Preskočiť na obsah
  |  

Lídri Indie a Číny chcú čeliť tlaku Západu spoločne

Indický premiér Naréndra Módí a čínsky prezident Si Ťin-pching sa v nedeľu stretli na okraji samitu Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v Tchien-ťine. Módí vyhlásil, že India je odhodlaná zlepšovať vzťahy s Čínou na základe vzájomného rešpektu a dôvery.

Stretnutie prišlo krátko po tom, čo USA zaviedli 50-percentné clo na indický tovar v reakcii na nákupy ruskej ropy. Analytici to vnímajú ako impulz pre zblíženie Pekingu a Naí Dillí proti tlaku Západu.

Módí zdôraznil nutnosť znížiť obchodný deficit s Čínou, posilniť spoluprácu v oblasti spravodlivého obchodu, boja proti terorizmu a podporiť stabilitu v regióne. Obe krajiny sa dohodli na obnovení priamych letov a Peking zrušil vývozné obmedzenia na strategické suroviny.

Témy sa dotkli aj sporného pohraničia v Himalájach. Hoci v minulosti došlo k ozbrojeným stretom, Módí ocenil vytvorenie stabilnej atmosféry a dohodu o riadení hraníc. Si uviedol, že spor by nemal definovať celý vzťah medzi dvoma jadrovými veľmocami.

(reuters, sab)

  |  

Húsíovia prepadli kancelárie OSN v Saná, uniesli humanitárnych pracovníkov

Jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh v nedeľu vtrhli do pobočiek dvoch humanitárnych agentúr OSN v hlavnom meste Saná a uniesli niekoľko ich zamestnancov. Podľa zdrojov agentúry DPA zadržali húsíovia sedem pracovníkov Svetového potravinového programu (WFP) a troch zamestnancov UNICEF, ktorých odviezli na neznáme miesto.

Motív únosov zatiaľ nie je známy a žiadna zo strán sa k incidentu nevyjadrila. Prípad sa odohral krátko po tom, ako šiítski povstalci podporovaní Iránom oznámili, že ich premiér Ahmed Raháwí a niekoľko ministrov zahynulo pri štvrtkovom izraelskom nálete.

Povstalci už v minulosti obvinili pracovníkov OSN zo špionáže pre USA a podľa OSN v marci zadržiavali 23 humanitárnych pracovníkov – niektorých už viac ako tri roky.

Húsíovia ovládajú veľkú časť západného Jemenu vrátane Saná. Od vypuknutia vojny v Gaze sa zameriavajú na izraelské a spojenecké ciele v Červenom mori. Hoci s USA uzavreli dohodu o zastavení útokov, výnimku si ponechali na ciele napojené na Izrael.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Von der Leyenová: Poľsko dostane najviac z obranného fondu EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že z nového obranného programu EÚ SAFE bude Poľsko najväčším príjemcom. Fond v hodnote 800 miliárd eur má byť investovaný do roku 2030 a poskytne výhodné pôžičky na vojenské vybavenie a obranné kapacity.

Vyhlásila to počas nedeľnej návštevy poľsko-bieloruskej hranice, kde spolu s premiérom Donaldom Tuskom navštívila dedinu Ozierany Male. Pripomenula, že fond už využíva 19 krajín, a zdôraznila, že investície môžu smerovať aj do ukrajinského obranného priemyslu.

Komisia zároveň navrhla desaťnásobné zvýšenie výdavkov na vojenskú mobilitu a päťnásobné na obranu. Podľa von der Leyenovej je bezpečnosť Ukrajiny „neoddeliteľnou súčasťou“ európskej bezpečnosti.

Šéfka eurokomisie pri návšteve vyjadrila solidaritu Poľsku, ktoré údajne čelí hybridným útokom z východu. Tusk dodal, že ide o hranicu, ktorú musí EÚ aktívne chrániť a podporovať aj finančne. Von der Leyenová pokračuje v sérii návštev krajín východného krídla Únie.

(pap, tasr, sab)

  |  

Si Ťin-pching otvoril šanghajský samit, vyzval na spoluprácu a jednotu

Čínsky prezident Si Ťin-pching v nedeľu večer privítal zhruba 20 svetových lídrov na slávnostnej recepcii pri príležitosti začiatku dvojdňového samitu Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v meste Tchien-ťin. Zdôraznil, že SCO dnes nesie „väčšiu zodpovednosť“ za ochranu regionálneho mieru a stability, ako aj za podporu rozvoja členských štátov.

Samit má podľa neho za cieľ hľadať spoločný konsenzus a posilniť dynamiku spolupráce naprieč regiónom. Označil ho za fórum, ktoré má načrtnúť nový plán hospodárskeho a bezpečnostného rozvoja.

Na okraj podujatia sa Si stretol aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Obaja lídri sa zhodli na potrebe posilnenia spolupráce v boji proti terorizmu a bezpečnostných otázkach. Zároveň sa otvorila téma rozšírenia spolupráce v perspektívnych oblastiach, ako sú nové energetické zdroje, technológie 5G či biomedicína.

Samit SCO v Tchien-ťine vníma Peking ako dôležitý priestor na budovanie multilaterálneho partnerstva v čase rastúceho geopolitického napätia.

(reuters, sab)

  |  

Izrael zintenzívňuje útok na Gazu, kabinet rokuje o dobytí mesta

Izraelská armáda pokračuje v intenzívnych útokoch na okolie mesta Gaza zo vzduchu aj zo zeme. V noci na nedeľu zasiahla obytné štvrte vrátane štvrte Šejch Radwán, čím donútila ďalšie rodiny k úteku.

Podľa miestnych úradov prišlo o život najmenej 30 ľudí, z toho 13 pri pokuse získať potraviny v blízkosti humanitárneho stanovišťa.

V sobotu údajne zahynulo aj päť detí pri nálete na obytný dom v centre mesta. Izraelská armáda vyhlásila, že správy preveruje. Zároveň v piatok zrušila dočasné humanitárne prestávky a oblasť Gazy označila za „nebezpečnú bojovú zónu“.

Bezprecedentná eskalácia prichádza v čase, keď sa bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua chystá rokovať o pláne na dobytie mesta. Izrael tvrdí, že chce predtým evakuovať civilistov. Červený kríž však varuje pred masovým presunom obyvateľstva, na ktorý zvyšok Pásma Gazy nie je pripravený.

Netanjahu potvrdil, že armáda cielila na hovorcu Hamasu menom Abú Ubajda, no výsledok zásahu zatiaľ nie je známy.

(reuters, sab)

  |  

Lev XIV. po tragédii v Minnesote apeluje na koniec zbraní

Pápež Lev XIV. sa v nedeľu modlil, aby Boh "zastavil pandémiu zbraní" po masovej streľbe 27. augusta v katolíckej škole v Minnesote, pri ktorej zahynuli dve deti.

"Naše modlitby sa týkajú obetí tragickej streľby počas školskej omše v americkom štáte Minnesota," povedal na Námestí svätého Petra. "Prosme Boha, aby zastavil pandémiu zbraní, veľkých aj malých, ktorá zasahuje náš svet."

Leva zvolili za pápeža kardináli z celého sveta v máji po smrti zosnulého pápeža Františka. V porovnaní s jeho predchodcom prejavoval odlišný štýl, zriedkakedy hovoril spontánne a vo svojich verejných výzvach zvyčajne uprednostňoval opatrnejší tón.

Nedeľná výzva bola zriedkavým príkladom, kedy pápež prehovoril k svetovej udalosti vo svojej rodnej angličtine. Zvyčajne uprednostňuje používanie taliančiny, jazyka pápežstva.

(reuters, max)