Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpovo prepúšťanie vo federálnej vláde zasiahlo najmä černošky

Masívne prepúšťanie v americkej federálnej vláde pod vedením prezidenta Donalda Trumpa má tvrdý dosah na černošky, píše denník New York Times. Len medzi februárom a júlom prišli v USA o prácu v štátnom aj súkromnom sektore o 319-tisíc miest – ako jediná väčšia ženská skupina.

Ekonomické dôsledky sú pritom obzvlášť citeľné pre skupinu, ktorá dlhodobo nachádzala v štátnej správe stabilitu a kariérny rast, z ktorého bola v súkromnom sektore často vylúčená, tvrdí americký denník.

Príkladom je Peggy Carrová, prvá černoška a žena vo vedení Národného centra pre štatistiky vzdelávania. Po 35 rokoch práce ju v tichosti vyviedli z budovy pred očami kolegov. Podobný osud postihol desiatky ďalších, často bez preukázateľného dôvodu.

Trumpova administratíva tvrdí, že ide o „očistu od zbytočných miest“ a návrat k meritokracii. Respondenti amerického denníka však varujú, že odstraňovanie inkluzívnych politík a programov DEI – diverzity, rovnosti nárokov a inklúzie – vytvára precedens, a že černošky bývajú prvými obeťami širších trendov, ktoré neskôr zasiahnu aj iných.

(nyt, sab)

Minúta  |  

Merz: Pripravujeme sa na dlhú vojnu, kapitulácia Ukrajiny neprichádza do úvahy

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyhlásil, že sa pripravuje na dlhé trvanie vojny na Ukrajine. Ako povedal v rozhovore pre televíziu ZDF, konflikty sa zvyčajne končia vojenskou porážkou alebo vyčerpaním – a ani jedno nevidí v blízkej budúcnosti u Moskvy či Kyjeva.

Jeho vyjadrenia prichádzajú deň pred vypršaním ultimáta, ktoré stanovil americký prezident Donald Trump. Ten požaduje stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny ako predpoklad mierových rokovaní, inak hrozí „dôsledkami“.

Merz spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom viní z neúspechu rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina a vyzýva USA na tvrdšie sankcie voči Moskve. Zároveň zdôraznil, že mier nemôže byť dosiahnutý na úkor Ukrajiny – lebo potom by bola na rade ďalšia krajina. „A potom budeme na rade my,“ varoval.

Otázku možného nasadenia nemeckých vojakov ako súčasti „garantov mieru“ v rámci takzvanej koalície ochotných odmietol komentovať. Neformálne zoskupenie vedie Británia a Francúzsko, v Nemecku však vyvoláva obavy z historických dôvodov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Izrael zvažuje anexiu častí Západného brehu. Reaguje na uznanie Palestíny

Izraelská vláda podľa viacerých zdrojov zvažuje možnosť anexie území na Západnom brehu Jordánu ako odpoveď na rozhodnutia Francúzska, Británie a ďalších krajín uznať existenciu Palestíny. O návrhu má rokovať bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua.

Rozšírenie izraelskej suverenity na sporné územia, získané po vojne v roku 1967, by znamenalo de facto anexiu a vyvolalo by pravdepodobne ostré reakcie zo strany Palestínčanov, arabských krajín aj západných spojencov. Zatiaľ nie je jasné, či by išlo len o židovské osady, Jordánske údolie, alebo širšie oblasti.

Téma sa vracia do hry po tom, čo podobné plány Netanjahu v roku 2020 zrušil výmenou za normalizáciu vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom v rámci Abrahámskych dohôd.

Medzinárodné právo považuje izraelské osady za nelegálne. Izrael však tvrdí, že ide o sporné územia. K možnému kroku sa zatiaľ oficiálne nevyjadrili Netanjahu ani minister zahraničia Gideon Sa’ar. Spojené štáty zaujali v tejto veci zatiaľ nejasný postoj.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Lídri Indie a Číny chcú čeliť tlaku Západu spoločne

Indický premiér Naréndra Módí a čínsky prezident Si Ťin-pching sa v nedeľu stretli na okraji samitu Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v Tchien-ťine. Módí vyhlásil, že India je odhodlaná zlepšovať vzťahy s Čínou na základe vzájomného rešpektu a dôvery.

Stretnutie prišlo krátko po tom, čo USA zaviedli 50-percentné clo na indický tovar v reakcii na nákupy ruskej ropy. Analytici to vnímajú ako impulz pre zblíženie Pekingu a Naí Dillí proti tlaku Západu.

Módí zdôraznil nutnosť znížiť obchodný deficit s Čínou, posilniť spoluprácu v oblasti spravodlivého obchodu, boja proti terorizmu a podporiť stabilitu v regióne. Obe krajiny sa dohodli na obnovení priamych letov a Peking zrušil vývozné obmedzenia na strategické suroviny.

Témy sa dotkli aj sporného pohraničia v Himalájach. Hoci v minulosti došlo k ozbrojeným stretom, Módí ocenil vytvorenie stabilnej atmosféry a dohodu o riadení hraníc. Si uviedol, že spor by nemal definovať celý vzťah medzi dvoma jadrovými veľmocami.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Húsíovia prepadli kancelárie OSN v Saná, uniesli humanitárnych pracovníkov

Jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh v nedeľu vtrhli do pobočiek dvoch humanitárnych agentúr OSN v hlavnom meste Saná a uniesli niekoľko ich zamestnancov. Podľa zdrojov agentúry DPA zadržali húsíovia sedem pracovníkov Svetového potravinového programu (WFP) a troch zamestnancov UNICEF, ktorých odviezli na neznáme miesto.

Motív únosov zatiaľ nie je známy a žiadna zo strán sa k incidentu nevyjadrila. Prípad sa odohral krátko po tom, ako šiítski povstalci podporovaní Iránom oznámili, že ich premiér Ahmed Raháwí a niekoľko ministrov zahynulo pri štvrtkovom izraelskom nálete.

Povstalci už v minulosti obvinili pracovníkov OSN zo špionáže pre USA a podľa OSN v marci zadržiavali 23 humanitárnych pracovníkov – niektorých už viac ako tri roky.

Húsíovia ovládajú veľkú časť západného Jemenu vrátane Saná. Od vypuknutia vojny v Gaze sa zameriavajú na izraelské a spojenecké ciele v Červenom mori. Hoci s USA uzavreli dohodu o zastavení útokov, výnimku si ponechali na ciele napojené na Izrael.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Poľsko dostane najviac z obranného fondu EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že z nového obranného programu EÚ SAFE bude Poľsko najväčším príjemcom. Fond v hodnote 800 miliárd eur má byť investovaný do roku 2030 a poskytne výhodné pôžičky na vojenské vybavenie a obranné kapacity.

Vyhlásila to počas nedeľnej návštevy poľsko-bieloruskej hranice, kde spolu s premiérom Donaldom Tuskom navštívila dedinu Ozierany Male. Pripomenula, že fond už využíva 19 krajín, a zdôraznila, že investície môžu smerovať aj do ukrajinského obranného priemyslu.

Komisia zároveň navrhla desaťnásobné zvýšenie výdavkov na vojenskú mobilitu a päťnásobné na obranu. Podľa von der Leyenovej je bezpečnosť Ukrajiny „neoddeliteľnou súčasťou“ európskej bezpečnosti.

Šéfka eurokomisie pri návšteve vyjadrila solidaritu Poľsku, ktoré údajne čelí hybridným útokom z východu. Tusk dodal, že ide o hranicu, ktorú musí EÚ aktívne chrániť a podporovať aj finančne. Von der Leyenová pokračuje v sérii návštev krajín východného krídla Únie.

(pap, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.