Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko podozrieva USA z tajných operácií v Grónsku, predvolalo si diplomata

Dánsky minister zahraničných vecí si predvolal amerického chargé d'affaires Marka Stroha pre správy, že aspoň traja americkí občania napojení na administratívu Donalda Trumpa sa podieľali na tajných aktivitách ovplyvňovania na území Grónska.

Informovala o tom v stredu verejnoprávna televízia DR s odvolaním sa na vyjadrenia ministra. Mená osôb televízia nezverejnila.

Prezident USA Donald Trump už skôr vyhlásil, že chce, aby Spojené štáty získali Grónsko – bohaté na nerastné suroviny a strategicky dôležité arktické územie – z dôvodov národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Nevylúčil pritom ani použitie sily.

„Akýkoľvek pokus zasahovať do vnútorných záležitostí Dánskeho kráľovstva bude, samozrejme, neprijateľný,“ citovala DR dánskeho ministra zahraničných vecí Larsa Lokkeho Rasmussena.

(reuters, est)

  |  

Európske automobilky chcú zmenu cieľov emisií CO2 pre autá

Predstavitelia európskeho automobilového priemyslu varujú, že klimatické ciele EÚ pre autá a dodávky sú za súčasných podmienok nesplniteľné.

V liste adresovanom Ursule von der Leyenovej šéf Mercedes-Benz Ola Källenius a Matthias Zink zo Schaeffleru upozornili, že výrobcovia sú takmer úplne závislí od Ázie pri dodávkach batérií. Ďalej upozornili na nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru, rastúce výrobné náklady a nové americké clá.

Zdôraznili, že hoci zostávajú zaviazaní cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050, súčasné emisné limity – 55-percentné zníženie do roku 2030 a úplné do roku 2035 – sú v dnešných podmienkach nesplniteľné.

Elektromobily tvoria len asi pätnásť  percent predaja nových osobných áut v EÚ, pri dodávkach je to deväť percent. Autori listu tvrdia, že príkazy a sankcie nezabezpečia potrebný prechod.

Podľa nich treba popri elektromobiloch ponechať priestor aj pre hybridy, vodíkové pohony, spaľovacie motory s nízkymi emisiami či dekarbonizované palivá.

Na 12. september je naplánované stretnutie zástupcov automobilového sektora s predsedníčkou Európskej Komisie Ursulou von der Leyenovou. V marci EÚ už posunula emisné termíny pre rok 2025 a rastie tlak na zrušenie zákazu spaľovacích motorov po roku 2035.

(reuters, jax)

  |  

Módí vyzýva vyrábať a kupovať v Indii po Trumpových dvojitých clách

Indický premiér Naréndra Módí reaguje na 50-percentné clá z USA, ktoré platia od stredy 27. augusta, apelom na sebestačnosť a podporu domácej spotreby. Počas osláv Dňa nezávislosti v Dillí vyzval podnikateľov, aby hrdinsky stavali na značke „Made in India“.

Jeho posolstvo prichádza v čase, keď americké sekundárne clá z dôvodu nákupov ruskej ropy Indiou ohrozujú milióny pracovných miest v exportných odvetviach, od odevov po šperky, informuje BBC. Dlhodobé udržanie ciel na tejto úrovni by mohlo narušiť rastúcu atraktivitu Indie ako alternatívneho výrobného centra namiesto Číny – najmä pri tovaroch, ako sú smartfóny a elektronika.

Podiel domácej výroby na HDP krajiny stagnuje na úrovni 15 percent, ale podľa odborníkov by vláde mohlo pomôcť urýchlenie dlho odkladaných daňových reforiem, ktoré by zvýšili príjmy obyvateľstva a zmiernili tak ekonomický dosah ciel.

Po znížení dane z príjmu vo výške 12 miliárd dolárov v rámci tohtoročného rozpočtu sa teraz Módí zameriava na zníženie dane z tovarov a služieb (GST), ktorá by mohla byť vo výške 20 miliárd dolárov.

GST by mala výrazne podporiť domácu spotrebu, ktorá tvorí takmer 60 percent HDP. Módího „fiškálny stimul“ – teda zníženie daní – by mal podľa investičnej banky Morgan Stanley pomôcť oživiť spotrebu, podporiť rast HDP a zároveň zmierniť infláciu.

(bbc, reuters, jax)

  |  

Inšpektori MAAE sa vrátili do Iránu, čakajú na prístup k zariadeniam

Do Iránu sa po takmer dvoch mesiacoch vrátili inšpektori MAAE, aby obnovili svoju prácu v tamojších jadrových zariadeniach. Generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi potvrdil, že misia sa sústreďuje na objekty, ktoré nezasiahli nedávne útoky.

Teherán totiž v júli prerušil spoluprácu s inšpektormi po 12-dňovom konflikte s Izraelom, počas ktorého izraelské a americké jednotky podnikli bezprecedentné údery na jadrové centrá. Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí zdôraznil, že prístup kontrolórov musí zohľadniť aj bezpečnostné riziká – od možného šírenia rádioaktívnych látok až po nevybuchnutú muníciu.

Diplomatické zdroje očakávajú, že nová dohoda o rozsahu inšpekcií bude čoskoro uzavretá.

Návrat inšpektorov podľa pozorovateľov signalizuje, že Irán sa snaží vyhnúť európskym sankciám. Rokovania v Ženeve však zatiaľ nepriniesli dohodu medzi Teheránom a štátmi E3 o tom, ako odvrátiť tvrdé reštriktívne opatrenia. Čas na uzatvorenie kompromisu sa pritom rýchlo kráti.

(tasr, jax)

  |  

Predčasniatka dvojičky sa po 29 rokoch stretli v pôrodnici ako čerstvé mamy

Helena a Oľga, dvojičky narodené v roku 1996 v olomouckej pôrodnici s váhou pod jeden kilogram, sa po 29 rokoch vrátili na rovnaké miesto – tentoraz ako prvorodičky. Po narodení mali podľa lekárov neisté vyhliadky na prežitie, no dnes sú z nich zdravé ženy a matky.

Helena porodila 15. augusta syna Vojtěcha, o tri dni neskôr Oľga priviedla na svet dcéru Hanu. Obe deti sa narodili zdravé, s výrazne vyššou hmotnosťou než ich mamy pred rokmi.

Sestry pochádzajú zo Stříteže nad Ludinou a pracujú ako vychovávateľky. Hoci je pre ne Fakultná nemocnica Olomouc vzdialená vyše 50 kilometrov, rozhodli sa rodiť práve tam – aj vďaka pozitívnym skúsenostiam ich mamy.

Primár novorodeneckého oddelenia Jan Hálek označil ich príbeh za symbolický dôkaz, že aj z detí s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou môžu vyrásť zdraví dospelí. Podľa neho je návrat dvojičiek ako matiek najväčšou odmenou pre zdravotníkov, ktorí im kedysi zachránili život.

(facebook, est)

  |  

Witkoff sa stretne s Ukrajincami, Putin chce podľa neho dialóg

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff oznámil, že sa tento týždeň v New Yorku stretne so zástupcami Ukrajiny. Zdôraznil pritom, že Spojené štáty udržiavajú pravidelný kontakt aj s Ruskom s cieľom ukončiť vojnu, ktorá trvá už tri a pol roka.

Podľa Witkoffa sa ruský prezident Vladimir Putin usiluje o dialóg a takýto prístup demonštroval aj počas augustového samitu na Aljaške s Donaldom Trumpom. Na sériu rokovaní nadviazal aj samit v Bielom dome, kde sa okrem amerického prezidenta stretol Volodymyr Zelenskyj a zástupcovia NATO a Európy.

Washington momentálne tlačí na to, aby sa uskutočnilo bilaterálne rokovanie medzi Putinom a Zelenským, ktorému by malo predchádzať trilaterálne stretnutie aj s Trumpom.

Kým ukrajinský prezident vyjadril ochotu, ruská strana zatiaľ definitívne potvrdenie neposkytla. Witkoff však verí, že k osobnej schôdzke oboch lídrov nakoniec dôjde.

(tasr, jax)