Preskočiť na obsah
  |  

Trumpova administratíva ruší dotácie pre veterné elektrárne

Administratíva Donalda Trumpa oznámila zrušenie federálnej podpory vo výške 679 miliónov dolárov pre 12 projektov offshore veterných elektrární, vrátane 427 miliónov dolárov pre projekt v Kalifornii.

Tento krok je súčasťou snahy administratívy oslabiť odvetvie, ktoré bolo kľúčovým prvkom klimatických a energetických plánov bývalého prezidenta Joea Bidena.

Minister dopravy Sean Duffy potvrdil, že ministerstvo ruší alebo ukončuje granty udelené počas Bidenovej éry. Medzi zrušenými projektmi sú aj 47 miliónov dolárov pre logistický a výrobný hub pri prístave v Baltimore a 48 miliónov dolárov pre veternú elektráreň na Staten Island v New Yorku.

Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. tento týždeň uviedol, že viaceré agentúry vrátane ministerstiev obrany, energetiky a obchodu prehodnocujú súhlasné rozhodnutia k offshore veterným elektrárňam na atlantickom pobreží schváleným za Bidenovej administratívy.

Vládna administratíva tiež vydala zákaz prác na takmer dokončenom projekte pri pobreží Rhode Islandu a plánuje zrušiť už schválený projekt pri pobreží Marylandu.

(reuters, sie)

  |  

Poľsko pozastavuje lety F-16 okrem ochranných misií po havárii v Radome

Poľsko pozastavilo všetky lety stíhacích lietadiel F-16 okrem misii zameraných na ochranu hraníc a vzdušného priestoru po piatkovej havárii F-16 počas nácviku leteckej šou v meste Radom. Pilot nehodu neprežil.

Tieto lietadlá pravidelne hliadkujú na poľských hraniciach ako súčasť protivzdušnej obrany a plnenia záväzkov NATO. Podľa prokuratúry zatiaľ nie sú informácie o tom, že by do incidentu bola zapojená tretia strana.

Formálne vyšetrovanie sa začalo v piatok, počas prác na letisku sa našla čierna skrinka a telo pilota bolo prevedené na pitvu. Príprava záverečnej správy o nehode potrvá podľa vyjadrenia prokurátora Piotra Antonia Skibu „viac mesiacov“.

Okresná prokuratúra vedie aj nezávislé vyšetrovania dvoch nedávnych incidentov na tom istom letisku – poškodenie dopravného lietadla „Bryza“ pri pristátí a núdzové pristátie lietadla „Orlik“ s nevysunutým podvozkom, ktoré však nemajú súvislosť so spomínanou haváriou.

(tasr, sie)

  |  

Spojené štáty vyslali jasný signál: žiadne víza pre Palestínu

Spojené štáty oznámili, že neudelia víza predstaviteľom Palestínskej samosprávy na účasť na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, kde Francúzsko povedie iniciatívu za uznanie Palestínskeho štátu.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio podľa tlačovej správy odoprel a zrušil víza členom Organizácie pre oslobodenie Palestíny a Palestínskej samosprávy pred blížiacim sa zasadnutím OSN.

Administratíva zdôraznila, že je v národnej bezpečnosti USA, aby tieto organizácie niesli zodpovednosť za nedodržiavanie svojich záväzkov a podkopávanie mierových vyhliadok, pričom upozornila, že Palestínska samospráva sa jednostranne obracia na medzinárodné súdy namiesto rokovaní s Izraelom.

Zástupcovia Palestínskej samosprávy, ktorí sú pridelení k misii pri OSN, však dostanú výnimky na pokračovanie svojej práce v New Yorku.

(tasr, sie)

  |  

Turecko úplne prerušilo obchodné vzťahy s Izraelom a uzavrelo vzdušný priestor

Turecko úplne prerušilo obchodné vzťahy s Izraelom a uzavrelo svoj vzdušný priestor pre izraelské lietadlá, uviedol turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

Tento krok je reakciou na pokračujúcu vojnu Izraela v Pásme Gazy. Už od mája minulého roka sa medzi Tureckom a Izraelom neuskutočnil žiadny obchod, hoci v roku 2023 predstavoval hodnotu viac ako šesť miliárd eur.

Fidan vo vyhlásení pred parlamentom zdôraznil, že Turecko zastavilo obchod so všetkými izraelskými plavidlami a zákaz sa týka aj tureckých lodí plaviacich sa do izraelských prístavov.

Okrem toho Turecko zakázalo vstup kontajnerovým lodiam prepravujúcim zbrane a strelivo do Izraela, čím je podľa ministra prvou krajinou, ktorá úplne prerušila obchodovanie s Izraelom. Tento krok je súčasťou širšieho balíka diplomatických, právnych a obchodných opatrení v reakcii na situáciu v Gaze.

(tasr, sie)

  |  

Kallasová: Výcvik na Ukrajine bude súčasťou bezpečnostných záruk

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová oznámila, že ministri obrany členských štátov Európskej únie podporujú možnosť poskytovať ukrajinskej armáde vojenský výcvik priamo na území Ukrajiny v prípade prímeria s Ruskom.

EÚ doposiaľ vycvičila viac ako 80-tisíc ukrajinských vojakov mimo krajiny a rozšírenie výcviku na Ukrajine by mohlo byť súčasťou západných bezpečnostných záruk pre Kyjev v rámci mierového procesu.

Kallasová uviedla, že umiestnenie inštruktorov EÚ na ukrajinské vojenské akadémie by si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov Únie.

Západné krajiny na čele so Spojenými štátmi rokujú aj o možných bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu po dosiahnutí prímeria. Americký prezident Donald Trump naznačil podporu európskeho plánu mierovej misie, avšak bez vyslania vlastných amerických vojakov.

Ministri obrany v Kodani prisľúbili posilniť podporu Ukrajine a zároveň zvýšiť tlak na Rusko, ktoré podľa Kallasovej „vysmievajúce sa mierovému úsiliu“ musí čeliť neustálemu tlaku. Súčasťou diskusií bolo aj obídenie odmietavého postoja Maďarska k podpore Ukrajiny.

Rieši sa aj využitie 6,6 miliardy eur zablokovaných vetom Budapešti, ktoré by mohli byť Kyjevu poskytnuté prostredníctvom novej iniciatívy NATO nazvanej Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny.

(tasr, sie)

  |  

Macronove slová o Putinovi prekročili hranice slušnosti, tvrdí Kremeľ

Moskva ostro reagovala na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý minulý týždeň v rozhovore pre televíziu LCI označil Vladimira Putina za „predátora“ a „netvora“.

Macron zároveň varoval európskych lídrov, aby ruskému prezidentovi nedôverovali. „Pre svoje vlastné prežitie musí ďalej jesť... Je predátor, netvor čakajúci pred našimi bránami,“ uviedol.

Vyjadrenia odzneli po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími európskymi lídrami vo Washingtone.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa proti týmto slovám ostro ohradilo.

„Prekračujú nielen hranice rozumu, ale aj slušnosti, a stávajú sa vulgárnymi urážkami Ruska a jeho obyvateľov,“ povedala hovorkyňa Marija Zacharovová.

Moskva dlhodobo kritizuje podporu Paríža pre Kyjev a obviňuje Francúzsko z eskalácie konfliktu. Francúzi patria k najvernejším podporovateľom Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

(tasr, red)