Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko chce zaviesť dobrovoľnú vojenskú službu a možnú brannú povinnosť

Nemecká vláda schválila návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej službe, ktorá bude spojená s možnosťou návratu k brannej povinnosti, ak dobrovoľníkov nebude dosť.

Systém zavedie vojenskú registráciu pre mladých mužov vo veku 18 až 25 rokov, pričom dobrovoľná služba sa bude snažiť byť atraktívnejšia a lepšie platená. Brancov budú odmeňovať čistou mzdou vo výške viac ako dvetisíc eur mesačne a služba by mala trvať šesť mesiacov.

Minister obrany Boris Pistorius zdôraznil, že brannú povinnosť aktivujú iba po schválení Bundestagom a len v prípade, že situácia bude vyžadovať posilnenie obrany alebo bude chýbať dostatok dobrovoľníkov.

Nemecká armáda momentálne potrebuje približne 80-tisíc nových profesionálnych vojakov, aby splnila záväzky voči NATO, ktoré odporúčajú mať armádu silnú asi 260-tisíc ľudí.

Mladí muži budú musieť vyplniť dotazník, kde uvedú, či sú ochotní a schopní nastúpiť do služby, ženy môžu službu vykonávať dobrovoľne. Návrh zákona teraz poputuje do parlamentu, kde ho môžu ešte upraviť.

Cieľom je podľa slov Borisa Pistoriusa vybudovať silnú zálohu a lepšie pripraviť krajinu na prípadné bezpečnostné hrozby v budúcnosti.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Koalícia podľa Krátkeho obmedzuje opozíciu, nočné rokovania a alkohol nerieši

Opozičné hnutie Slovensko ostro odmieta návrh vládnej koalície na zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Novela má skrátiť dĺžku rečníckeho času pre poslancov prihlásených do diskusie z 20 na 15 minút. Zároveň obmedzí čas vystúpenia navrhovateľa zákona a spravodajcu na 90 minút.

Poslanec Rastislav Krátky (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) označil návrh za "náhubkový zákon", ktorého cieľom je umlčať opozíciu.

Tá je už v súčasnosti podľa poslanca v nevýhodnej pozícii, pretože koalícia často skracuje rokovanie o návrhoch na dvanásť hodín alebo predsedajúci neprimerane odoberajú slovo.

Ak je cieľom zefektívniť rokovania, mali by podľa Krátkeho radšej riešiť obmedzenie nočných rokovaní či reguláciu užívania alkoholu v parlamente. Novela podľa neho nerieši ani problematické využívanie skráteného legislatívneho konania.

Na prípravu novely rokovacieho poriadku zriadili v parlamente aj pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov vrátane opozície. Pod návrhom je napokon podpísaná len koalícia. O návrhu by mali rokovať na schôdzi od 9. septembra.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izraelské tanky vstúpili do severnej časti Gazy, obyvatelia utekajú

Izraelské tanky v noci prenikli do severnej časti mesta Gaza. Tento posun je súčasťou pripravovanej ofenzívy Izraela, ktorú označuje za poslednú fázu boja proti Hamasu v Gaze.

Približne polovica z dvoch miliónov obyvateľov Pásma Gazy žije práve v tejto oblasti, kam vstúpili tanky. Izraelská armáda vyzvala na evakuáciu, no cirkevní predstavitelia odmietajú opustiť mesto, pretože odchod na juh vnímajú ako výzvu na smrť.

Zároveň sa dnes v Bielom dome uskutoční stretnutie, ktoré bude viesť americký prezident Donald Trump, s cieľom nájsť riešenie konfliktu. USA očakávajú ukončenie vojny v Pásme Gazy do konca roka 2025.

Izraelské jednotky sa neskôr stiahli z tejto oblasti do regiónu Džabálijá, ale obliehanie predmestí Gazy pokračuje.

Podľa miestnych zdravotníckych orgánov zahynulo pri ostatných izraelských útokoch najmenej 20 ľudí. Izrael zároveň potvrdil zabitie vysokopostaveného predstaviteľa Hamasu Mahmouda Al-Aswada, ktorý viedol bezpečnostnú rozviedku na západe Gazy.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Vláda chce špeciálny odvod a vyššiu daň za pozemky pre reťazce, tvrdí SaS

Slovenská ekonomika upadá do marazmu a vláda situáciu nerieši, zdôrazňuje opozičná SaS. Kritizuje, že kabinet mešká s predstavením konsolidačného balíka na rok 2026.

Predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že vláda sa namiesto reálneho šetrenia na vlastnej prevádzke spolieha na vyššie dane a poplatky pre ľudí: "Slovo konsolidácia je veľmi pekné slovo, ale budeme používať asi ožobračovanie občanov."

Doterajšie opatrenia podľa neho nepriniesli výsledky – deficit sa neznižuje, inflácia patrí k najvyšším v Európskej únii a hospodárstvo stagnuje.

Podpredseda strany a šéf finančného výboru parlamentu Marián Viskupič upozornil, že vláda zvažuje kroky, ktoré môžu zvýšiť ceny základných tovarov. Očakávajú napríklad preradenie niektorých druhov potravín zo zníženej 19-percentnej do základnej 23-percentnej sadzby DPH.

Dodal, že kabinet uvažuje aj o špeciálnom odvode či vyššej dani nehnuteľností pre obchodné reťazce. Podľa neho ide o opatrenia, ktoré by šli proti pravidlám Únie a poškodili celé odvetvie.

SaS tiež kritizuje úvahy o dodatočnom zdaňovaní bánk či zbrojárskeho priemyslu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Nebudeme šetriť na školstve a zdravotníctve, aby obrana dostala viac

Diskusie o konsolidačných opatreniach vo vláde Roberta Fica (Smer) narazili na zásadný problém. Podľa ministra vnútra a predsedu strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka sa koaličná rada v pondelok nedokázala posunúť v rokovaní pre návrhy na navýšenie obranných výdavkov o 150 miliónov eur.

Každý rezort je podľa neho pripravený na šetrenie. Nemôže sa však stať, že budú šetriť na zdravotníctve, školstve a sociálnych veciach, zatiaľ čo na zbrojenie pôjde viac peňazí. Zdôraznil, že Hlas bude proti takémuto nastaveniu priorít.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pripomenul, že v jeho rezorte je až 98 percent výdavkov obligatórnych, a preto bude konsolidácia veľmi náročná.

Fico po zasadnutí potvrdil, že na opatreniach ako takých už dohodnutí sú. Diskutujú už iba o miere podielu štátu na konsolidácii.

Koaličná rada bude opäť rokovať vo štvrtok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Viac ako 100-tisíc domácností na Ukrajine nemá elektrinu po útokoch

V noci z 26. na 27. augusta došlo k ruským útokom na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktoré spôsobili výpadky elektriny pre viac ako 100-tisíc odberateľov v rôznych regiónoch. Informoval o tom portál Ukrainska pravda.

Najviac postihnuté boli oblasti Poltavy, Sumy a Černihiva. Útoky poškodili významné energetické zariadenia vrátane plynovodov a energetických podnikov, čo spôsobilo nielen výpadky prúdu, ale aj požiare a škody na zariadeniach prenosovej sústavy.

Ukrajinské úrady tvrdia, že tieto útoky sú súčasťou cielenej kampane Ruska ako „akt energetického terorizmu“ proti civilnému obyvateľstvu, najmä pred začiatkom vykurovacej sezóny.

Servisní technici elektrizačnej sústavy Ukrajiny a plynári pracujú na čo najrýchlejšom obnovení dodávok. Prezident Zelenskyj upozornil, že zničenie energetickej infraštruktúry je závažným problémom, ktorý vyžaduje podporu a pomoc zo zahraničia.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.