Preskočiť na obsah
  |  

Trump nemá právomoc nasadiť vojakov v Chicagu, tvrdí Jeffries

Demokratický líder v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries vyhlásil, že americký prezident Donald Trump nemá právomoc vyslať vojenské jednotky do Chicaga, hoci Pentagón už robí úvodné plány na takéto nasadenie.

Trump avizoval rozšírenie svojho boja proti kriminalite aj do ďalších miest ako Chicago či Baltimore, ktoré sú pod správou demokratov. Podľa neoficiálnych informácií sa Pentagón pripravuje na nasadenie Národnej gardy do Chicaga, hoci vedúci predstavitelia Pentagónu o plánoch zatiaľ neboli oficiálne informovaní.

Guvernér štátu Illinois JB Pritzker a starosta Chicaga Brandon Johnson to označili za nelegálne a nepotrebné, poukazujúc na pokles kriminality v meste.

Trump svoju možnosť nasadenia vojska zakladá na zákone, ktorý mu umožňuje použiť Národnú gardu na potlačenie vzbury alebo vykonanie zákona, no takýto zásah by významne narušil právomoci štátu a čelil by právnym výzvam.

Aj keď v prípade Washingtonu má prezident väčšiu kontrolu nad nasadením vojenských síl, situácia v demokraticky riadených mestách ako Chicago a Baltimore je právne komplikovanejšia.

(reuters, sie)

  |  

Keith Kellogg s premiérkou Svyrydenkovou riešili kritické suroviny aj záruky

Ukrajinská premiérka Júlia Svyrydenková oznámila, že počas stretnutia v Kyjeve rokovala s americkým špeciálnym reprezentantom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom o bezpečnostných zárukách pre krajinu. Diskusia sa netýkala len vojenskej zložky, ale aj politickej stability a ekonomickej kapacity Ukrajiny.

Premiérka zdôraznila, že tému kritických surovín a priemyselných aktív, ktoré Rusko nelegálne využíva na dočasne okupovaných územiach, riešili osobitne. Pre Reuters povedala: "Je neprijateľné, aby ich ťažba alebo obchodovanie bolo legalizované."

Keith Kellogg návštívil Kyjev pri príležitosti 34. výročia ukrajinskej nezávislosti.

(reuters, sie)

  |  

Klingbeil vyzýva na samit o podpore oceliarskeho sektora a nižších energiách

Nemecký vicekancelár Lars Klingbeil vyzval na usporiadanie samitu, na ktorom by sa rokovalo o znižovaní cien energií pre ohrozený oceliarsky sektor.

V rozhovore pre vydavateľský dom Funke Media Group zdôraznil potrebu spoločnej diskusie s vedením spoločností a zamestnaneckými radami, ako čo najlepšie podporiť oceliarsky priemysel, napríklad prostredníctvom nižších cien energie.

Klingbeil tiež upozornil, že je potrebné nájsť rozumné riešenie pre oceľ v rámci prebiehajúceho colného sporu so Spojenými štátmi. Poukázal. na to, že USA sa spoliehajú na vysokokvalitnú nemeckú oceľ, napríklad v leteckom sektore.

Spor sa v júni vystupňoval, keď americký prezident Donald Trump zdvojnásobil clá na dovoz ocele a hliníka na 50 percent a zaviedol tiež clá na stovky výrobkov obsahujúcich oceľ alebo hliník, vrátane motocyklov, okenných rámov či železničných nákladných vozňov.

Tieto clá však nie sú súčasťou dohody medzi EÚ a USA.

(tasr, sie)

  |  

Lavrov: Rokovania o bezpečnostných zárukách bez Ruska sú utópiou

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre americkú televíziu NBC News v programe „Meet the Press“ uviedol, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mala poskytovať skupina krajín vrátane stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – Británie, Číny, Francúzska, Ruska a USA.

Okrem nich by do tejto skupiny mohli patriť aj Nemecko, Turecko a ďalšie štáty. Lavrov zdôraznil, že Ukrajina musí zostať neutrálna, nesmú ju viazať žiadne vojenské bloky a musí byť bez jadrových zbraní.

Lavrov spomenul, že prezidenti Putin s Trumpom diskutovali o bezpečnostných zárukách a pripomenul neúspešné rokovania z Istanbulu v roku 2022, keď sa hovorilo o trvalej neutralite Ukrajiny výmenou za záruky piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Lavrov zároveň označil členstvo Ukrajiny v NATO za neprijateľné a zdôraznil požiadavku ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva. Podľa neho je potrebné viesť diskusiu o územných otázkach s Ukrajinou.

Táto ruská pozícia výrazne narazila na požiadavky Ukrajiny a jej západných spojencov, ktorí žiadajú robustné bezpečnostné záruky bez práva veta zo strany Moskvy.

(nbcnews, reuters, sie)

  |  

Izraelské nálety zasiahli štvrť s prezidentským sídlom v jemenskom meste Sanaa

Izraelské letecké útoky v nedeľu zasiahli hlavné mesto Jemenu, Sanaa, ktoré je pod kontrolou šíitskej skupiny Hútiov.

Podľa správy televízie al Masirah, ktorá je spojená s hútskou stranou, ciele útokov boli v blízkosti prezidentského komplexu a raketových základní. Svedkovia potvrdili výbuchy a škody v týchto oblastiach.

Podľa informácií Times of Israel sa izraelská armáda k tomuto útoku zatiaľ nevyjadrila.

V posledných týždňoch pokračujú izraelské nálety proti hútskym cieľom v Jemene. Prvé útoky zahŕňali zničenie letiska v Sanaa, poškodenie elektrární a prístavov, čo má oslabiť logistiku a energetické zdroje hútskeho hnutia.

(reuters, timesofisrael, sie)

  |  

Leyenová: Dohoda EU a USA prináša stabilitu a predvídateľnosť

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová obhajuje dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o colnej politike ako významný krok k stabilite a predvídateľnosti v transatlantickom obchode.

Dohoda, ktorú podpísali koncom júla, stanovuje jednotnú colnú sadzbu 15 percent na väčšinu dovozov z EÚ do USA, vrátane automobilov, liekov, polovodičov a dreva.

Leyenová zdôraznila, že bez tejto dohody by hrozila obchodná vojna so zavedením ciel až do výšky 30 percent, čo by poškodilo pracovné miesta, spotrebiteľov aj priemysel na oboch stranách Atlantiku. Doplnila, že dohoda je kompromisom, ktorý nie je dokonalý, ale zabraňuje eskalácii a konfrontácii.

EÚ zároveň odstráni clá na americké priemyselné výrobky a poskytne preferencie pre vybraný export USA. V dohode však zostávajú vyššie clá na oceľ a hliník. Komisia čelí kritike za to, že podmienky sú pre USA výhodnejšie a EÚ môže čeliť oslabeniu konkurencieschopnosti.

Celkový rámec dohody zahŕňa aj záväzky USA nakúpiť americkú energiu a investície v hodnote stoviek miliárd dolárov v nasledujúcich rokoch.

(tasr, sie)