Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrálske pláže zasiahli záhadné gule, úrady skúmajú ich pôvod

Záhadné sivé guľôčky sa opäť objavili na austrálskych plážach. Tentoraz ide o oblasť Central Coast v štáte Nový Južný Wales, kde úrady zaznamenali výskyt týchto úlomkov na siedmich rôznych miestach.

Obyvateľom odporučili, aby sa pláži vyhýbali a s nájdenými guľami nemanipulovali. Zatiaľ nie je jasné, z čoho sú zložené ani aký je ich pôvod. Podľa úradu EPA môžu pochádzať z rôznych zdrojov – od dažďovej vody po lodnú dopravu.

Vzorky boli odobraté na laboratórne testy a pláže sa čistia.

Pripomína to prípad zo začiatku roka, keď v okolí Sydney našli podobné gule so zvyškami chemikálií, liekov a dokonca ľudských vlasov. Vtedy sa ukázalo, že zdrojom bola zrejme odpadová infraštruktúra.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: Krym je ako Texas v oceáne. Anexiu vraj spôsobil Obama

Americký prezident Donald Trump opäť zaujal kontroverzným výrokom o Kryme, ktorý prirovnal k Texasu a označil ho za „územie uprostred oceánu“. V skutočnosti je Krym omnoho menší a ide o polostrov v Čiernom mori.

Ako píše TA3 Trump zároveň obvinil bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu, že Rusku Krym „dal“, a tvrdil, že médiá túto tému zámerne obchádzajú. Na jeho nepresné tvrdenia reagovala aj ruská štátna agentúra TASS.

Prezident zároveň opäť kritizoval médiá a obhajoval svoj vzťah k prezidentovi Ruska Vladimirovi Putinovi.

Trump tiež zopakoval, že zodpovednosť za vojnu nesie Joe Biden.

(lup)

Minúta  |  

Irán a krajiny E3 budú rokovať o jadrovom programe a sankciách

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí bude v piatok telefonicky rokovať s diplomatmi z Británie, Francúzska a Nemecka o budúcnosti iránskeho jadrového programu.

Európske krajiny v rámci tzv. mechanizmu „snapback“ pohrozili opätovným uvalením sankcií OSN, ak sa Teherán nevráti k rokovaniam.

Spojené štáty a E3 majú podozrenie, že Irán sa môže snažiť o vývoj jadrových zbraní, čo však Teherán dôrazne odmieta.

Napätie eskalovalo po júnových útokoch Izraela a USA na iránske jadrové zariadenia, ktoré viedli k prerušeniu rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom. Odvtedy iránske úrady neumožňujú inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prístup k zariadeniam.

Rafael Grossi, šéf MAAE, však naďalej upozorňuje, že nezávislé inšpekcie sú nevyhnutné pre zabezpečenie transparentnosti.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trumpove škrty zasiahli výskum diverzity, rakoviny aj klimatických zmien

Najvyšší súd USA umožnil administratíve prezidenta Donalda Trumpa pokračovať v kontroverzných škrtoch výskumných grantov, ktoré sa týkajú programov diverzity, rovnosti a začlenenia (DEI).

Ide o takmer 800 miliónov dolárov z fondov Národného ústavu zdravia (NIH), určených na podporu výskumov súvisiacich s menšinami vrátane LGBTQ komunity.

Škrty boli v júni pozastavené federálnym sudcom v Massachusetts, no rozhodnutie Najvyššieho súdu pomerom hlasov 5:4 opätovne otvorilo cestu k ich pokračovaniu. Zaujímavosťou je, že predseda súdu John Roberts sa výnimočne pridal k liberálnym sudcom.

Hoci DEI granty predstavujú iba malú časť rozpočtu NIH, škrty zasiahli aj výskum klimatických zmien, rakoviny či Alzheimerovej choroby.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Talianske médiá odhalili meno podozrivého z výbuchu Nord Streamu

Talianske médiá identifikovali muža podozrivého z výbuchov plynovodov Nord Stream – podľa denníka Corriere della Sera ide o Ukrajinca Serhija Kuznecova. Toho zadržali karabinieri v prímorskom meste Rimini počas dovolenky s rodinou.

Na muža bol vydaný európsky zatykač z Nemecka pre podozrenie z účasti na sabotáži plynovodov v Severnom mori v septembri 2022. Zatknutie prebehlo bez odporu a nemecké úrady o operácii vopred vedeli.

Nemecko teraz žiada vydanie (extradíciu) podozrivého. Taliansky súd to musí schváliť na základe spisu.

Incident s výbuchmi poškodil tri potrubia Nord Stream a jedno z Nord Stream 2, ktoré nikdy nebolo uvedené do prevádzky.

Rusko kvalifikuje útoky na plynovú infraštruktúru ako akt medzinárodného terorizmu.

(lup)

Minúta  |  

Čína pozýva Putina aj Guterresa na samit o bezpečnosti a mieri

Čína chystá významný samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, na ktorom privíta viac ako 20 lídrov vrátane prezidenta Ruska Vladimira Putina, šéfa OSN Antónia Guterresa či iránskeho prezidenta Masúda Pezeškjána.

Podujatie sa uskutoční na konci augusta v Tianjine a podľa čínskej diplomacie má posilniť regionálny vplyv Pekingu. Samit prichádza v čase, keď USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zvyšujú napätie v zahraničnej politike, čo podľa analytikov posúva niektorých hráčov bližšie k Číne.

Diskutovať sa bude najmä o bezpečnostnej spolupráci a prehĺbení väzieb medzi členskými štátmi. Čína zároveň plánuje uzavrieť stretnutie Tianjinskou deklaráciou.

Prítomnosť lídrov ako Modi či Anwar Ibrahim naznačuje, že Peking chce demonštrovať svoju diplomatickú silu. Stretnutie sa koná len pár dní pred veľkou vojenskou prehliadkou, ktorú Čína pripravuje ako symbol svojej rastúcej moci.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.