Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prítomnosť európskych síl na Ukrajine je neprijateľná, varuje Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol možnosť nasadenia európskych jednotiek na Ukrajinu, ktoré by podľa neho predstavovali „zahraničný zásah“ a boli by pre Moskvu „absolútne neprijateľné“.

Tvrdí, že Kyjev nemá záujem o férové a dlhodobé riešenie konfliktu, a namiesto toho žiada bezpečnostné záruky, ktoré sú podľa Ruska neprípustné. Lavrov pripomenul, že najlepšou cestou by boli dohody z roku 2022, ktoré navrhovali neutrálny štatút Ukrajiny výmenou za garancie od veľmocí vrátane Ruska.

Moskva zároveň spochybňuje legitimitu prezidenta Zelenského, ktorého mandát vypršal v máji, čo podľa nej môže ohroziť platnosť budúcej mierovej dohody.

Lavrov vyjadril ochotu na stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, avšak pod podmienkou predchádzajúcej dohody o kľúčových otázkach.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Putin chce rokovať, no Lavrov spochybňuje Zelenského legitimitu

Ruský prezident Vladimir Putin podľa šéfa diplomacie Sergeja Lavrova stále zvažuje možnosť stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podmienkou však ostáva dôsledná príprava všetkých otázok a najmä vyriešenie sporu vo veci Zelenského legitimity, keďže jeho funkčné obdobie formálne vypršalo.

Kým Kyjev tvrdí, že jeho prezident ostáva legitímnym, Moskva spochybňuje jeho právomoc podpisovať dohody.

Po samite na Aljaške, kde sa stretli Putin a prezident USA Donald Trump, vyjadril americký exprezident záujem zorganizovať bilaterálne rokovania medzi ruským a ukrajinským lídrom.

Lavrov však obvinil EÚ, že sa snaží sabotovať pokrok z Aljašky a odmieta skutočné mierové riešenia. Kritizoval najmä západné krajiny za snahu izolovať Rusko.

Ako možný základ pre mier opäť zmienil návrh z rokovaní v Istanbule z roku 2022, kde mala Ukrajina výmenou za neutralitu získať bezpečnostné záruky od mocností OSN. Kyjev návrh odmietol, podľa Lavrova však akýkoľvek nový prístup mimo tejto cesty nemá šancu na úspech.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Novým poslancom po Anne Záborskej bude právnik Igor Dušenka

Po úmrtí poslankyne Anny Záborskej sa jej náhradníkom v Národnej rade SR stane právnik Igor Dušenka. Potvrdil to šéf poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.

Dušenka by mal zložiť poslanecký sľub na začiatku najbližšej schôdze parlamentu, ktorá sa začne 9. septembra. Informáciu potvrdila aj Kancelária Národnej rady SR.

V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval Dušenka zo štvrtého miesta kandidátky koalície OĽANO (dnes hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí.

Záborská zomrela v stredu vo veku 77 rokov. Po odchode z materského KDH spoluzakladala stranu Kresťanská únia, ktorej šéfovala do roku 2024.

Okrem slovenského parlamentu pôsobila v rokoch 2004 až 2019 ako poslankyňa Európskeho parlamentu.

(tasr, max)

Minúta  |  

EÚ a USA sa dohodli na znížení ciel a širšej obchodnej spolupráci

Európska únia a Spojené štáty vydali spoločné vyhlásenie, ktorým stanovujú rámec pre spravodlivý, vyvážený a vzájomne prospešný transatlantický obchod a investície. Vo štvrtok počas stretnutia s novinármi v Bruseli to potvrdil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Európska únia navrhla zníženie amerických ciel na dovoz automobilov z EÚ na 15 percent, pričom toto opatrenie má platiť spätne od 1. augusta.

Trojapolstranový dokument uzatvára obchodnú dohodu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, dosiahnutú 27. júla.

Dohoda má podľa dostupných údajov priniesť rovnomernejšie obchodné podmienky, keďže väčšina európskych áut podliehala vyššiemu clu.

Obchodná dohoda však nezahŕňa víno a liehoviny. Šefčovič dodal, že dvere pre zníženie ciel pre tento sektor a ďalšie sektory, ktoré nie sú zahrnuté v dohode, nie sú zatvorené.

Cieľom je vytvoriť stabilné a predvídateľné prostredie pre obchod a investície, čo podľa Európskej komisie ocenia najmä podniky a priemysel. Vyhlásenie je výsledkom intenzívnych rokovaní so zástupcami USA, vrátane ministra obchodu Howarda Lutnicka.

Šefčovič zdôraznil, že ide len o prvý krok k širšej dohode pokrývajúcej ďalšie sektory. Zároveň upozornil, že alternatívou mohla byť obchodná vojna so závažnými clami, ktorá by najviac zasiahla malé a stredné podniky a v Európe mohla ohroziť až päť miliónov pracovných miest.

Eurokomisár poďakoval všetkým zúčastneným stranám a vyjadril nádej, že legislatívny návrh, ktorý dohodu implementuje, podporí aj Rada EÚ a Európsky parlament.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Digitálna transformácia: projekty dostanú podporu až do vyše dvoch miliónov

Ministerstvo investícií opätovne vyhlásilo výzvu na podporu výskumu a vývoja v oblasti digitálnej transformácie v celkovom objeme 45 miliónov eur. 

Predchádzajúcu výzvu v polovici júla zrušili pre závažné implementačné riziká a pochybenia. Firmy, vysoké školy a vedecké inštitúcie môžu svoje žiadosti podávať do 30. septembra, zdôraznil štátny tajomník rezortu Radoslav Štefánek.

Podporiť by mohli zhruba 34 projektov. Spodná hranica podpory na jeden projekt je stanovená na 300-tisíc eur, vrchná hranica na 2,2 milióna eur. Novinkou je, že všetky projekty budú hodnotiť výlučne slovenskí odborníci.

Podniky môžu získať preplatených až 60 percent oprávnených nákladov. Základná podpora pri experimente vývoji je 25 percent, malé firmy môžu získať ďalších 20 percent a ak projekt realizujú mimo Bratislavy, pribudne ešte 15 percent. 

Výdavky sa týkajú miezd zamestnancov, odpisov na technológie a takzvaných paušálnych výdavkov, ktoré sú navýšené na 20 percent.

Rezort plánuje vyhodnotiť výzvu do konca novembra. Úspešní uchádzači si môžu oprávnené náklady zarátať už odo dňa podania žiadosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rezorty spájajú sily, nezamestnaným ponúknu viac možností pracovať

Ministerstvo práce plánuje v spolupráci s rezortom dopravy vytvárať nové pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené osoby. Mechanizmus sa bude realizovať prostredníctvom Slovenskej správy ciest, neskôr aj cez Národnú diaľničnú spoločnosť a Železnice SR.

Od 1. septembra začne platiť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá zavádza princíp "Práca namiesto dávok". Ľudia schopní pracovať, ktorí odmietnu vhodnú ponuku z úradu práce, prídu o časť dávky v hmotnej núdzi.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas) má ísť o nástroj, ktorý motivuje k hľadaniu práce a bojuje proti lenivosti. Na Slovensku je približne 140-tisíc disponibilne nezamestnaných, pričom dlhodobo nezamestnaných je menej než 40 percent.

Štát podporí zamestnávanie cez sociálne podniky, ktoré dostanú z eurofondov 150 miliónov eur. Pri zdravotne znevýhodnených ľuďoch uhradí 75 percent ceny práce, pri inak znevýhodnených 50 percent.

Rámcová zmluva so Slovenskou správou ciest za 200-tisíc eur už podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smeru) ukázala možnosť ušetriť až 30 percent pri kosení. Podobný priestor vidí rezort pri upratovaní odpočívadiel, odstavných plôch či orezávaní stromov pri cestách.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.