Preskočiť na obsah
  |  

Prepíše sa história? Mozartove gule vraj objavil iný cukrár a o čosi skôr

V Salzburgu riešia nový spor o pôvode Mozartových gúľ. Historik Gerhard Ammerer objavil reklamu z roku 1881, podľa ktorej mohol čokoládovo-marcipánovú špecialitu vytvoriť cukrár R. Baumann. Píše Kurier.

Malo sa tak teda stať takmer desať rokov pred Paulom Fürstom, ktorému sa doteraz pripisoval vynález známych guliek z roku 1890. Objav z novín Presse spochybňuje oficiálne tvrdenie cukrárne Fürst, ktorá ako jediná môže používať názov "Original Salzburger Mozartkugeln" a dodnes pochúťky vyrába ručne.

Podľa Ammerera by sa história tejto sladkosti mala prehodnotiť. Súhlasí s tým aj Alexander Truschner, pravnuk zakladateľa konkurenčnej cukrárne Holzermayr, ktorá sídli na rovnakom mieste, kde pôsobil Baumann a funguje dodnes. Truschner dokonca zvažuje právne kroky.

Martin Fürst, súčasný majiteľ cukrárne Fürst, však trvá na tom, že jeho pradedo vynašiel skutočný originál a ostatné produkty sú napodobeniny.

Mozartkugeln boli už v minulosti predmetom súdnych sporov – napríklad v roku 2017 rakúsky najvyšší súd zakázal inému výrobcovi používať balenie príliš podobné Fürstovej verzii.

(max)

  |  

Trumpova vláda prepúšťa stovky novinárov Hlasu Ameriky, odbory protestujú

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa rozhodla prepustiť takmer 500 zamestnancov americkej verejnoprávnej spravodajskej služby Hlas Ameriky (VOA). Tento krok prichádza po opakovaných obvineniach zo "zaujatej" a "radikalizujúcej" žurnalistiky zo strany Bieleho domu.

Agentúra Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá dohliada na činnosť VOA, pod vedením Kari Lakeovej uviedla, že redukcia pracovných miest má zefektívniť agentúru a znížiť byrokraciu. Zamestnanecké odbory rozhodnutie označili za nelegálne.

Správa o rušení pozícií prichádza krátko po tom, ako federálny súd zistil, že Trumpova administratíva nepostupovala zákonne pri pokuse odvolať riaditeľa VOA Michaela Abramowitza. Sudca zároveň nariadil Lakeovej výpoveď pod prísahou.

VOA, ktorá vznikla počas druhej svetovej vojny ako nástroj proti propagande, má po redukciách zostať so 108 zamestnancami. Kritici upozorňujú, že kroky Trumpovej administratívy ohrozujú slobodu tlače a schopnosť USA pôsobiť v zahraničí prostredníctvom mäkkej moci.

Aj keď väčšina redaktorov bola od marca na administratívnej dovolenke, niektorých povolali do práce po vypuknutí konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

(tasr, bbc, nyt, max)

  |  

Polrok po odhalení poškodili pamätník holokaustu nápisom „Free Gaza“

Pamätník holokaustu vo francúzskom Lyone sa stal terčom vandalizmu. Do mramorovej dosky niekto vyryl nápis "Free Gaza".

Incident podľa mesta zreteľne nesie znaky antisemitizmu a vzbudil obavy v kontexte rastúcej nenávisti voči židovskej komunite. Starosta Lyonu Gregory Doucet čin rázne odsúdil a zdôraznil, že mesto stojí na strane pamiatky a obetí, ako aj proti rasizmu.

Stalo sa tak pritom len po januárovom odhalení pamätníka, ktorý pripomína oslobodenie tábora Auschwitz-Birkenau. Úrady nápis rýchlo odstránili a prisľúbili potrestanie vinníkov.

Francúzska židovská komunita, jedna z najväčších na svete, čelí narastajúcej vlne útokov. Po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023, ktorý rozpútal vojnu v Pásme Gazy, prudko stúpol počet antisemitských incidentov.

Hoci tento rok nastal mierny pokles oproti vlaňajšku, v porovnaní s rokom 2023 ide o dramatický nárast – až o 112 percent.

(tasr, afp, max)

  |  

Bitka v mexickom Senáte. Spor o USA a kartely vyústil do fyzického útoku

Zasadnutie mexického Senátu sa zmenilo na chaos, keď sa po ostrej debate o možnej americkej vojenskej intervencii proti mexickým drogovým kartelom, o ktorej rozhodol prezident USA Donald Trump, fyzicky konfrontovali dvaja vysokopostavení politici. Píše Foxnews.

Predseda opozičnej strany Inštitucionálna revolučná strana Alejandro "Alito" Moreno a predseda Senátu za vládnu stranu Morena, Gerardo Fernández Noroña, si vymenili údery priamo v rokovacej sále. Incident sa odohral po tom, čo zákonodarcovia dospievali štátnu hymnu.

Podľa záznamu Moreno žiadal o slovo, pričom chytil Noroñu za ruku. Ten reagoval výkrikom "Nedotýkajte sa ma!" a situácia sa rýchlo vyostrila do fyzického konfliktu.

Na zemi skončil aj spolupracovník Fernándeza Noroñu, ktorý incident nahrával na telefón. Iný zákonodarca zasa údajne predsedovi Senátu trhal sako.

Fernández Noroña neskôr vyhlásil, že sa mu Moreno vyhrážal aj smrťou. Ten to však poprel a obvinil vládnu stranu z umlčiavania opozície. Predseda Senátu avizoval podanie trestného oznámenia.

(max)

  |  

Trump chce povolať gardu do ulíc, Chicago to odmieta a prijalo opatrenia

Starosta Chicaga Brandon Johnson ostro odmietol možnosť, že by federálna vláda pod vedením Donalda Trumpa nasadila do mesta Národnú gardu.

Upozornil na rastúce riziko militarizovaného zásahu proti imigrantom a podpísal výkonné nariadenie, ktorým nariadil mestským úradom, aby chránili obyvateľov pred možnými federálnymi zásahmi. Miestna polícia by tak nemala spolupracovať s vojakmi ani na hliadkach, ani pri protiimigračných akciách.

Johnson varoval, že má informácie o možnom rýchlom zásahu v priebehu dní, ktorý môže zahŕňať ozbrojené jednotky, vozidlá či vojenskú prítomnosť na uliciach. Kritizoval "impulzívny" prístup Trumpovej administratívy.

Trump tento mesiac aktivoval Národnú gardu s údajným cieľom potlačiť kriminalitu vo Washingtone. Neskôr vyhlásil, že ďalším mestom, kde je potrebné "nastoliť poriadok", je Chicago – napriek tomu, že štatistiky ukazujú pokles kriminality. Podobný zásah už zrealizoval aj v Los Angeles.

Johnson argumentuje, že takéto kroky sú nežiaduce, keďže situácia v meste sa podľa neho zlepšuje, najmä v oblasti vrážd a násilných trestných činov.

(tasr, max)

  |  

Zmrazené ruské aktíva rozdeľujú Úniu, Blanár podporil belgické výhrady

Na neformálnom stretnutí šéfov diplomacií Európskej únie v Kodani rezonovali témy Ukrajiny, Gazy i využitia zmrazených ruských aktív.

Slovenský minister Juraj Blanár (Smer) zdôraznil podporu mierovým rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom ocenil úlohu administratívy Donalda Trumpa, ktorá iniciovala samit na Aljaške. Slovensko podľa neho odmieta akúkoľvek zmenu hraníc silou a trvá na dodržiavaní medzinárodného práva.

Apeloval, že v tomto procese je potrebné pokračovať aj s podporou EÚ, aby sa čím skôr ukončil tento vojnový konflikt a nezmyselné zabíjanie. Potvrdil aj podporu európskej integrácie Ukrajiny na základe zásluhovosti bez akýchkoľvek výnimiek.

V súvislosti s konfliktom v Gaze upozornil, že pokračujúce izraelské operácie situáciu len zhoršujú a vyzval Úniu na jednotný prístup bez dvojitého metra.

V otázke zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur Blanár podporil belgické výhrady, podľa ktorých je nutné dôkladné právne a ekonomické posúdenie ich využitia.

Okrem hlavného programu rokoval Blanár aj s partnermi z Nemecka a Rumunska o posilnení bilaterálnych vzťahov a pokračovaní Akčného plánu.

(tasr, max)