Preskočiť na obsah
  |  

Kažimír sa odvolal proti rozsudku, ktorý ho uznal vinným z úplatku

Guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír podal odvolanie proti májovému rozsudku Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého musí zaplatiť pokutu 200-tisíc eur alebo ísť na rok do väzenia.

Kažimír tvrdí, že je nevinný. Jeho právnik Ondrej Mularčík označil verdikt za nezákonný a nedostatočne odôvodnený. Odvolanie už podali na vyšší súd.

Kažimíra uznali vinným z podplácania ešte z čias, keď bol ministrom financií (2012 – 2019). Mal údajne odovzdať úplatok 48-tisíc eur šéfovi finančnej správy za zrýchlenie daňových vratiek pre niektoré firmy.

Jeho šesťročné funkčné obdobie guvernéra sa skončilo 1. júna, ale podľa zákona zostáva vo funkcii, kým politici nerozhodnú o jeho nástupcovi alebo novom menovaní. Premiér Robert Fico sa postavil proti opätovnej nominácii Kažimíra na druhé funkčné obdobie, vyčíta mu nelojalitu.

(reuters, est)

  |  

Protesty rastú, Francúzsko čaká na kľúčové hlasovanie o dôvere vláde

Francúzsko čelí ďalšej politickej kríze, keď väčšina obyvateľov chce predčasné parlamentné voľby, ak vláda premiéra Françoisa Bayroua padne.

Bayrou nedávno vyvolal hlasovanie o dôvere svojmu kabinetu, ktoré je naplánované na 8. septembra a týka sa jeho návrhu na rozpočtové škrty vo výške 44 miliárd eur.

Opozícia vrátane Národného frontu a socialistov oznámila, že ho nepodporí, čím hrozí pád vlády.

Ankety ukazujú, že medzi Francúzmi panuje hlboká nespokojnosť s politikou, 56 až 69 percent občanov si želá rozpad parlamentu a predčasné voľby.

Väčšina chce tiež aj odstúpenie prezidenta Emmanuela Macrona, pričom Národný front získal v niektorých prieskumoch najväčšiu podporu na vedenie budúcej vlády, hoci bez väčšiny.

Bayrou sa snaží riešiť dlh, ktorý minulý rok presiahol 113 percent HDP, a deficit takmer dvojnásobne prekročil európsky limit troch percent.

Jeho návrh zahŕňa zrušenie dvoch štátnych sviatkov a zmrazenie väčšiny verejných výdavkov, čím chce presadiť finančnú disciplínu. Pretrvávajú však protesty a nejasná politická situácia.

Premiér upozornil, že odmietnutie jeho návrhu by mohlo znamenať koniec jeho vlády, čo by vyvolalo značnú neistotu na trhoch a medzi voličmi.

Prezident Macron zatiaľ situáciu nechcel komentovať.

(reuters, sie)

  |  

Minister financií Siluanov: Rast ekonomiky bude pomalší, než sme očakávali

Rusko znížilo oficiálnu prognózu ekonomického rastu na rok 2025 z 2,5 percenta na 1,5 percenta, oznámil minister financií Anton Siluanov počas stretnutia v Kremli.

Po výraznom raste ekonomiky v rokoch 2023 a 2024 sa tento rok rast výrazne spomaľuje.

Siluanov povedal prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že ministerstvo hospodárstva očakáva rast 1,5 percenta v tomto roku, čo je o jeden percentuálny bod menej, než hovorila predchádzajúca prognóza.

Spomínal, že udržiavanie vyváženého rozpočtu umožní centrálnej banke zmierniť menovú politiku, čím by mali vo väčšej miere sprístupniť úverové zdroje, a podnietiť tak ďalší sociálno-ekonomický rozvoj.

Ruská ekonomika rástla o 4,3 percenta v roku 2024, no centrálna banka tentoraz predpovedá rast medzi jedným až dvoma percentami v roku 2025.

(reuters, sie)

  |  

Pápež Lev XIV. vyzýva na trvalé prímerie medzi Izraelom a Hamasom

Pápež Lev XIV. v stredajšom vyhlásení vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby ukončilo takmer dvojročný konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Píše portál The Times of Israel.

Vo svojom prejave vo Vatikáne zdôraznil potrebu trvalého prímeria, prepustenia rukojemníkov a umožnenia bezpečného vstupu humanitárnej pomoci do oblasti. Pápež zároveň vyzval na plné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadril hlbokú sústrasť obetiam násilia.

Táto výzva nadväzuje na predchádzajúce apely pápeža Leva, ktorý už viackrát požadoval okamžité zastavenie vojny v Gaze a rešpektovanie práv civilistov. V minulosti vyjadril tiež znepokojenie nad útokmi na náboženské objekty a civilné oblasti, pričom vyzval na ochranu nespravodlivo zasiahnutých obyvateľov.

Podobne tieto výzvy podporili aj ďalšie cirkevné autority ako jeruzalemskí patriarchovia, ktorí žiadajú ukončenie bojov a poskytovanie humanitárnej pomoci.

(sie)

  |  

Prezident USA obviňuje Sorosa z podpory násilných protestov v krajine

Prezident USA Donald Trump v stredu vyzval, aby miliardára Georgea Sorosa a jeho syna obvinili podľa zákona RICO (Racketeer Influenced and Corrupt Organizations Act), ktorý používajú proti organizovanému zločinu.

Trump ich obvinil z podpory násilných protestov a ďalších podobných aktivít v Spojených štátoch.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump označil Sorosa a jeho „radikálneho ľavicového“ syna za „psychopatov“, ktorí spôsobili veľké škody krajine. Varoval aj ich spojencov na západnom pobreží USA, že sú pod dohľadom.

Trumpove výroky odrážajú jeho dlhodobý postoj a opakované útoky na Sorosa, ktorý je častým terčom konšpiračných teórií zo strany niektorých konzervatívnych politikov. Soros prostredníctvom svojich nadácií podporuje rôzne progresívne projekty a kandidátov v USA.

(reuters, sie)

  |  

Tri slovenské mestá figurujú medzi mestami s najhoršou dostupnosťou bývania v EÚ

Košice, Banská Bystrica a Bratislava patria medzi najmenej dostupné európske mestá na kúpu nového bytu. Podľa tohtoročného Deloitte Property Indexu si obyvatelia Košíc musia našetriť na byt viac ako 14 ročných platov, v Banskej Bystrici 12,8 a v Bratislave 12,3.

Slovenské mestá tak figurujú medzi najhoršími v Európe, pričom Amsterdam, Atény a Praha sú ešte menej dostupné.

Priemerná cena bytu v Bratislave je najvyššia zo slovenských miest – 3 909 eur za meter štvorcový. Nasledujú Košice a Banská Bystrica.

Napriek tomu v Bratislave v roku 2024 predali vyše 1 600 nových bytov, čo je dvojnásobok oproti roku 2023, čo mohlo súvisieť aj s plánovaným zvýšením DPH na 23 percent od roku 2025.

Priemerné mesačné nájomné v Bratislave je 15,4 eura za meter štvorcový, čo je viac ako v Budapešti či vo Viedni, ale menej než v Prahe alebo Varšave. Najvyššie nájomné má Luxemburg, a to 43,4 eura za meter štvorcový.

(tasr, sie)