Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lev XIV. po tragédii v Minnesote apeluje na koniec zbraní

Pápež Lev XIV. sa v nedeľu modlil, aby Boh "zastavil pandémiu zbraní" po masovej streľbe 27. augusta v katolíckej škole v Minnesote, pri ktorej zahynuli dve deti.

"Naše modlitby sa týkajú obetí tragickej streľby počas školskej omše v americkom štáte Minnesota," povedal na Námestí svätého Petra. "Prosme Boha, aby zastavil pandémiu zbraní, veľkých aj malých, ktorá zasahuje náš svet."

Leva zvolili za pápeža kardináli z celého sveta v máji po smrti zosnulého pápeža Františka. V porovnaní s jeho predchodcom prejavoval odlišný štýl, zriedkakedy hovoril spontánne a vo svojich verejných výzvach zvyčajne uprednostňoval opatrnejší tón.

Nedeľná výzva bola zriedkavým príkladom, kedy pápež prehovoril k svetovej udalosti vo svojej rodnej angličtine. Zvyčajne uprednostňuje používanie taliančiny, jazyka pápežstva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko obviňuje Európu z marenia mieru, vojenská operácia má pokračovať

Kremeľ vyhlásil, že európske mocnosti bránia snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Zároveň hovorca Dmitrij Peskov oznámil, že Moskva bude pokračovať v "špeciálnej vojenskej operácii".

"Sme pripravení vyriešiť problém politickými a diplomatickými prostriedkami," povedal Peskov. "Zatiaľ však nevidíme reciprocitu zo strany Kyjeva."

Spojené štáty tvrdia, že od februára 2022, keď ruské ozbrojené sily vstúpili na Ukrajinu, bolo vo vojne zabitých a zranených viac ako 1,2 milióna ľudí. Rusko v súčasnosti kontroluje niečo menej ako pätinu Ukrajiny.

Európske mocnosti tvrdia, že neveria, že ruský prezident Vladimir Putin chce mier na Ukrajine.

Ruský minister obrany Andrej Belousov v piatok vyhlásil, že armáda zrýchlila tempo postupu na Ukrajine a mesačne preberá kontrolu nad 600 až 700 štvorcovými kilometrami v porovnaní s 300 až 400 štvorcovými kilometrami na začiatku roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Protesty v Indonézii proti poslancom eskalujú, prezident hovorí o terorizme

Indonézsky prezident Prabowo Subianto ostro reagoval na masové protesty, ktoré v krajine vypukli pre štedré príspevky poslancom parlamentu. V prejave v Jakarte zhodnotil, že aj keď vláda rešpektuje právo na pokojné zhromažďovanie, niektoré činy demonštrantov podľa neho hraničia s vlastizradou a terorizmom.

Protesty, najväčšie od jeho nástupu do úradu v októbri minulý rok, spustilo odhalenie, že 580 poslancov dostáva mesačne na bývanie 50 miliónov rupií – desaťnásobok minimálnej mzdy. Rozhorčenie umocnili nedávne úsporné opatrenia vlády, ktoré zasiahli zdravotníctvo, školstvo či verejné projekty.

Napätie eskalovalo po štvrtkovej tragédii v Jakarte, kde policajné obrnené vozidlo zrazilo a zabilo 21-ročného mototaxikára. Prezident nariadil vyšetrovanie a prisľúbil podporu rodine obete, pričom sedem policajtov zadržali.

Najmenej traja ľudia zahynuli pri požiari, ktorý zapálili protestujúci v sídle parlamentu a mestskej rady v meste Makasar v provincii Južné Sulawesi vo východnej časti Indonézie.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina pripravuje nové útoky hlboko na území Ruska

Ukrajina plánuje nové útoky hlboko v Rusku, povedal v nedeľu prezident Volodymyr Zelenskyj po týždňoch zintenzívnených útokov na ruské energetické aktíva.

"Budeme pokračovať v našich aktívnych operáciách presne tak, ako je to potrebné na obranu Ukrajiny. Sily a zdroje sú pripravené. Naplánované sú aj nové hlboké údery," povedal na sociálnej sieti X po stretnutí s najvyšším ukrajinským generálom Oleksandrom Syrským.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rekordný kontrakt uzavrú Nóri s Britmi, ide o fregaty pre námorníctvo

Nórske námorníctvo plánuje objednať flotilu fregát britskej výroby na posilnenie námornej obrany krajiny, oznámila v nedeľu nórska vláda.

Nemecko, Francúzsko, Británia a Spojené štáty ponúkli konkurenčné návrhy fregát v súťaži, ktorá má priniesť najväčšie vojenské obstarávanie pre Nórsko - členskú krajinu NATO.

Rozhodnutie vlády znamená, že Oslo teraz vstúpi do záverečných rokovaní o zmluve, čím sa výber dodávateľa stane takmer istým.

"Fregaty sú nevyhnutnou súčasťou našej obrany, pretože sú kľúčové na obranu našej suverenity," povedal premiér Jonas Gahr Støre.

Vláda podľa neho hľadala odpovede na dve otázky: kto je ich strategickým partnerom a kto dodal najlepšie fregaty.

Severský štát s 5,6 milióna obyvateľov hraničí s Ruskom a zvyšuje výdavky na obranu vzhľadom na inváziu Moskvy na Ukrajinu a požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby spojenci NATO posilnili svoju vlastnú vojenskú silu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusi útočili najmä na ukrajinské energetické zariadenia

Ruský dronový útok poškodil v noci na nedeľu štyri energetické zariadenia v blízkosti mesta Odesa na juhu Ukrajiny. V dôsledku toho bolo ráno bez elektrického prúdu viac ako 29-tisíc odberateľov, informoval gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper i ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK.

Najviac zasiahnuté bolo prístavné mesto Čornomorsk, ležiace neďaleko Odesy, kde boli poškodené aj obytné domy či administratívne budovy, priblížil Kiper na platforme Telegram. „Kritická infraštruktúra funguje vďaka generátorom,“ uviedol. Dodal, že pri útoku utrpela zranenia jedna osoba.

Rusko zaútočilo v nedeľu ráno dronmi aj na Černihivskú oblasť na severe Ukrajiny. Aj tam poškodilo energetickú infraštruktúru, v dôsledku čoho zostalo bez prúdu 30-tisíc domácností vrátane časti mesta Nižyn, uviedol tamojší gubernátor Viačeslav Čaus.

Ukrajina informovala, že Rusko útočilo v noci na nedeľu na jej územie dovedna 142 dronmi, pričom jej protivzdušná obrana dokázala zostreliť 126 z nich. Drony však zasiahli desať miest.

Rusko zintenzívnilo v ostatných týždňoch útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru aj plynárenské zariadenia. Ukrajina zase zasiahla viaceré ruské ropné rafinérie i ropovody, napríklad aj trikrát súčasti ropovodu Družba, ktorým prúdi aj ropa na Slovensko.

(tasr, reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.