Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reform UK chce zrušiť ľudskoprávne dohody a deportovať migrantov

Nigel Farage a jeho strana Reform UK chcú zásadne zmeniť britský prístup k migrácii prostredníctvom „právneho resetu“. Plán s názvom Operácia obnova spravodlivosti počíta s masovou deportáciou žiadateľov o azyl a rušením právnych bariér – od Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR) až po Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Informoval Financial Times.

Strana tvrdí, že tieto normy bránia deportáciám a vytvárajú priestor pre „aktivistických sudcov“. Za najproblematickejší označuje dokument ECHR, ktorý umožňuje nelegálnym migrantom domáhať sa práv priamo na britských súdoch.

Právnici síce pripúšťajú, že väčšinová vláda by mohla legislatívu zmeniť, no varujú pred ďalekosiahlymi dôsledkami.

Vystúpenie z ECHR by zasiahlo nielen oblasť azylu, ale aj kľúčové dohody – napríklad Veľkopiatkovú dohodu o mieri v Severnom Írsku či povinnosti z brexitovej obchodnej dohody s EÚ, ktoré sa viažu na rešpektovanie ľudských práv.

(financial times, jax)

Minúta  |  

MHD ťahá rast mobility na Slovensku, nákladná doprava hlási pokles

V druhom štvrťroku 2025 sa počet cestujúcich v osobnej doprave na Slovensku medziročne zvýšil o 4,1 percenta a dosiahol 189,6 milióna prepravených osôb.

Najväčší vplyv na rast mal nárast cestujúcich v cestnej doprave, hlavne v mestskej hromadnej doprave (MHD), ktorú využilo takmer 126 miliónov cestujúcich, čo je o 5,3 percenta viac ako pred rokom.

Prímestská a diaľková cestná doprava zaznamenala po viac než dvoch rokoch opäť rast, keď ju využilo 40,3 milióna ľudí, o 1,7 percenta viac než vlani. Železničnú dopravu využilo v druhom štvrťroku takmer 19 miliónov osôb.

Výkony osobnej dopravy, zohľadňujúce aj dĺžku ciest, dosiahli 3,1 miliardy osobokilometrov (nárast o 10,8 percenta), najmä vďaka rastu v prímestskej a diaľkovej cestnej doprave.

Za prvých šesť mesiacov 2025 cestovalo osobnou dopravou o 4,1 percenta viac cestujúcich a osobokilometre stúpli o 12,4 percenta.

Nákladná doprava prepravila v druhom štvrťroku 51,8 milióna ton (pokles o 4,7 percenta), pričom tempo poklesu sa spomalilo.

(tasr, sie)

Minúta  |  

India vypúšťa vodu z priehrad, Pakistan varuje pred ničivými záplavami

India po silných monzúnových dažďoch otvorila všetky brány veľkých priehrad v časti Kašmíru, čo môže spôsobiť vážne záplavy v susednom Pakistane. Podľa zdrojov má byť uvoľnených približne 28 litrov za sekundu, hoci nie je jasné, či pôjde o jednorazový krok alebo postupné vypúšťanie.

Pakistan potvrdil, že dostal varovanie, a vydal výstrahu pred povodňami na troch riekach, ktoré prúdia z Indie. Najviac ohrozená je provincia Pandžáb, ktorá je obilnicou krajiny a kde žije polovica z 240 miliónov obyvateľov.

Islamabad už povolal armádu na záchranné a evakuačné operácie, viac ako 167-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy. Monzúnové záplavy si od júna vyžiadali v Pakistane 802 obetí, polovicu len v auguste.

Krehké vzťahy medzi oboma jadrovými mocnosťami, ktoré v máji absolvovali najhorší ozbrojený konflikt za celé desaťročia, môžu byť ďalším obviňovaním ešte viac podkopané.

(reuters, jax)

Minúta  |  

Dánsko podozrieva USA z tajných operácií v Grónsku, predvolalo si diplomata

Dánsky minister zahraničných vecí si predvolal amerického chargé d'affaires Marka Stroha pre správy, že aspoň traja americkí občania napojení na administratívu Donalda Trumpa sa podieľali na tajných aktivitách ovplyvňovania na území Grónska.

Informovala o tom v stredu verejnoprávna televízia DR s odvolaním sa na vyjadrenia ministra. Mená osôb televízia nezverejnila.

Prezident USA Donald Trump už skôr vyhlásil, že chce, aby Spojené štáty získali Grónsko – bohaté na nerastné suroviny a strategicky dôležité arktické územie – z dôvodov národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Nevylúčil pritom ani použitie sily.

„Akýkoľvek pokus zasahovať do vnútorných záležitostí Dánskeho kráľovstva bude, samozrejme, neprijateľný,“ citovala DR dánskeho ministra zahraničných vecí Larsa Lokkeho Rasmussena.

(reuters, est)

Minúta  |  

Európske automobilky chcú zmenu cieľov emisií CO2 pre autá

Predstavitelia európskeho automobilového priemyslu varujú, že klimatické ciele EÚ pre autá a dodávky sú za súčasných podmienok nesplniteľné.

V liste adresovanom Ursule von der Leyenovej šéf Mercedes-Benz Ola Källenius a Matthias Zink zo Schaeffleru upozornili, že výrobcovia sú takmer úplne závislí od Ázie pri dodávkach batérií. Ďalej upozornili na nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru, rastúce výrobné náklady a nové americké clá.

Zdôraznili, že hoci zostávajú zaviazaní cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050, súčasné emisné limity – 55-percentné zníženie do roku 2030 a úplné do roku 2035 – sú v dnešných podmienkach nesplniteľné.

Elektromobily tvoria len asi pätnásť  percent predaja nových osobných áut v EÚ, pri dodávkach je to deväť percent. Autori listu tvrdia, že príkazy a sankcie nezabezpečia potrebný prechod.

Podľa nich treba popri elektromobiloch ponechať priestor aj pre hybridy, vodíkové pohony, spaľovacie motory s nízkymi emisiami či dekarbonizované palivá.

Na 12. september je naplánované stretnutie zástupcov automobilového sektora s predsedníčkou Európskej Komisie Ursulou von der Leyenovou. V marci EÚ už posunula emisné termíny pre rok 2025 a rastie tlak na zrušenie zákazu spaľovacích motorov po roku 2035.

(reuters, jax)

Minúta  |  

Módí vyzýva vyrábať a kupovať v Indii po Trumpových dvojitých clách

Indický premiér Naréndra Módí reaguje na 50-percentné clá z USA, ktoré platia od stredy 27. augusta, apelom na sebestačnosť a podporu domácej spotreby. Počas osláv Dňa nezávislosti v Dillí vyzval podnikateľov, aby hrdinsky stavali na značke „Made in India“.

Jeho posolstvo prichádza v čase, keď americké sekundárne clá z dôvodu nákupov ruskej ropy Indiou ohrozujú milióny pracovných miest v exportných odvetviach, od odevov po šperky, informuje BBC. Dlhodobé udržanie ciel na tejto úrovni by mohlo narušiť rastúcu atraktivitu Indie ako alternatívneho výrobného centra namiesto Číny – najmä pri tovaroch, ako sú smartfóny a elektronika.

Podiel domácej výroby na HDP krajiny stagnuje na úrovni 15 percent, ale podľa odborníkov by vláde mohlo pomôcť urýchlenie dlho odkladaných daňových reforiem, ktoré by zvýšili príjmy obyvateľstva a zmiernili tak ekonomický dosah ciel.

Po znížení dane z príjmu vo výške 12 miliárd dolárov v rámci tohtoročného rozpočtu sa teraz Módí zameriava na zníženie dane z tovarov a služieb (GST), ktorá by mohla byť vo výške 20 miliárd dolárov.

GST by mala výrazne podporiť domácu spotrebu, ktorá tvorí takmer 60 percent HDP. Módího „fiškálny stimul“ – teda zníženie daní – by mal podľa investičnej banky Morgan Stanley pomôcť oživiť spotrebu, podporiť rast HDP a zároveň zmierniť infláciu.

(bbc, reuters, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.