Preskočiť na obsah
  |  

USA dosiahli rekordný dlh: Kongres predpovedal túto výšku až v 2030

Spojené štáty americké dosiahli rekordnú úroveň hrubého štátneho dlhu vo výške 37 biliónov dolárov. Túto informáciu zverejnilo Ministerstvo financií USA v aktualizovanom dennom finančnom výkaze. Táto hodnota predstavuje výraznejší nárast dlhu, než sa predpovedalo ešte pred pandémiou COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020.

Predpoklady Kongresového rozpočtového úradu z januára 2020 očakávali prekročenie tejto hranice až po roku 2030. Pandémia a následné rozsiahle vládne opatrenia na stabilizáciu ekonomiky viedli k rýchlejšiemu rastu dlhu.

Podľa odborníkov, ako je Michael Peterson z Nadácie Petera G. Petersona, rast štátneho dlhu vyvoláva tlak na rast úrokových sadzieb, čo zdražuje pôžičky pre obyvateľov a znižuje investície súkromného sektora. Ročne sa na úrokoch z dlhu minulý rok vyplatilo približne bilión dolárov, čo predstavuje druhú najväčšiu položku štátneho rozpočtu, dokonca viac než obranné výdavky.

(ap, sie)

  |  

Kancelár Merz: Musíme hľadať nových partnerov pre nemecký export

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval, aby Nemecko hľadalo nové obchodné partnerstvá okrem nedávnej dohody medzi USA a Európskou úniou.

Uviedol to počas podujatia s názvom Open Day v Berlíne. Merz zdôraznil, že je dôležité hľadať obchodných partnerov so zdieľanými hodnotami a perspektívami, pretože Spojené štáty nemusia byť vždy ochotné dodržiavať pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Merz poukázal na možné príležitosti v Južnej Amerike, Ázii a Afrike, kde by Nemecko a Európa mali usilovať o vzájomne výhodné ekonomické vzťahy.

Upozornil tiež na nevyhnutnosť riešenia otázky sociálneho systému do konca roka 2025. Tvrdí, že Nemecko sa musí pozrieť na všetky jeho oblasti vrátane súčasných výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a podporu v nezamestnanosti.

Nemecký kancelár sa vyjadril, že nemecká vláda musí zabezpečiť, aby sociálne systémy boli pripravené na budúcnosť a vyzval na zodpovedné manažovanie verejných financií.

Merz tiež pripomenul, že hoci obchodná dohoda medzi USA a EÚ z 28. júla predstavuje určitý kompromis, clá stále predstavujú výzvu pre silne exportujúcu nemeckú ekonomiku, najmä automobilový sektor.

(reuters, sie)

  |  

Carney: Ukrajina dostane vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Kanadský premiér Mark Carney počas svojej návštevy Kyjeva pri príležitosti ukrajinského Dňa nezávislosti potvrdil podporu Ukrajine v jej výzvach na silné bezpečnostné záruky ako súčasť prípadnej mierovej misie.

Carney uviedol, že Kanada nevylučuje možnosť vyslania vojenských jednotiek pod takýmto rámcom.

Carney sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a počas slávnostného ceremoniálu vyzdvihol potrebu garancií bezpečnosti tak, aby žiadna vojna alebo hrozba vojny nezostala pre budúce generácie.

Zelenskyj vyjadril želanie, aby budúce bezpečnostné garancie boli čo najviac podobné článku 5 zmluvy NATO, ktorá považuje útok na jedného člena za útok na všetkých.

Okrem toho, Kanada a Ukrajina podpísali dohodu o spoločnej výrobe dronov a Carney oznámil, že v nasledujúcom mesiaci Ukrajina dostane viac ako miliardu kanadských dolárov vo forme vojenskej pomoci.

V priebehu tlačovej konferencie Zelenskyj reagoval aj na správu, podľa ktorej Pentagon blokoval použitie amerických rakiet ATACMS Ukrajinou.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina v poslednom čase používa vlastné domáce rakety dlhého doletu na útoky v Rusku, bez koordinácie s Washingtonom.

Carney ďalej pokračuje vo svojej európskej ceste stretnutím s lídrami v Poľsku, Nemecku a Lotyšsku s cieľom posilniť obrannú spoluprácu a podporu Ukrajine.

(tasr, sie)

  |  

Hnutie Slovensko navrhuje možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom

Opozičné hnutie Slovensko predložilo do Národnej rady SR novelu Ústavy, ktorá by občanom umožnila v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia.

Podľa aktuálnej úpravy je totiž možné skrátiť volebné obdobie iba na základe uznesenia parlamentu, nie prostredníctvom referenda.

Cieľom navrhovanej zmeny je posilniť právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných cez inštitút referenda. Poslanci klubov Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia poukazujú na to, že parlamentná väčšina nezabezpečuje ochranu verejného záujmu, ale skôr záujmy vlastné a finančných skupín.

Predkladatelia zároveň reagujú na niekoľko ľudových iniciatív požadujúcich skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Z legislatívnej úpravy vyplýva, že formulácia v otázke referenda je rovnaká ako pri referende z roku 2023, ktoré inicioval Smer a ďalšie strany.

Poslanci vyzývajú vládnu koalíciu, aby svojím hlasovaním ukázala, či myslí úprimne svoj zámer priznať občanom právo rozhodovať o predčasných voľbách.

(tasr, sie)

  |  

Erdoganová povzbudzuje Melaniu Trumpovú konať za palestínske deti

Emine Erdoganová, manželka tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, zaslala list prvej dáme USA Melanii Trumpovej s apelom, aby sa zasadila za deti v Gaze a vyzvala Izrael na ukončenie humanitárnej krízy.

Tento krok nasledoval po Melaniinom liste ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom žiadala o ochranu detí počas vojny na Ukrajine.

V liste zverejnenom tureckou agentúrou Anadolu vyjadrila Erdoganová dôveru, že Melania rozšíri svoj záujem aj na deti v Gaze, ktoré sú vo veľkej miere postihnuté vojnovým konfliktom. Opísala ich ako deti, ktoré sú psychicky zlomené a stratili schopnosť sa usmievať, pričom kričia do mikrofónov, že chcú zomrieť, unavené z vojny, ktorej nerozumejú.

Erdoganová vyzvala Melaniu Trumpovú, aby napísala izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a apelovala na podniknutie krokov na ukončenie krízy v Gaze.

Zdôraznila, že takýto krok by bol splnením historickej povinnosti voči palestínskemu ľudu.

Zároveň pripomenula Melaniinu citlivosť venovanú 648 deťom, ktoré zahynuli počas vojny na Ukrajine, a verí, že rovnaká starostlivosť bude prejavená aj deťom v Gaze.

Medzinárodné organizácie varujú, že približne pol milióna ľudí v Gaze trpí hladom a vyše 130-tisíc detí je ohrozených podvýživou. Izraelský premiér popiera tvrdenia o hladomore a zdôrazňuje, že Izrael je odhodlaný zabrániť hladovaniu.

(anadolu, sie)

  |  

Trump nemá právomoc nasadiť vojakov v Chicagu, tvrdí Jeffries

Demokratický líder v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries vyhlásil, že americký prezident Donald Trump nemá právomoc vyslať vojenské jednotky do Chicaga, hoci Pentagón už robí úvodné plány na takéto nasadenie.

Trump avizoval rozšírenie svojho boja proti kriminalite aj do ďalších miest ako Chicago či Baltimore, ktoré sú pod správou demokratov. Podľa neoficiálnych informácií sa Pentagón pripravuje na nasadenie Národnej gardy do Chicaga, hoci vedúci predstavitelia Pentagónu o plánoch zatiaľ neboli oficiálne informovaní.

Guvernér štátu Illinois JB Pritzker a starosta Chicaga Brandon Johnson to označili za nelegálne a nepotrebné, poukazujúc na pokles kriminality v meste.

Trump svoju možnosť nasadenia vojska zakladá na zákone, ktorý mu umožňuje použiť Národnú gardu na potlačenie vzbury alebo vykonanie zákona, no takýto zásah by významne narušil právomoci štátu a čelil by právnym výzvam.

Aj keď v prípade Washingtonu má prezident väčšiu kontrolu nad nasadením vojenských síl, situácia v demokraticky riadených mestách ako Chicago a Baltimore je právne komplikovanejšia.

(reuters, sie)