Preskočiť na obsah
  |  

Oddnes platia nové pravidlá pre posielanie malých zásielok do USA

USA zrušili výnimku z ciel pre zásielky s nízkou hodnotou pod 800 dolárov, čo platí od piatka 29. augusta 2025. Tento krok zvýši náklady a naruší dodávateľské reťazce pre e-commerce, malé podniky a spotrebiteľov.

Spojené štáty začali zbierať plné clá na všetky globálne zásielky bez ohľadu na ich hodnotu, krajinu pôvodu či spôsob dopravy.

Zrušenie výnimky nadväzuje na rozhodnutie Trumpovej administratívy z mája 2025 o zrušení tejto výnimky pre balíky z Číny a Hongkongu, ktoré mali zabrániť dovozu fentanylu.

Táto výnimka platila už od roku 1938 a bola zvýšená v roku 2015 z 200 na 800 dolárov s cieľom podporiť rast malých podnikov.

Analytici očakávajú, že zrušenie výnimky zvýši ceny tovaru v e-commerce a zvýši administratívnu záťaž.

Niektoré zahraničné poštové služby vrátane Slovenskej pošty dočasne prerušíli možnosť zaslania zásielok do USA, no americká vláda pracuje na minimalizovaní dôsledkov.

(reuters, sie)

  |  

Elon Musk žiada zamietnutie žaloby SEC za chyby v nákupe Twitteru

Elon Musk podal vo štvrtok návrh na zamietnutie civilnej žaloby podanej Komisiou pre cenné papiere a burzy USA (SEC), ktorá ho obvinila z oneskoreného oznámenia nákupu veľkého podielu v sociálnej sieti Twitter (teraz premenovaná na X) v roku 2022.

SEC tvrdí, že Musk porušil federálne zákony o cenných papieroch tým, že čakal o 11 dní dlhšie, než mal, aby verejne oznámil, že prekročil päťpercentný podiel v Twitteri.

Podľa SEC tak kúpil akcie v hodnote viac než 500 miliónov dolárov za umelo nízke ceny pred tým, než svoje vlastníctvo ohlásil 4. apríla 2022, keď vlastnil 9,2 percentný podiel.

Muskov právny tím tvrdí, že prestal nakupovať akcie Twitteru ešte pred podaním oznámenia a podal ho jeden pracovný deň po konzultácii svojho správcovského tímu s právnikmi špecializujúcimi sa na vyžiadanie oznámení o cenných papieroch.

Podľa nich nešlo o žiadny úmysel alebo nedbalosť a žaloba SEC údajne predstavuje snahu utlačiť Muska za jeho kritiku vládneho zasahovania.

Právnici tvrdia, že zákon nebol porušený a akúkoľvek chybu ihneď napravili.

(reuters, sie)

  |  

Británia zakázala izraelským predstaviteľom účasť na londýnskom veľtrhu zbraní

Britská vláda neumožní izraelským predstaviteľom účasť na medzinárodnom veľtrhu zbraní DSEI, ktorý sa uskutoční v Londýne od 9. do 12. septembra 2025.

Toto rozhodnutie bolo oznámené po tom, čo Izrael pokračoval v eskalácii vojenskej operácie v Pásme Gazy. Izraelské ministerstvo obrany bolo v minulosti na veľtrhu zastúpené na vysokej úrovni, no tento rok zástupcovia Izraela pozvánku nedostali.

Hovorca britskej vlády zdôraznil potrebu diplomatického riešenia konfliktu, ukončenia vojny a dosiahnutia prímeria, ako aj návratu izraelských rukojemníkov a zintenzívnenia humanitárnej pomoci pre obyvateľov Pásma Gazy.

Napriek tomu sa izraelské zbrojárske spoločnosti môžu veľtrhu zúčastniť, hoci ich prítomnosť pravdepodobne vyvolá protesty.

Británia zvyšuje tlak na izraelskú vládu, vrátane pozastavenia obchodných rokovaní, a uviedla, že je pripravená uznať palestínsky štát, ak Izrael nepristúpi na prímerie.

Izraelská strana bola informovaná, že zákaz účasti môže byť zrušený pri dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva na palestínskych územiach.

(tasr, sie)

  |  

Izraelský minister Smotrič vyzýva na anexiu častí Pásma Gazy

Izraelský minister financií Becalel Smotrič vo štvrtok vyzval vládu premiéra Benjamina Netanjahua na anexiu častí Pásma Gazy, ak militantné hnutie Hamas nezloží zbrane.

Smotrič tento plán predstavil na tlačovej konferencii a tvrdí, že vojnu by tak mohli ukončiť do konca roku, pričom anexia by sa postupne prebiehala počas štyroch týždňov. Hamas by mal dostať ultimátum na kapituláciu, odzbrojenie a prepustenie rukojemníkov.

V prípade odmietnutia by Palestínčanom na anektovaných územiach bolo nariadené presťahovať sa do južnej časti Pásma Gazy, zatiaľ čo izraelská armáda by začala obliehať severné a stredné oblasti s cieľom poraziť zvyšných militantov.

Smotrič, ktorý je známy s postojom, je stúpencom rozširovania židovských osád na okupovanom Západnom brehu a presadzuje obnovenie osád v Gaze, ktoré Izrael opustil v roku 2005.

Vyzval, aby jeho plán Netanjahu „okamžite a v plnom rozsahu prijal“.

(tasr, sie)

  |  

Irán ponúka západu obnovenie „spravodlivých“ jadrových rokovaní

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že krajina je pripravená obnoviť „spravodlivé a vyvážené rokovania“ o svojom jadrovom programe za predpokladu, že Západ prejaví dobrú vôľu a seriózny prístup.

Stanovisko odznelo vo štvrtok v liste adresovanom šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallasovej, krátko po tom, čo Británia, Francúzsko a Nemecko aktivovali mechanizmus „snapback“ na obnovenie sankcií OSN voči Teheránu.

Arákčí súčasne odmietol, že by štáty E3 mali právomoc obnoviť sankcie, pričom ich postup označil za nelegitímny a neúčinný.

Dodal, že Irán sa nevzdá jadrového programu ani neukončí obohacovanie uránu, a zdôraznil, že pokusy o obnovenie sankcií odporujú rezolúcii OSN č. 2231.

Irán je však podľa neho naďalej pripravený na diplomatické rokovania, ak druhá strana poskytne záruky a zdrží sa ďalších krokov, ktoré by ohrozili úspech rokovaní.

(tasr, sie)

  |  

USA schválili predaj 3 350 rakiet s plochou dráhou letu Ukrajine

Americké ministerstvo zahraničných vecí oficiálne schválilo potenciálny predaj 3 350 dlhodosahových striel s plochou dráhou letu ERAM (Extended Range Attack Munition) Ukrajine v hodnote 825 miliónov dolárov.

Balík zahŕňa aj GPS navádzací systém, elektronické rušičky, servisné vybavenie, softvér na plánovanie misií a technickú podporu. Hlavnými dodávateľmi budú spoločnosti Zone 5 Technologies a CoAspire. Financovanie bude kombinované – časť poskytuje Dánsko, Holandsko a Nórsko cez program Jump Start, zvyšok financuje fond FMF rezortu diplomacie USA.

Podľa amerického rezortu predaj posilní obranyschopnosť Ukrajiny bez zmeny vojenskej rovnováhy v regióne a je v súlade s cieľmi zahraničnej a bezpečnostnej politiky Washingtonu.

ERAM je nová generácia vzduchom odpaľovaných striel s modulárnou konštrukciou, schopná zasahovať ciele na vzdialenosť 240 až 450 kilometrov v závislosti od konfigurácie.

Dodávka by mala prebehnúť približne o šesť týždňov, hoci konečné detaily závisia aj od potvrdenia Kongresom a obmedzení v používaní – podľa WSJ bude nutný súhlas Pentagónu pri použití na niektoré ciele.

(tasr, cnn, sie)