Preskočiť na obsah
  |  

Inšpektori MAAE sa vrátili do Iránu, čakajú na prístup k zariadeniam

Do Iránu sa po takmer dvoch mesiacoch vrátili inšpektori MAAE, aby obnovili svoju prácu v tamojších jadrových zariadeniach. Generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi potvrdil, že misia sa sústreďuje na objekty, ktoré nezasiahli nedávne útoky.

Teherán totiž v júli prerušil spoluprácu s inšpektormi po 12-dňovom konflikte s Izraelom, počas ktorého izraelské a americké jednotky podnikli bezprecedentné údery na jadrové centrá. Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí zdôraznil, že prístup kontrolórov musí zohľadniť aj bezpečnostné riziká – od možného šírenia rádioaktívnych látok až po nevybuchnutú muníciu.

Diplomatické zdroje očakávajú, že nová dohoda o rozsahu inšpekcií bude čoskoro uzavretá.

Návrat inšpektorov podľa pozorovateľov signalizuje, že Irán sa snaží vyhnúť európskym sankciám. Rokovania v Ženeve však zatiaľ nepriniesli dohodu medzi Teheránom a štátmi E3 o tom, ako odvrátiť tvrdé reštriktívne opatrenia. Čas na uzatvorenie kompromisu sa pritom rýchlo kráti.

(tasr, jax)

  |  

Predčasniatka dvojičky sa po 29 rokoch stretli v pôrodnici ako čerstvé mamy

Helena a Oľga, dvojičky narodené v roku 1996 v olomouckej pôrodnici s váhou pod jeden kilogram, sa po 29 rokoch vrátili na rovnaké miesto – tentoraz ako prvorodičky. Po narodení mali podľa lekárov neisté vyhliadky na prežitie, no dnes sú z nich zdravé ženy a matky.

Helena porodila 15. augusta syna Vojtěcha, o tri dni neskôr Oľga priviedla na svet dcéru Hanu. Obe deti sa narodili zdravé, s výrazne vyššou hmotnosťou než ich mamy pred rokmi.

Sestry pochádzajú zo Stříteže nad Ludinou a pracujú ako vychovávateľky. Hoci je pre ne Fakultná nemocnica Olomouc vzdialená vyše 50 kilometrov, rozhodli sa rodiť práve tam – aj vďaka pozitívnym skúsenostiam ich mamy.

Primár novorodeneckého oddelenia Jan Hálek označil ich príbeh za symbolický dôkaz, že aj z detí s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou môžu vyrásť zdraví dospelí. Podľa neho je návrat dvojičiek ako matiek najväčšou odmenou pre zdravotníkov, ktorí im kedysi zachránili život.

(facebook, est)

  |  

Witkoff sa stretne s Ukrajincami, Putin chce podľa neho dialóg

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff oznámil, že sa tento týždeň v New Yorku stretne so zástupcami Ukrajiny. Zdôraznil pritom, že Spojené štáty udržiavajú pravidelný kontakt aj s Ruskom s cieľom ukončiť vojnu, ktorá trvá už tri a pol roka.

Podľa Witkoffa sa ruský prezident Vladimir Putin usiluje o dialóg a takýto prístup demonštroval aj počas augustového samitu na Aljaške s Donaldom Trumpom. Na sériu rokovaní nadviazal aj samit v Bielom dome, kde sa okrem amerického prezidenta stretol Volodymyr Zelenskyj a zástupcovia NATO a Európy.

Washington momentálne tlačí na to, aby sa uskutočnilo bilaterálne rokovanie medzi Putinom a Zelenským, ktorému by malo predchádzať trilaterálne stretnutie aj s Trumpom.

Kým ukrajinský prezident vyjadril ochotu, ruská strana zatiaľ definitívne potvrdenie neposkytla. Witkoff však verí, že k osobnej schôdzke oboch lídrov nakoniec dôjde.

(tasr, jax)

  |  

SpaceX úspešne otestovala Starship, prvýkrát vypustila aj satelity

Najväčšia raketa v histórii kozmonautiky sa opäť úspešne odlepila od zeme. SpaceX v utorok uskutočnila jubilejný desiaty test Starshipu, ktorý po oddelení od nosiča Super Heavy smeroval do Indického oceánu. Po prvý raz sa počas letu podarilo vypustiť aj osem testovacích satelitov Starlink, čo ukazuje, že systém sa blíži k praktickému využitiu.

Predchádzajúce pokusy sa nezaobišli bez problémov, od explózie v roku 2023 po viacero odkladov vrátane tých posledných kvôli počasiu. Celý kolos, vyšší než Socha slobody, bol vyvinutý ako plne znovupoužiteľná raketa. NASA počíta s jej využitím pri návrate ľudí na Mesiac, zatiaľ čo Musk ju vníma ako kľúč k budúcej kolonizácii Marsu.

Aktuálny test preto posilnil dôveru, že napriek oneskoreniam sa ambiciózny projekt posúva vpred a že Starship má potenciál zásadne zmeniť budúcnosť vesmírnych letov.

(tasr, jax)

  |  

Trump zvoláva do Bieleho domu rokovanie o povojnovej budúcnosti Gazy

Donald Trump sa chystá v Bielom dome predstaviť plány na povojnové usporiadanie Pásma Gazy. Podľa jeho vyslanca Steva Witkoffa pôjde o „robustný a dobre mienený“ návrh, ktorý by mal priniesť odpovede na otázku, čo nastane po skončení takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom.

Washington očakáva jej ukončenie ešte pred koncom tohto roka. Trump už v minulosti šokoval svet myšlienkou, že Spojené štáty by mali Gazu prevziať pod svoju kontrolu, obyvateľov presídliť a z oblasti vybudovať „Riviéru Blízkeho východu“. Tento plán si vyslúžil pochvalu od izraelského premiéra Netanjahua, no mnohé európske aj arabské štáty ho odmietli.

Kritici upozorňujú na nereálnosť aj etické problémy návrhu. Trump však počas svojej kampane aj po nástupe do úradu opakovane prisľúbil, že vojnu rýchlo ukončí. Konflikt si zatiaľ vyžiadal životy vyše 62-tisíc Palestínčanov a viac ako 1 200 Izraelčanov, čo OSN označuje za dôveryhodné údaje.

(tasr, jax)

  |  

Vyše 350-tisíc ľudí žiadalo prepustenie rukojemníkov a koniec vojny v Gaze

Na demonštrácii v izraelskom Tel Avive vyjadrili v utorok davy ľudí solidaritu s rukojemníkmi, ktorých už takmer dva roky zadržiavajú militanti Hamasu v Pásme Gazy.

Podľa odhadu organizátorov sa večer v centre pobrežnej metropoly zišlo približne 350-tisíc účastníkov. Žiadali prepustenie rukojemníkov a koniec vojny v palestínskej enkláve.

Fórum príbuzných rukojemníkov zvolalo na utorok celoštátny deň protestov pod heslom „Izrael drží spolu“. Demonštrácie a blokády ciest sa konali už od rána.

Protestné akcie mali poukázať na situáciu rukojemníkov. Organizátori protestov obviňujú izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z toho, že z politických dôvodov predlžuje vojnu a sabotuje dohodu o prepustení zadržiavaných Izraelčanov.

„Viac ako 350-tisíc ľudí na demonštrácii... vyslalo jasný odkaz: vláda musí podpísať dohodu, ktorá je teraz na stole. Celá krajina žiada ukončenie vojny a návrat všetkých rukojemníkov,“ uviedli usporiadatelia vo večernom vyhlásení.

(tasr, dpa)