Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polrok po odhalení poškodili pamätník holokaustu nápisom „Free Gaza“

Pamätník holokaustu vo francúzskom Lyone sa stal terčom vandalizmu. Do mramorovej dosky niekto vyryl nápis "Free Gaza".

Incident podľa mesta zreteľne nesie znaky antisemitizmu a vzbudil obavy v kontexte rastúcej nenávisti voči židovskej komunite. Starosta Lyonu Gregory Doucet čin rázne odsúdil a zdôraznil, že mesto stojí na strane pamiatky a obetí, ako aj proti rasizmu.

Stalo sa tak pritom len po januárovom odhalení pamätníka, ktorý pripomína oslobodenie tábora Auschwitz-Birkenau. Úrady nápis rýchlo odstránili a prisľúbili potrestanie vinníkov.

Francúzska židovská komunita, jedna z najväčších na svete, čelí narastajúcej vlne útokov. Po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023, ktorý rozpútal vojnu v Pásme Gazy, prudko stúpol počet antisemitských incidentov.

Hoci tento rok nastal mierny pokles oproti vlaňajšku, v porovnaní s rokom 2023 ide o dramatický nárast – až o 112 percent.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Bitka v mexickom Senáte. Spor o USA a kartely vyústil do fyzického útoku

Zasadnutie mexického Senátu sa zmenilo na chaos, keď sa po ostrej debate o možnej americkej vojenskej intervencii proti mexickým drogovým kartelom, o ktorej rozhodol prezident USA Donald Trump, fyzicky konfrontovali dvaja vysokopostavení politici. Píše Foxnews.

Predseda opozičnej strany Inštitucionálna revolučná strana Alejandro "Alito" Moreno a predseda Senátu za vládnu stranu Morena, Gerardo Fernández Noroña, si vymenili údery priamo v rokovacej sále. Incident sa odohral po tom, čo zákonodarcovia dospievali štátnu hymnu.

Podľa záznamu Moreno žiadal o slovo, pričom chytil Noroñu za ruku. Ten reagoval výkrikom "Nedotýkajte sa ma!" a situácia sa rýchlo vyostrila do fyzického konfliktu.

Na zemi skončil aj spolupracovník Fernándeza Noroñu, ktorý incident nahrával na telefón. Iný zákonodarca zasa údajne predsedovi Senátu trhal sako.

Fernández Noroña neskôr vyhlásil, že sa mu Moreno vyhrážal aj smrťou. Ten to však poprel a obvinil vládnu stranu z umlčiavania opozície. Predseda Senátu avizoval podanie trestného oznámenia.

(max)

Minúta  |  

Trump chce povolať gardu do ulíc, Chicago to odmieta a prijalo opatrenia

Starosta Chicaga Brandon Johnson ostro odmietol možnosť, že by federálna vláda pod vedením Donalda Trumpa nasadila do mesta Národnú gardu.

Upozornil na rastúce riziko militarizovaného zásahu proti imigrantom a podpísal výkonné nariadenie, ktorým nariadil mestským úradom, aby chránili obyvateľov pred možnými federálnymi zásahmi. Miestna polícia by tak nemala spolupracovať s vojakmi ani na hliadkach, ani pri protiimigračných akciách.

Johnson varoval, že má informácie o možnom rýchlom zásahu v priebehu dní, ktorý môže zahŕňať ozbrojené jednotky, vozidlá či vojenskú prítomnosť na uliciach. Kritizoval "impulzívny" prístup Trumpovej administratívy.

Trump tento mesiac aktivoval Národnú gardu s údajným cieľom potlačiť kriminalitu vo Washingtone. Neskôr vyhlásil, že ďalším mestom, kde je potrebné "nastoliť poriadok", je Chicago – napriek tomu, že štatistiky ukazujú pokles kriminality. Podobný zásah už zrealizoval aj v Los Angeles.

Johnson argumentuje, že takéto kroky sú nežiaduce, keďže situácia v meste sa podľa neho zlepšuje, najmä v oblasti vrážd a násilných trestných činov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zmrazené ruské aktíva rozdeľujú Úniu, Blanár podporil belgické výhrady

Na neformálnom stretnutí šéfov diplomacií Európskej únie v Kodani rezonovali témy Ukrajiny, Gazy i využitia zmrazených ruských aktív.

Slovenský minister Juraj Blanár (Smer) zdôraznil podporu mierovým rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom ocenil úlohu administratívy Donalda Trumpa, ktorá iniciovala samit na Aljaške. Slovensko podľa neho odmieta akúkoľvek zmenu hraníc silou a trvá na dodržiavaní medzinárodného práva.

Apeloval, že v tomto procese je potrebné pokračovať aj s podporou EÚ, aby sa čím skôr ukončil tento vojnový konflikt a nezmyselné zabíjanie. Potvrdil aj podporu európskej integrácie Ukrajiny na základe zásluhovosti bez akýchkoľvek výnimiek.

V súvislosti s konfliktom v Gaze upozornil, že pokračujúce izraelské operácie situáciu len zhoršujú a vyzval Úniu na jednotný prístup bez dvojitého metra.

V otázke zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur Blanár podporil belgické výhrady, podľa ktorých je nutné dôkladné právne a ekonomické posúdenie ich využitia.

Okrem hlavného programu rokoval Blanár aj s partnermi z Nemecka a Rumunska o posilnení bilaterálnych vzťahov a pokračovaní Akčného plánu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin v Číne: ŠOS má byť protiváhou NATO, cieľom je multipolárny svet

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do čínskeho Tchien-ťinu, kde sa zúčastní na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) spolu s lídrami približne 20 krajín.

Samit sa bude konať v nedeľu a pondelok, pričom bude nasledovať veľká vojenská prehliadka v Pekingu pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Putin v rozhovore pre agentúru Sin-chua zdôraznil, že stretnutie posilní jednotu v euroázijskom priestore a prispeje k vytvoreniu "spravodlivejšieho multipolárneho sveta". Organizácia ŠOS, ktorú Peking a Moskva vnímajú ako protiváhu NATO, združuje 10 členských štátov a ďalších 16 krajín ako pozorovateľov alebo partnerov.

Podľa pozorovateľov sa Čína a Rusko snažia prostredníctvom ŠOS získať väčší geopolitický vplyv, keďže čelia napätiu so Západom – Rusko pre vojnu na Ukrajine, Čína pre svoje nároky na Taiwan.

Putin má v pondelok rokovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o vojne na Ukrajine a iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom o jadrovom programe Teheránu. Samit je zároveň najväčším v histórii ŠOS. O pár dní do Číny cestuje aj Robert Fico (Smer) na niekoľko stretnutí.

(tasr, reuters, afp, max)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzval na tlak na Putina, volal s indickým premiérom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval na svetových lídrov, aby zvýšili tlak na Moskvu pred cestou Vladimira Putina na samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Číne.

Zelenskyj konkretizoval, že telefonoval s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý sa má s Putinom stretnúť priamo na samite, a vyjadril nádej, že India podporí výzvy na prímerie – podľa Ukrajiny kľúčový predpoklad mierových rokovaní.

Zdôraznil opäť aj svoju ochotu rokovať s Putinom, napriek tomu, že signály z Moskvy nie sú pozitívne. Vyjednávač Rustem Umerov vedie v mene Kyjeva konzultácie v krajinách ako Turecko, Spojené arabské emiráty, Katar či Švajčiarsko, ktoré sa ponúkli ako sprostredkovatelia možného stretnutia.

Budúci týždeň má Ukrajina v Európe pokračovať v diplomatických snahách s cieľom získať tvrdšiu odpoveď voči Rusku. Európska únia pritom pripravuje už 19. balík sankcií.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.