Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské úrady obvinili Ukrajinu z dronového útoku na jadrovú elektráreň

Ruské úrady v nedeľu obvinili Ukrajinu z uskutočnenia dronových útokov, ktoré spôsobili požiar v jadrovej elektrárni v západnom Kursku počas osláv 34. výročia nezávislosti Ukrajiny.

Ruské autority uviedli, že v priebehu nočných útokov bolo zasiahnutých viacero energetických zariadení, pričom oheň na jadrovej elektrárni bol rýchlo uhasený bez zranení. Poškodený bol údajne len transformátor.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) potvrdila, že si je vedomá správ o požiari spôsobenom vojenskou činnosťou, avšak nemá nezávislé overenie týchto informácií.

Generálny riaditeľ IAEA Rafael Mariano Grossi zdôraznil, že každé jadrové zariadenie musí byť neustále chránené.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že počas noci zostrelilo 95 ukrajinských dronov na svojom území.

Ukrajina na obvinenia okamžitú odpoveď neposkytla.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Chameneí: Irán sa nepodpíše pod americké požiadavky

Ajatolláh Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu, v nedeľu vyhlásil, že Irán nebude reflektovať požiadavky Spojených štátov a nedovolí, aby bol podmanený. Vyzval na vytvorenie zjednotenej národnej fronty, ktorá by odolala tlakom USA na islamskú republiku.

Duchovný vodca sa vyjadril v Teheráne približne dva mesiace po skončení bojov medzi Iránom a Izraelom, počas ktorých sa krátko angažovali aj Spojené štáty. Útoky Izraela a USA cielili hlavne na iránske jadrové zariadenia a podľa Chameneího mali za cieľ destabilizovať krajinu.

Chameneí poukázal na to, že americkí agenti sa už deň po začiatku konfliktu stretli v Európe, aby riešili, kto by mal vládnuť Iránu po islamskej republike, pričom ich cieľom bolo prinútiť Irán, aby sa stal „poslušným“.

Dodal, že iránsky národ, ktorý pevne stojí za armádou a vládou, zasadil nepriateľom silnú ranu a že krajina je aktuálne zjednotená, pričom rozdiely v názoroch sa vytrácajú v otázkach obrany štátu a systému.

Pripomenul, že vzťahy medzi Teheránom a Washingtonom boli pozitívne až do Islamskej revolúcie v roku 1979, ktorá zasadila základ súčasných sankcií uvalených USA na Irán. V najbližších dňoch sa očakávajú rokovania medzi Iránom a štátmi E3 (Británia, Francúzsko, Nemecko) o iránskom jadrovom programe.

(tasr, sie)

Minúta  |  

USA dosiahli rekordný dlh: Kongres predpovedal túto výšku až v 2030

Spojené štáty americké dosiahli rekordnú úroveň hrubého štátneho dlhu vo výške 37 biliónov dolárov. Túto informáciu zverejnilo Ministerstvo financií USA v aktualizovanom dennom finančnom výkaze. Táto hodnota predstavuje výraznejší nárast dlhu, než sa predpovedalo ešte pred pandémiou COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020.

Predpoklady Kongresového rozpočtového úradu z januára 2020 očakávali prekročenie tejto hranice až po roku 2030. Pandémia a následné rozsiahle vládne opatrenia na stabilizáciu ekonomiky viedli k rýchlejšiemu rastu dlhu.

Podľa odborníkov, ako je Michael Peterson z Nadácie Petera G. Petersona, rast štátneho dlhu vyvoláva tlak na rast úrokových sadzieb, čo zdražuje pôžičky pre obyvateľov a znižuje investície súkromného sektora. Ročne sa na úrokoch z dlhu minulý rok vyplatilo približne bilión dolárov, čo predstavuje druhú najväčšiu položku štátneho rozpočtu, dokonca viac než obranné výdavky.

(ap, sie)

Minúta  |  

Kancelár Merz: Musíme hľadať nových partnerov pre nemecký export

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval, aby Nemecko hľadalo nové obchodné partnerstvá okrem nedávnej dohody medzi USA a Európskou úniou.

Uviedol to počas podujatia s názvom Open Day v Berlíne. Merz zdôraznil, že je dôležité hľadať obchodných partnerov so zdieľanými hodnotami a perspektívami, pretože Spojené štáty nemusia byť vždy ochotné dodržiavať pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Merz poukázal na možné príležitosti v Južnej Amerike, Ázii a Afrike, kde by Nemecko a Európa mali usilovať o vzájomne výhodné ekonomické vzťahy.

Upozornil tiež na nevyhnutnosť riešenia otázky sociálneho systému do konca roka 2025. Tvrdí, že Nemecko sa musí pozrieť na všetky jeho oblasti vrátane súčasných výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a podporu v nezamestnanosti.

Nemecký kancelár sa vyjadril, že nemecká vláda musí zabezpečiť, aby sociálne systémy boli pripravené na budúcnosť a vyzval na zodpovedné manažovanie verejných financií.

Merz tiež pripomenul, že hoci obchodná dohoda medzi USA a EÚ z 28. júla predstavuje určitý kompromis, clá stále predstavujú výzvu pre silne exportujúcu nemeckú ekonomiku, najmä automobilový sektor.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Carney: Ukrajina dostane vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Kanadský premiér Mark Carney počas svojej návštevy Kyjeva pri príležitosti ukrajinského Dňa nezávislosti potvrdil podporu Ukrajine v jej výzvach na silné bezpečnostné záruky ako súčasť prípadnej mierovej misie.

Carney uviedol, že Kanada nevylučuje možnosť vyslania vojenských jednotiek pod takýmto rámcom.

Carney sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a počas slávnostného ceremoniálu vyzdvihol potrebu garancií bezpečnosti tak, aby žiadna vojna alebo hrozba vojny nezostala pre budúce generácie.

Zelenskyj vyjadril želanie, aby budúce bezpečnostné garancie boli čo najviac podobné článku 5 zmluvy NATO, ktorá považuje útok na jedného člena za útok na všetkých.

Okrem toho, Kanada a Ukrajina podpísali dohodu o spoločnej výrobe dronov a Carney oznámil, že v nasledujúcom mesiaci Ukrajina dostane viac ako miliardu kanadských dolárov vo forme vojenskej pomoci.

V priebehu tlačovej konferencie Zelenskyj reagoval aj na správu, podľa ktorej Pentagon blokoval použitie amerických rakiet ATACMS Ukrajinou.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina v poslednom čase používa vlastné domáce rakety dlhého doletu na útoky v Rusku, bez koordinácie s Washingtonom.

Carney ďalej pokračuje vo svojej európskej ceste stretnutím s lídrami v Poľsku, Nemecku a Lotyšsku s cieľom posilniť obrannú spoluprácu a podporu Ukrajine.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko navrhuje možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom

Opozičné hnutie Slovensko predložilo do Národnej rady SR novelu Ústavy, ktorá by občanom umožnila v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia.

Podľa aktuálnej úpravy je totiž možné skrátiť volebné obdobie iba na základe uznesenia parlamentu, nie prostredníctvom referenda.

Cieľom navrhovanej zmeny je posilniť právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných cez inštitút referenda. Poslanci klubov Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia poukazujú na to, že parlamentná väčšina nezabezpečuje ochranu verejného záujmu, ale skôr záujmy vlastné a finančných skupín.

Predkladatelia zároveň reagujú na niekoľko ľudových iniciatív požadujúcich skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Z legislatívnej úpravy vyplýva, že formulácia v otázke referenda je rovnaká ako pri referende z roku 2023, ktoré inicioval Smer a ďalšie strany.

Poslanci vyzývajú vládnu koalíciu, aby svojím hlasovaním ukázala, či myslí úprimne svoj zámer priznať občanom právo rozhodovať o predčasných voľbách.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.