky môžu získať preplatených až 60 percent oprávnených nákladov. Základná podpora pri experimente vývoji je 25 percent, malé firmy môžu získať ďalších 20 percent a ak projekt realizujú mimo Bratislavy, pribudne ešte 15 percent. 

Výdavky sa týkajú miezd zamestnancov, odpisov na technológie a takzvaných paušálnych výdavkov, ktoré sú navýšené na 20 percent.

Rezort plánuje vyhodnotiť výzvu do konca novembra. Úspešní uchádzači si môžu oprávnené náklady zarátať už odo dňa podania žiadosti.

(tasr, max)

  |  

Rezorty spájajú sily, nezamestnaným ponúknu viac možností pracovať

Ministerstvo práce plánuje v spolupráci s rezortom dopravy vytvárať nové pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené osoby. Mechanizmus sa bude realizovať prostredníctvom Slovenskej správy ciest, neskôr aj cez Národnú diaľničnú spoločnosť a Železnice SR.

Od 1. septembra začne platiť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá zavádza princíp "Práca namiesto dávok". Ľudia schopní pracovať, ktorí odmietnu vhodnú ponuku z úradu práce, prídu o časť dávky v hmotnej núdzi.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas) má ísť o nástroj, ktorý motivuje k hľadaniu práce a bojuje proti lenivosti. Na Slovensku je približne 140-tisíc disponibilne nezamestnaných, pričom dlhodobo nezamestnaných je menej než 40 percent.

Štát podporí zamestnávanie cez sociálne podniky, ktoré dostanú z eurofondov 150 miliónov eur. Pri zdravotne znevýhodnených ľuďoch uhradí 75 percent ceny práce, pri inak znevýhodnených 50 percent.

Rámcová zmluva so Slovenskou správou ciest za 200-tisíc eur už podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smeru) ukázala možnosť ušetriť až 30 percent pri kosení. Podobný priestor vidí rezort pri upratovaní odpočívadiel, odstavných plôch či orezávaní stromov pri cestách.

(tasr, max)

  |  

Blanár: Veľmoci nesmú pošliapavať suverenitu menších štátov

Slovensko si vo štvrtok pripomína 57. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) prisľúbil, že slovenská vláda bude vždy podporovať dodržiavanie medzinárodného práva.

"Nie je možné, aby hocijaký veľký štát, ktorý má za sebou veľkú silu, pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky akéhokoľvek menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť. A o to dôležitejšie je to v dnešných časoch, keď čelíme erózii medzinárodného práva," vyhlásil.

Konflikty podľa neho treba riešiť výlučne diplomaticky. Odkazom augusta 1968 je podľa neho aj potreba počúvať hlas občanov, keďže práve väčšina obyvateľov Československa podporovala obrodný proces Alexandra Dubčeka.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pripomenul, že invázia priniesla strach, obete a potlačenie slobody, no zároveň ukázala odvahu ľudí nevzdať sa vlastných hodnôt.

"S úctou dnes spomíname na všetkých, ktorí vtedy trpeli, vzdorovali či dokázali za pravdou stáť aj vlastným životom," uzavrel.

(tasr, max)

  |  

Slovenská expozícia v Japonsku boduje. Denne ju navštívi 20-tisíc ľudí

Slovenská expozícia na svetovej výstave Expo 2025 v Osake sa teší veľkému záujmu – začiatkom augusta prekročil počet jej návštevníkov hranicu dvoch miliónov.

Nachádza sa v spoločnej hale Commons-C spolu s krajinami ako Ukrajina, Izrael či Panama. Návštevníkov láka vizuálne pútavá prezentácia Slovenska prostredníctvom LED panelov so zábermi prírody, pamiatok či hradov, ale aj interaktívne prvky ako digitálne pexeso.

Expozícia zahŕňa aj výrobky ako víno, sirupy, čaje či titánové implantáty, pričom slovenské vína tu propagujú aj miestni ambasádori.

Súčasťou programu sú aj kultúrne vystúpenia a panelové diskusie. Slovensko tu prezentuje tému vody – atraktívnu pre japonský trh.

Návštevníci majú často otázky o slovenských hradoch alebo spomínajú Československo. Podľa komisárky Michaely Kovačičovej je účasť príležitosťou aj na budovanie bilaterálnych vzťahov.

(tasr, lup)

  |  

Ozvena tankov pri hraniciach je varovaním pre Slovensko, vyhlásil Korčok

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) si na sociálnej sieti pripomenulo 57. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Podľa predstaviteľov hnutia udalosti z augusta 1968 ukazujú, že slobodu nemožno brať ako samozrejmosť a je potrebné ju chrániť aj dnes – najmä v čase, keď sa vojna odohráva priamo za hranicami Slovenska.

Predseda PS Michal Šimečka pripomenul, že invázia zničila tisícom ľudí sny o slobodnejšom a spravodlivejšom živote a na dlhých 20 rokov zmrazila cestu Československa k slobode.

"S príchodom tankov v auguste 1968 sa skončila nádej. Dnes žijeme v slobodnej krajine. Sme súčasťou Európy, ale slobodu si musíme chrániť aj dnes. Hlavne vo svete, kde znovu počuť ozvenu tankov len kúsok od našich hraníc. Nič také sa u nás už nikdy nesmie zopakovať," vyslovil člen PS Ivan Korčok.

(tasr, max)