Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump ustúpil od vysokých ciel na farmaceutiká a polovodiče z Európy

Americký prezident Donald Trump ustúpil od svojho pôvodného zámeru uložiť vysoké clá na farmaceutické výrobky a polovodiče dovážané z Európskej únie.

Pôvodne hrozil tarifami až do výšky 250 percent na farmaceutiká a 100 percent na polovodiče. Podľa nových detailov z dohody medzi USA a EÚ, ktorú vo štvrtok zverejnili, budú clá na tieto sektory obmedzené na 15 percent, rovnako ako v ostatných oblastiach obchodnej dohody.

EÚ však musí najskôr prijať legislatívu na zníženie ciel, ktoré momentálne platia pre americký dovoz do Únie.

V zmysle dohody, ktorú schválila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s Donaldom Trumpom, sa clá na dovoz európskych áut do USA znížia z 27,5 percenta na 15 percent až vtedy, keď clá na americký dovoz do EÚ klesnú na nulu.

Dohoda nadobudne platnosť od 1. septembra. Momentálne clá budú znížené pre väčšinu európskych výrobkov, no sektory vína a destilátov zostali naďalej sporné, pričom asociácie oboch strán vyjadrili sklamanie.

Von der Leyenová vyzdvihla, že dohoda prináša stabilitu pre podniky a spotrebiteľov. Minister obchodu USA Howard Lutnick označil dohodu za historický prístup na rozsiahle európske trhy.

(bbc, sie)

Minúta  |  

Ferenčák navrhuje zvýšiť počet hlasov potrebných na zmenu ústavy na 100

Koaličný poslanec Národnej rady SR Ján Ferenčák (Hlas) predložil novelu zákona, ktorou navrhuje zvýšiť počet poslancov potrebných na prijatie zmien Ústavy Slovenskej republiky alebo ústavného zákona z terajších 90 na minimálne 100.

Tento návrh predstavuje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých poslancov a má podľa Ferenčáka posilniť vážnosť ústavy tým, že zmeny budú možné len pri spoločenskom konsenze.

Ferenčák už o tejto iniciatíve hovoril v júni a poslanci by o nej mali rokovať na najbližšej schôdzi, ktorá začína 9. septembra.

Súhlas trojpätinovej väčšiny, teda 90 hlasov, by podľa návrhu zostal potrebný v niektorých špecifických prípadoch, ako je schválenie medzinárodnej zmluvy, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, podanie obžaloby na prezidenta, skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, vyhlásenie vojny, zrušenie rozhodnutia prezidenta a voľba kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR.

Návrh novelizácie by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026.

(tasr, sie)

Minúta  |  

FBI prehľadala dom bývalého Trumpovho poradcu Johna Boltona

Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v piatok prehľadal dom Johna Boltona, bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť prezidenta USA Donalda Trumpa.

Prehliadka sa uskutočnila v rámci vyšetrovania neoprávneného nakladania s utajovanými dokumentmi, informovali agentúra AP a denník New York Post na základe svojich zdrojov.

Raziu nariadil priamo riaditeľ FBI Kash Patel. Prehľadaný bol Boltonov dom v Bethesda v štáte Maryland, súčasť metropolitnej oblasti Washingtonu.

Bolton pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v rokoch 2018 až 2019 a mal rôzne konflikty s prezidentom v otázkach Iránu, Afganistanu a Severnej Kórey.

Trumpova administratíva sa snažila zabrániť vydaniu jeho knihy, ktorú považovala za obsahujúcu tajné informácie.

Po odchode z Bieleho domu sa Bolton stal výrazným kritikom Trumpa a často komentuje zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť v médiách.

V januári tohto roku Trump odobral bezpečnostné previerky viac ako štyrom desiatkam bývalých predstaviteľov spravodajských služieb vrátane Boltona.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Soňa Budayová bude novou veľvyslankyňou SR vo Švajčiarsku

Kariérna diplomatka Soňa Budayová bude novou veľvyslankyňou Slovenskej republiky vo Švajčiarsku a zároveň s pôsobnosťou pre Lichtenštajnsko.

Do Švajčiarska sa vracia po tretíkrát, keďže v Berne už predtým pôsobila ako zástupkyňa veľvyslanca. Má bohaté skúsenosti z diplomatických pozícií v Českej republike, Fínsku, Kuvajte, Turecku, NATO v Bruseli aj OSN v Ženeve.

Minister zahraničných vecí Slovenska Juraj Blanár vyzdvihol zintenzívnenie politického dialógu medzi Slovenskom a Švajčiarskom, najmä spoluprácu na pôde OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Budayová upozornila, že slovensko-švajčiarsky obchod vlani dosiahol takmer 2,2 miliardy eur a firmy so švajčiarskym kapitálom zamestnávajú približne 15-tisíc ľudí na Slovensku.

Veľký potenciál vidí v ekonomike, inováciách, startupoch a vedecko-akademickej spolupráci, kde pôsobia aj slovenskí odborníci v CERN.

Významnou súčasťou vzťahov je aj starostlivosť o asi 30 000 Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku, ktorých SR podporuje cez honorárne konzuláty v Zürichu, Bazileji, Éclépens a Vaduze v Lichtenštajnsku.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rutte na návšteve Kyjeva: Cieľom záruk je zabrániť ďalšiemu útoku Ruska

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navštívil Kyjev a zdôraznil, že krajiny NATO spolu s Ukrajinou pracujú na zabezpečení takých silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, aby sa Rusko nikdy nerozhodlo pre ďalší útok.

Rutte uviedol, že Európa a Spojené štáty budú aktívne zapojené do poskytovania týchto záruk.

Na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Rutte povedal: „Silné bezpečnostné záruky budú nevyhnutné, a na tom nateraz pracujeme.“

Zelenskyj doplnil, že tieto záruky by mali byť štruktúrované podobne ako článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Ukrajinský prezident zároveň uviedol, že Rusko robí všetko pre to, aby zabránilo jeho stretnutiu s Putinom.

Prezident Ukrajiny ďalej poznamenal, že aktuálny počet stíhačiek F-16, ktoré má Ukrajina, nie je dostatočný na zabezpečenie ochrany a že Turecko prejavilo záujem podieľať sa na bezpečnostných zárukách, najmä v oblasti námornej bezpečnosti.

Rutte zdôraznil, že bezpečnostné záruky budú tvoriť druhú vrstvu opatrení cielených na zvýšenie ukrajinskej obranyschopnosti – prvou bude budovanie ukrajinských ozbrojených síl, pričom Spojené štáty a NATO budú v tejto oblasti veľmi aktívne spolupracovať.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Nemecko zatiaľ Palestínu neuzná, varuje pred oslabením mierových snáh

Nemecko zatiaľ neplánuje uznať Palestínu ako samostatný štát. Podľa hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita by takéto rozhodnutie v tejto fáze len podkopalo snahy o vyrokovanie dvojštátneho riešenia s Izraelom.

Ako zdôraznil, uznanie Palestíny prichádza do úvahy až na konci mierového procesu, nie ako jeho štartovací bod.

Berlín týmto postojom reaguje na aktuálne kroky viacerých krajín, ktoré sa pripravujú na uznanie palestínskej štátnosti počas septembrového Valného zhromaždenia OSN.

Takýto krok už v uplynulých mesiacoch urobili Španielsko, Írsko, Slovinsko či Nórsko.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.