Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Ženevy sa v utorok vrátia rokovania o iránskom jadrovom programe

Zástupcovia Iránu, Británie, Francúzska, Nemecka a Európskej únie sa v utorok stretnú v Ženeve, aby rokovali o iránskom jadrovom programe.

„Irán a traja európski signatári jadrovej dohody z roku 2015 spoločne s Európskou úniou uskutočnia v Ženeve nové kolo rokovaní na úrovni námestníkov ministrov zahraničných vecí,“ uviedla iránska štátna televízia.

Pôjde o druhé takéto stretnutie od júnového konfliktu Iránu s Izraelom, po ktorom Teherán prerušil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Skupina E3, ktorú tvoria Británia, Nemecko a Francúzsko, varuje, že ak Irán neobnoví dohľad a nezníži obohacovanie uránu, zavedú späť sankcie OSN.

Pôvodná dohoda z roku 2015, ktorú USA opustili za vlády Donalda Trumpa, výmenou za obmedzenie jadrového programu zmiernila sankcie. Irán tvrdí, že sa nesnaží získať jadrové zbrane, no rokovania o novej dohode sú momentálne pozastavené.

(tasr, afp, lud)

Minúta  |  

Aktivisti žiadajú prekresliť mapy, aby bola na nich Afrika väčšia

Na Mercatorovej mape vyzerá Grónsko takmer rovnako veľké ako Afrika, hoci v skutočnosti by sa do tohto svetadielu zmestilo až štrnásťkrát.

Mercatorovu projekciu, jednu z najpoužívanejších máp sveta, vytvorili v 16. storočí na pomoc európskym námorníkom. Bola praktická na navigáciu, ale skresľovala pevninu zväčšovaním oblastí v blízkosti pólov, ako je Severná Amerika a Grónsko, a zároveň zmenšovaním Afriky a Južnej Ameriky.

Africké advokačné organizácie Africa No Filter a Speak Up Africa spustili podľa AP v apríli kampaň Change The Map, ktorá vyzýva školy, médiá a inštitúcie, aby prijali modernú projekciu Equal Earth z roku 2018.

Podľa iniciátorov je oprava mapy nielen africkou otázkou, ale otázkou pravdy a férového vnímania úlohy Afriky vo svete. Skreslená mapa podľa nich posilňuje predstavu, že Afrika je menšia a menej významná.

Kampaň získala zásadnú podporu tento mesiac, a to od Africkej únie. Geografi dlhodobo upozorňujú, že Mercatorova projekcia je zastaraná. Pri porovnávaní veľkosti kontinentov sú najpresnejšie stĺpcové grafy.

(ap, max)

Minúta  |  

Végh nedodržal zmluvu s plynármi, vráti SPP aj vyplatenú zálohu

Zápasník Attila Végh sa rozhodol vrátiť Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) celú zálohu, ktorú dostal za reklamnú spoluprácu. Potvrdil to pre spravodajský portál televízie Markíza.

Podľa zmluvy mal za 50-tisíc eur pravidelne počas roka publikovať príspevky o SPP na sociálnych sieťach. Už na začiatku mu štátna akciovka vyplatila 70 percent z tejto sumy, zvyšok mal dostať po splnení povinností.

Végh priznal, že v dôsledku tréningov a prípravy na podujatia dohodnutý objem príspevkov nezvládol dodať.

Spoločnosť SPP neskôr oznámila, že eseročka REC, ktorá športovca zastupuje, požiadala o ukončenie spolupráce bez nároku na odmenu.

Na problém upozornila poslankyňa Martina Holečková (SaS), ktorá zmluvu získala cez infozákon a vyzývala SPP k jej zrušeniu. Po správach o vrátení peňazí uviedla, že ju potešilo, že poukazovanie na nezrovnalosti môže priniesť výsledky.

Len nedávno politička zdôraznila, že Végh za 40-tisíc eur pracuje ako "influencer marketingu" aj pre rezort pôdohospodárstva. Predtým sa zúčastnil na výcviku v Národných obranných silách po boku prezidenta SR a ministra obrany.

(tvnoviny, max)

Minúta  |  

Azylant v Holandsku dobodal tínedžerku, Wilders sľubuje deportácie

V Amsterdame zatkli 22-ročného žiadateľa o azyl, ktorý v stredu nadránom smrteľne dobodal 17-ročnú Lisu, keď sa na bicykli vracala domov.

Podľa prokuratúry ide o rovnakého muža, ktorý je spájaný aj so znásilnením inej ženy v Amsterdame pred týždňom a s ďalším pokusom o sexuálne napadnutie zo začiatku augusta.

Lisa v osudnú noc podľa Sunday Times sama telefonovala na tiesňovú linku po nadobudnutí obáv, že ju niekto sleduje. Polícia ju našla mŕtvu, bodné rany mala aj na krku.

Vyšetrovatelia tvrdia, že stopy jednoznačne vedú k žiadateľovi o azyl, ktorý žil v centre pre azylantov a pôvodne ho zatkli za iný prípad znásilnenia. Muž sa v pondelok postaví pred súd na predbežnom vypočutí.

Geert Wilders, líder Strany slobody (PVV), po útoku sľúbil, že v prípade výhry v októbrových voľbách úplne uzavrie krajinu pred žiadateľmi o azyl a "vyhostí všetku kriminálnu spodinu".

Podobne ako v Británii, aj v Holandsku sa objavujú protesty proti azylovým centrám, napríklad v meste Helmond. Utečenecké ubytovanie v Amsterdame, kde zadržali podozrivého z vraždy tínedžerky Lisy, sú pod silnou policajnou ochranou.

(dutchnews, sundaytimes, max)

Minúta  |  

Nemeckí konzervatívci chcú obnoviť odvody, ak armáda nepriláka ľudí dobrovoľne

Nemecká opozícia z radov CDU/CSU žiada, aby plánovaný zákon o novej dobrovoľnej vojenskej službe obsahoval aj mechanizmus automatického návratu k povinným odvodom.

Predseda obranného výboru Bundestagu Thomas Röwekamp (CDU) upozornil, že Bundeswehru chýba viac ako 80-tisíc profesionálnych zmluvných vojakov a ďalších 140-tisíc záložníkov, aby sa mohlo brániť a splniť svoje záväzky voči NATO.

Podľa neho je nereálne, že sa tieto počty podarí doplniť len na dobrovoľnej báze. Röwekamp preto požaduje, aby zákon jasne určoval každoročné ciele rastu počtu vojakov a aby sa po ich nesplnení automaticky obnovila branná povinnosť.

Odvody v Nemecku síce pozastavili v roku 2011, ale zostávajú zakotvené v ústave, takže ich možno kedykoľvek obnoviť jednoduchou parlamentnou väčšinou.

Minister obrany Boris Pistorius (SPD) chce, aby nový program vstúpil do platnosti začiatkom roka 2026.

Presadzuje dobrovoľnosť, podporenú finančnými stimulmi. Viackrát však zdôraznil, že program bude môcť byť dobrovoľný, len ak pokryje personálne potreby Bundeswehru. Pripravuje preto aj mechanizmus návratu k povinnej vojenčine.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

WSJ: Ukrajina dostane rakety za 850 miliónov, väčšinu zaplatí Európa

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa schválila predaj 3 350 rakiet s predĺženým doletom (ERAM) pre Ukrajinu, informoval Defence Industry Europe s odvolaním sa na Wall Street Journal.

Dodávky v hodnote približne 850 miliónov dolárov by mali doraziť zhruba o šesť týždňov a financujú ho prevažne európske štáty.

Súčasťou balíka sú aj ďalšie položky, jeho realizáciu však odložili až do obdobia po skončení Trumpových rokovaní s Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským.

Rakety ERAM majú dolet 240 až 450 kilometrov a sú určené na útoky vzduch-zem proti pozemným aj námorným cieľom. Ich modulárna konštrukcia umožňuje prispôsobiť ich rôznym misiám, čo z nich robí univerzálny prostriedok pre moderné konflikty.

Pre ich reálne nasadenie bude potrebný aj súhlas Pentagónu, ktorý doteraz bránil používaniu amerických rakiet dlhého doletu proti cieľom priamo na ruskom území. Spojené štáty nové dodávky oficiálne nepotvrdili.

(die, wsj, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.