Preskočiť na obsah
  |  

Začal sa súd s posádkou, ktorá údajne zodpovedá za sabotáž v Baltskom mori

V pondelok sa v Helsinkách začal súdny proces s posádkou ropného tankera Eagle S, ktorú obvinili zo zámerného pretrhnutia piatich podmorských energetických a telekomunikačných káblov v Baltskom mori minulý december.

Kapitán a dvaja dôstojníci popierajú obvinenia zo sabotáže a pripisujú škodu technickým poruchám a zlému počasiu. Tvrdia, že mechanizmus kotvenia zlyhal a kotva sa neúmyselne spustila na morské dno.

Prokurátori uvádzajú, že tanker Eagle S úmyselne ťahal kotvu po dne mora, čím pretrhol káble Estlink 2, spájajúce Fínsko a Estónsko, a štyri internetové káble.

Obhajoba poukazuje na nevedomosť posádky o tom, že kotva poškodzuje káble, a že spomalenie plavidla spôsobila motorová porucha.

Prokurátori však tvrdia, že tanker pokračoval v pretrhávaní káblov niekoľko hodín a posádka na výzvy fínskej námornej správy o stave kotvy klamala.

(reuters, sie)

  |  

Do Veľkej Británie prišiel tento rok rekordný počet migrantov na člnoch

Veľká Británia tento rok zaznamenala rekordných 28 076 migrantov, ktorí sa dostali cez Lamanšský prieliv v malých lodiach a člnoch, čo je o 46 percent viac než v rovnakom období v roku 2024.

Labouristická vláda premiéra Keira Starmera preto oznámila zásadné reformy azylového systému, ktoré majú urýchliť vybavovanie žiadostí a postupne do roku 2029 úplne skončiť s ubytovaním žiadateľov o azyl v hoteloch, čím chce štát ročne ušetriť miliardu libier.

Nová nezávislá komisia má skrátiť priemernú čakaciu lehotu na rozhodnutie v odvolaniach zo súčasného roka na 24 týždňov a znížiť počet nevybavených prípadov, ktorých je aktuálne viac než 100-tisíc.

Ministerka vnútra Yvette Cooperová tvrdí, že opatrenia sú nevyhnutné na obnovenie poriadku v systéme.

(reuters, sie)

  |  

Poľský prezident Nawrocki vetoval zákon o predĺžení pomoci Ukrajincom

Poľský prezident Karol Nawrocki v pondelok vetoval novelu zákona o predĺžení pomoci občanom Ukrajiny, ktorá mala zabezpečiť pokračovanie finančnej podpory a predĺžiť dočasnú ochranu ukrajinských utečencov v Poľsku do 4. marca 2026.

Novela mala zároveň rozšíriť príspevok „800 plus“ (800 zlotých na dieťa) aj na deti Ukrajincov, ktoré študujú na univerzite či v kurzoch po ukončení strednej školy pred 18. rokom života.

Prezident vetoval zákon, pretože nesúhlasil s vyplácaním príspevku všetkým Ukrajincom bez podmienky pracovného pomeru v Poľsku. Zdôraznil, že podpora má byť len pre tých, ktorí v Poľsku skutočne pracujú, čo podporuje aj jeho protikandidát z prezidentských volieb Rafal Trzaskowski.

Strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá prezidentský návrh podporovala, chcela podmienky sprísniť – navrhli podmieniť príspevky zamestnaním alebo podnikaním a zmeniť pravidlá udeľovania občianstva, no parlament tieto úpravy nezaradil do finálnej verzie zákona.

Minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski vyhlásil, že veto prezidenta znamená aj ukončenie financovania satelitného internetu Starlink pre Ukrajinu. Podľa neho ide o riziko na vysokej úrovni a pripomenul, že prezident si musel byť vedomý, že Starlink je súčasťou zákona. 

(tasr, sie)

  |  

Dovoz palív z ruskej ropy do Česka stúpa aj po ukončení priameho dovozu

Česká republika v prvom polroku 2025 podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu výrazne zvýšila dovoz palív vyrobených z ruskej ropy, a to približne o 18,3 percenta.

Hlavným zdrojom je Slovensko, kde tieto palivá vyrábajú zo surovej ruskej ropy. V druhej štvrtine roka nárast dovozu dosiahol až 19,9 percenta.

Tento rast pretrváva napriek tomu, že Česko v marci ukončilo vlastný dovoz ruskej ropy ropovodom Družba. Celková hodnota dovozu palív z ruskej ropy dosiahla takmer sedem miliárd českých korún, čo je oproti minulému roku nárast.

Útoky ukrajinských síl na ropovod Družba a jeho zariadenia spôsobujú opakované prerušenia dodávok, čo môže ohroziť zásobovanie najmä východnej časti Česka.

V prípade dlhodobého výpadku by podľa Kovandu muselo Česko zvýšiť dovoz z iných krajín, ako sú Nemecko alebo Rakúsko, čo by mohlo viesť k dočasnému zdraženiu palív na čerpacích staniciach.

(sie)

  |  

Zelenskyj chce od spojencov miliardu mesačne na nákup amerických zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že cieľom Kyjeva je získať od spojencov aspoň jednu miliardu dolárov (v prepočte približne 861 miliónov eur) mesačne na nákup amerických zbraní.

Povedal to počas brífingu v Kyjeve s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. Nórsko by podľa neho mohlo prispieť k bezpečnostným zárukám v oblasti protivzdušnej a námornej obrany.

Zelenskyj zároveň oznámil, že tento týždeň plánuje s americkým splnomocnencom Keithom Kelloggom rokovať o prípravách na prípadné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ukrajinskí a americkí predstavitelia majú rokovať aj o podobe bezpečnostných záruk, ktoré sú podľa Zelenského nevyhnutné pre mierové riešenie.

(reuters, lud)

  |  

Do herní a kasín aj na Vianoce. Poslanci žiadajú výrazné zmeny v hazarde

Novela zákona o hazardných hrách by mohla zrušiť zákaz prevádzkovania číselných a okamžitých lotérií počas vybraných sviatkov, ako sú Veľký piatok či Vianoce, ako aj počas štátneho smútku či mimo prevádzkového času herní a kasín.

Navrhujú to nezaradení poslanci Pavel Ľupták, Ivan Ševčík, Miroslav Radačovský a Roman Malatinec.

Prípadné schválenie novely by zároveň umožnilo, aby hráči na samoobslužných termináloch mohli okrem kurzových stávok hrať aj číselné lotérie. Zároveň by sa skrátil čas na znehodnotenie nepredaných žrebov po ukončení lotériovej hry.

Ďalším zásadným bodom je výnimka pre národnú lotériovú spoločnosť, ktorá by pri žiadosti o licenciu na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne nemusela predkladať stanovisko obce k umiestneniu kasína na jej území.

Poslanci navrhujú aj zriadenie osobitnej komory, ktorej predsedom by bola práve národná lotériová spoločnosť. Tá by mala právomoc navrhovať legislatívne zmeny, vyjadrovať sa k návrhom zákonov a spravovať systém na blokovanie nelegálnych internetových hier.

(tasr, max)