Preskočiť na obsah
  |  

Carney: Ukrajina dostane vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Kanadský premiér Mark Carney počas svojej návštevy Kyjeva pri príležitosti ukrajinského Dňa nezávislosti potvrdil podporu Ukrajine v jej výzvach na silné bezpečnostné záruky ako súčasť prípadnej mierovej misie.

Carney uviedol, že Kanada nevylučuje možnosť vyslania vojenských jednotiek pod takýmto rámcom.

Carney sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a počas slávnostného ceremoniálu vyzdvihol potrebu garancií bezpečnosti tak, aby žiadna vojna alebo hrozba vojny nezostala pre budúce generácie.

Zelenskyj vyjadril želanie, aby budúce bezpečnostné garancie boli čo najviac podobné článku 5 zmluvy NATO, ktorá považuje útok na jedného člena za útok na všetkých.

Okrem toho, Kanada a Ukrajina podpísali dohodu o spoločnej výrobe dronov a Carney oznámil, že v nasledujúcom mesiaci Ukrajina dostane viac ako miliardu kanadských dolárov vo forme vojenskej pomoci.

V priebehu tlačovej konferencie Zelenskyj reagoval aj na správu, podľa ktorej Pentagon blokoval použitie amerických rakiet ATACMS Ukrajinou.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina v poslednom čase používa vlastné domáce rakety dlhého doletu na útoky v Rusku, bez koordinácie s Washingtonom.

Carney ďalej pokračuje vo svojej európskej ceste stretnutím s lídrami v Poľsku, Nemecku a Lotyšsku s cieľom posilniť obrannú spoluprácu a podporu Ukrajine.

(tasr, sie)

  |  

Hnutie Slovensko navrhuje možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom

Opozičné hnutie Slovensko predložilo do Národnej rady SR novelu Ústavy, ktorá by občanom umožnila v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia.

Podľa aktuálnej úpravy je totiž možné skrátiť volebné obdobie iba na základe uznesenia parlamentu, nie prostredníctvom referenda.

Cieľom navrhovanej zmeny je posilniť právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných cez inštitút referenda. Poslanci klubov Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia poukazujú na to, že parlamentná väčšina nezabezpečuje ochranu verejného záujmu, ale skôr záujmy vlastné a finančných skupín.

Predkladatelia zároveň reagujú na niekoľko ľudových iniciatív požadujúcich skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Z legislatívnej úpravy vyplýva, že formulácia v otázke referenda je rovnaká ako pri referende z roku 2023, ktoré inicioval Smer a ďalšie strany.

Poslanci vyzývajú vládnu koalíciu, aby svojím hlasovaním ukázala, či myslí úprimne svoj zámer priznať občanom právo rozhodovať o predčasných voľbách.

(tasr, sie)

  |  

Erdoganová povzbudzuje Melaniu Trumpovú konať za palestínske deti

Emine Erdoganová, manželka tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, zaslala list prvej dáme USA Melanii Trumpovej s apelom, aby sa zasadila za deti v Gaze a vyzvala Izrael na ukončenie humanitárnej krízy.

Tento krok nasledoval po Melaniinom liste ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom žiadala o ochranu detí počas vojny na Ukrajine.

V liste zverejnenom tureckou agentúrou Anadolu vyjadrila Erdoganová dôveru, že Melania rozšíri svoj záujem aj na deti v Gaze, ktoré sú vo veľkej miere postihnuté vojnovým konfliktom. Opísala ich ako deti, ktoré sú psychicky zlomené a stratili schopnosť sa usmievať, pričom kričia do mikrofónov, že chcú zomrieť, unavené z vojny, ktorej nerozumejú.

Erdoganová vyzvala Melaniu Trumpovú, aby napísala izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a apelovala na podniknutie krokov na ukončenie krízy v Gaze.

Zdôraznila, že takýto krok by bol splnením historickej povinnosti voči palestínskemu ľudu.

Zároveň pripomenula Melaniinu citlivosť venovanú 648 deťom, ktoré zahynuli počas vojny na Ukrajine, a verí, že rovnaká starostlivosť bude prejavená aj deťom v Gaze.

Medzinárodné organizácie varujú, že približne pol milióna ľudí v Gaze trpí hladom a vyše 130-tisíc detí je ohrozených podvýživou. Izraelský premiér popiera tvrdenia o hladomore a zdôrazňuje, že Izrael je odhodlaný zabrániť hladovaniu.

(anadolu, sie)

  |  

Trump nemá právomoc nasadiť vojakov v Chicagu, tvrdí Jeffries

Demokratický líder v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries vyhlásil, že americký prezident Donald Trump nemá právomoc vyslať vojenské jednotky do Chicaga, hoci Pentagón už robí úvodné plány na takéto nasadenie.

Trump avizoval rozšírenie svojho boja proti kriminalite aj do ďalších miest ako Chicago či Baltimore, ktoré sú pod správou demokratov. Podľa neoficiálnych informácií sa Pentagón pripravuje na nasadenie Národnej gardy do Chicaga, hoci vedúci predstavitelia Pentagónu o plánoch zatiaľ neboli oficiálne informovaní.

Guvernér štátu Illinois JB Pritzker a starosta Chicaga Brandon Johnson to označili za nelegálne a nepotrebné, poukazujúc na pokles kriminality v meste.

Trump svoju možnosť nasadenia vojska zakladá na zákone, ktorý mu umožňuje použiť Národnú gardu na potlačenie vzbury alebo vykonanie zákona, no takýto zásah by významne narušil právomoci štátu a čelil by právnym výzvam.

Aj keď v prípade Washingtonu má prezident väčšiu kontrolu nad nasadením vojenských síl, situácia v demokraticky riadených mestách ako Chicago a Baltimore je právne komplikovanejšia.

(reuters, sie)

  |  

Keith Kellogg s premiérkou Svyrydenkovou riešili kritické suroviny aj záruky

Ukrajinská premiérka Júlia Svyrydenková oznámila, že počas stretnutia v Kyjeve rokovala s americkým špeciálnym reprezentantom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom o bezpečnostných zárukách pre krajinu. Diskusia sa netýkala len vojenskej zložky, ale aj politickej stability a ekonomickej kapacity Ukrajiny.

Premiérka zdôraznila, že tému kritických surovín a priemyselných aktív, ktoré Rusko nelegálne využíva na dočasne okupovaných územiach, riešili osobitne. Pre Reuters povedala: "Je neprijateľné, aby ich ťažba alebo obchodovanie bolo legalizované."

Keith Kellogg návštívil Kyjev pri príležitosti 34. výročia ukrajinskej nezávislosti.

(reuters, sie)

  |  

Klingbeil vyzýva na samit o podpore oceliarskeho sektora a nižších energiách

Nemecký vicekancelár Lars Klingbeil vyzval na usporiadanie samitu, na ktorom by sa rokovalo o znižovaní cien energií pre ohrozený oceliarsky sektor.

V rozhovore pre vydavateľský dom Funke Media Group zdôraznil potrebu spoločnej diskusie s vedením spoločností a zamestnaneckými radami, ako čo najlepšie podporiť oceliarsky priemysel, napríklad prostredníctvom nižších cien energie.

Klingbeil tiež upozornil, že je potrebné nájsť rozumné riešenie pre oceľ v rámci prebiehajúceho colného sporu so Spojenými štátmi. Poukázal. na to, že USA sa spoliehajú na vysokokvalitnú nemeckú oceľ, napríklad v leteckom sektore.

Spor sa v júni vystupňoval, keď americký prezident Donald Trump zdvojnásobil clá na dovoz ocele a hliníka na 50 percent a zaviedol tiež clá na stovky výrobkov obsahujúcich oceľ alebo hliník, vrátane motocyklov, okenných rámov či železničných nákladných vozňov.

Tieto clá však nie sú súčasťou dohody medzi EÚ a USA.

(tasr, sie)