Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mexický boxer Julio Cesar Chavez Junior môže počkať na súd mimo väzby

Mexický boxer Julio Cesar Chavez Jr. by mohol byť čoskoro prepustený z väzenia v severnom Mexiku, kde čaká na proces za údajné väzby na narkokartel, informoval o tom jeho právnik Ruben Fernando Benitez.

Súd v meste Hermosillo v štáte Sonora rozhodol, že 39-ročný bývalý šampión môže čakať na súd mimo väzby, pričom prokuratúra zatiaľ nemá dostatok dôkazov na podporu obvinení. Chavez Junior, syn legendárneho mexického boxera Juliao Cesara Chaveza, bol zadržaný v júli v USA za prekročenie vízového pobytu a klamstvo pri žiadosti o zelenú kartu a následne deportovaný do Mexika.

Mexická prokuratúra ho obviňuje z pôsobenia ako asistenta pre kartel Sinaloa, ktorý bol v tomto roku USA označený za zahraničnú teroristickú organizáciu. Obvinenia, za ktoré bol zadržaný zahŕňajú aj obchod s nelegálnym zbraňami a organizovaný zločin.Právnik Chaveza tieto obvinenia označil za "špekulácie" a "mestské legendy".

Ak mu bude uznaná vina, tak mu hrozí trest odňatia slobody na 4 až 8 rokov.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaum už v minulosti potvrdila, že prokuratúra pracuje na tomto prípade, pričom Chavez Junior je podľa nej stíhaný za obchod so zbraňami a organizovaný zločin.

(reuters, sie)

Minúta  |  

V Británii pokračujú protesty proti azylantom v hoteloch, vláda chystá reformu

V Británii pokračujú protimigrantské protesty pred hotelmi, kde sú umiestnení žiadatelia o azyl, a to deň po tom, čo polícia musela v niekoľkých mestách rozdeliť demonštrantov a proti-protestujúcich pre rastúce napätie.

Problémy súvisiace s migráciou dominujú verejnej pozornosti. Vládnuca Labouristická strana pod vedením premiéra Keira Starmera čelí tlaku na splnenie sľubu ukončiť používanie hotelov na ubytovanie migrantov, ktoré ročne stojí miliardy libier.

Protesty sa uskutočnili v rôznych častiach krajiny vrátane Eppingu pri Londýne, Bristole a Birminghame.

Líder strany Reform UK Nigel Farage predstavil plány na masové vyhostenia migrantov, ktorí prišli na britskú pevninu, ak by jeho strana dokázala vytvoriť novú vládu.

Tiež navrhuje aj odstúpenie od Európskej dohody o ľudských právach a vytvorenie záchytných miest pre 24-tisíc migrantov.

Vláda zároveň oznámila reformu procesu odvolaní v azylových žiadostiach, ktorá má urýchliť rozhodovanie, znížiť počet nevybavených prípadov a postupne ukončiť ubytovanie azylantov v hoteloch.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ruské úrady obvinili Ukrajinu z dronového útoku na jadrovú elektráreň

Ruské úrady v nedeľu obvinili Ukrajinu z uskutočnenia dronových útokov, ktoré spôsobili požiar v jadrovej elektrárni v západnom Kursku počas osláv 34. výročia nezávislosti Ukrajiny.

Ruské autority uviedli, že v priebehu nočných útokov bolo zasiahnutých viacero energetických zariadení, pričom oheň na jadrovej elektrárni bol rýchlo uhasený bez zranení. Poškodený bol údajne len transformátor.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) potvrdila, že si je vedomá správ o požiari spôsobenom vojenskou činnosťou, avšak nemá nezávislé overenie týchto informácií.

Generálny riaditeľ IAEA Rafael Mariano Grossi zdôraznil, že každé jadrové zariadenie musí byť neustále chránené.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že počas noci zostrelilo 95 ukrajinských dronov na svojom území.

Ukrajina na obvinenia okamžitú odpoveď neposkytla.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Chameneí: Irán sa nepodpíše pod americké požiadavky

Ajatolláh Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu, v nedeľu vyhlásil, že Irán nebude reflektovať požiadavky Spojených štátov a nedovolí, aby bol podmanený. Vyzval na vytvorenie zjednotenej národnej fronty, ktorá by odolala tlakom USA na islamskú republiku.

Duchovný vodca sa vyjadril v Teheráne približne dva mesiace po skončení bojov medzi Iránom a Izraelom, počas ktorých sa krátko angažovali aj Spojené štáty. Útoky Izraela a USA cielili hlavne na iránske jadrové zariadenia a podľa Chameneího mali za cieľ destabilizovať krajinu.

Chameneí poukázal na to, že americkí agenti sa už deň po začiatku konfliktu stretli v Európe, aby riešili, kto by mal vládnuť Iránu po islamskej republike, pričom ich cieľom bolo prinútiť Irán, aby sa stal „poslušným“.

Dodal, že iránsky národ, ktorý pevne stojí za armádou a vládou, zasadil nepriateľom silnú ranu a že krajina je aktuálne zjednotená, pričom rozdiely v názoroch sa vytrácajú v otázkach obrany štátu a systému.

Pripomenul, že vzťahy medzi Teheránom a Washingtonom boli pozitívne až do Islamskej revolúcie v roku 1979, ktorá zasadila základ súčasných sankcií uvalených USA na Irán. V najbližších dňoch sa očakávajú rokovania medzi Iránom a štátmi E3 (Británia, Francúzsko, Nemecko) o iránskom jadrovom programe.

(tasr, sie)

Minúta  |  

USA dosiahli rekordný dlh: Kongres predpovedal túto výšku až v 2030

Spojené štáty americké dosiahli rekordnú úroveň hrubého štátneho dlhu vo výške 37 biliónov dolárov. Túto informáciu zverejnilo Ministerstvo financií USA v aktualizovanom dennom finančnom výkaze. Táto hodnota predstavuje výraznejší nárast dlhu, než sa predpovedalo ešte pred pandémiou COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020.

Predpoklady Kongresového rozpočtového úradu z januára 2020 očakávali prekročenie tejto hranice až po roku 2030. Pandémia a následné rozsiahle vládne opatrenia na stabilizáciu ekonomiky viedli k rýchlejšiemu rastu dlhu.

Podľa odborníkov, ako je Michael Peterson z Nadácie Petera G. Petersona, rast štátneho dlhu vyvoláva tlak na rast úrokových sadzieb, čo zdražuje pôžičky pre obyvateľov a znižuje investície súkromného sektora. Ročne sa na úrokoch z dlhu minulý rok vyplatilo približne bilión dolárov, čo predstavuje druhú najväčšiu položku štátneho rozpočtu, dokonca viac než obranné výdavky.

(ap, sie)

Minúta  |  

Kancelár Merz: Musíme hľadať nových partnerov pre nemecký export

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval, aby Nemecko hľadalo nové obchodné partnerstvá okrem nedávnej dohody medzi USA a Európskou úniou.

Uviedol to počas podujatia s názvom Open Day v Berlíne. Merz zdôraznil, že je dôležité hľadať obchodných partnerov so zdieľanými hodnotami a perspektívami, pretože Spojené štáty nemusia byť vždy ochotné dodržiavať pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Merz poukázal na možné príležitosti v Južnej Amerike, Ázii a Afrike, kde by Nemecko a Európa mali usilovať o vzájomne výhodné ekonomické vzťahy.

Upozornil tiež na nevyhnutnosť riešenia otázky sociálneho systému do konca roka 2025. Tvrdí, že Nemecko sa musí pozrieť na všetky jeho oblasti vrátane súčasných výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a podporu v nezamestnanosti.

Nemecký kancelár sa vyjadril, že nemecká vláda musí zabezpečiť, aby sociálne systémy boli pripravené na budúcnosť a vyzval na zodpovedné manažovanie verejných financií.

Merz tiež pripomenul, že hoci obchodná dohoda medzi USA a EÚ z 28. júla predstavuje určitý kompromis, clá stále predstavujú výzvu pre silne exportujúcu nemeckú ekonomiku, najmä automobilový sektor.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.