Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Weber: Vojna o brexit je za nami. Únia je pripravená rokovať o lepšej dohode

Európska únia je otvorená rokovaniam o zlepšení obchodnej dohody s Britániou, povedal predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber, podľa ktorého je éra „vojny o brexit“ definitívne vecou minulosti.

Weber, vplyvný bavorský politik z Kresťansko-sociálnej strany (CSU), označil novú britskú vládu pod vedením Keira Starmera za príležitosť na pragmatický reštart vzťahov s Bruselom. „Dnes musíme hľadieť dopredu, nie riešiť emócie z minulosti,“ povedal pre denník Telegraph.

Naznačil, že súčasná Dohoda o obchode a spolupráci (TCA), ktorú uzavrel Boris Johnson, sa môže prehodnotiť v prospech oboch strán. Starmerova vláda už prisľúbila zosúladenie s niektorými pravidlami EÚ výmenou za zníženie colných kontrol.

Weber tiež ocenil britské zapojenie do spoločných obranných projektov EÚ a označil Londýn za súčasť „tímu Európa“ pri rokovaniach s Donaldom Trumpom o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Výzvu na obnovu spolupráce podporil aj v mene rastu ekonomiky oboch strán.

(telegraph, sab)

Minúta  |  

Policajt v Nemecku udrel írsku aktivistku do tváre. Dublin protestuje

Írsky veľvyslanec v Nemecku vyjadril znepokojenie nad incidentom, pri ktorom nemecký policajt udrel počas protestu írsku občianku. Incident sa odohral vo štvrtok počas pro-palestínskeho zhromaždenia v Berlíne a zaznamenali ho viaceré videá.

Zábery ukazujú, ako policajt dvakrát udrel ženu do tváre, pričom jej začala tiecť krv z nosa. Nemecké ministerstvo zahraničia potvrdilo, že o prípade komunikovalo s írskym zastupiteľstvom. Berlínska polícia v sobotu uviedla, že zasahujúci policajt bol identifikovaný a jeho postup sa prešetruje – najmä otázka primeranosti zásahu.

Zranená žena bola ošetrená na mieste. Polícia zároveň uviedla, že voči nej vedie vyšetrovanie pre podozrenie z urážky verejného činiteľa a odporu pri zásahu.

V súvislosti s vojnou v Pásme Gazy čelí Nemecko rastúcej kritike za tvrdý postup voči pro-palestínskym protestom. Viaceré demonštrácie boli v posledných mesiacoch rozohnané za pomoci výraznej policajnej sily.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Predseda KBS Bober varuje pred ohrozením cirkevných škôl

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober poprial deťom šťastný štart do nového školského roka, a zároveň upozornil na neistú budúcnosť cirkevného školstva. Vo svojom vyjadrení vyzval štát na zodpovedné a férové rozhodnutie pri pripravovaných zmenách vo financovaní škôl.

„Prajem si, aby ďalší dialóg a rozhodnutia priniesli pozitívne výsledky v prospech stability cirkevných škôl,“ povedal košický arcibiskup. Vyjadril vďaku učiteľom, zamestnancom aj rodičom a vyzval ich, aby boli deťom vzorom v úcte a medziľudských vzťahoch.

Obavy v cirkevnom prostredí vyvoláva návrh zákona, ktorý minulý týždeň schválila vláda. Po novom by cirkevné a súkromné školy, ktoré nie sú registrované ako verejní poskytovatelia vzdelávania, prišli o 20 percent normatívneho príspevku.

Ministerstvo tvrdí, že chce odstrániť nespravodlivosť, keď všetky školy dostávali rovnaké financie, no nemali rovnaké povinnosti. Zároveň odmieta, že by zmeny znamenali likvidáciu neštátnych škôl.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Trumpovo prepúšťanie vo federálnej vláde zasiahlo najmä černošky

Masívne prepúšťanie v americkej federálnej vláde pod vedením prezidenta Donalda Trumpa má tvrdý dosah na černošky, píše denník New York Times. Len medzi februárom a júlom prišli v USA o prácu v štátnom aj súkromnom sektore o 319-tisíc miest – ako jediná väčšia ženská skupina.

Ekonomické dôsledky sú pritom obzvlášť citeľné pre skupinu, ktorá dlhodobo nachádzala v štátnej správe stabilitu a kariérny rast, z ktorého bola v súkromnom sektore často vylúčená, tvrdí americký denník.

Príkladom je Peggy Carrová, prvá černoška a žena vo vedení Národného centra pre štatistiky vzdelávania. Po 35 rokoch práce ju v tichosti vyviedli z budovy pred očami kolegov. Podobný osud postihol desiatky ďalších, často bez preukázateľného dôvodu.

Trumpova administratíva tvrdí, že ide o „očistu od zbytočných miest“ a návrat k meritokracii. Respondenti amerického denníka však varujú, že odstraňovanie inkluzívnych politík a programov DEI – diverzity, rovnosti nárokov a inklúzie – vytvára precedens, a že černošky bývajú prvými obeťami širších trendov, ktoré neskôr zasiahnu aj iných.

(nyt, sab)

Minúta  |  

Merz: Pripravujeme sa na dlhú vojnu, kapitulácia Ukrajiny neprichádza do úvahy

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyhlásil, že sa pripravuje na dlhé trvanie vojny na Ukrajine. Ako povedal v rozhovore pre televíziu ZDF, konflikty sa zvyčajne končia vojenskou porážkou alebo vyčerpaním – a ani jedno nevidí v blízkej budúcnosti u Moskvy či Kyjeva.

Jeho vyjadrenia prichádzajú deň pred vypršaním ultimáta, ktoré stanovil americký prezident Donald Trump. Ten požaduje stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny ako predpoklad mierových rokovaní, inak hrozí „dôsledkami“.

Merz spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom viní z neúspechu rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina a vyzýva USA na tvrdšie sankcie voči Moskve. Zároveň zdôraznil, že mier nemôže byť dosiahnutý na úkor Ukrajiny – lebo potom by bola na rade ďalšia krajina. „A potom budeme na rade my,“ varoval.

Otázku možného nasadenia nemeckých vojakov ako súčasti „garantov mieru“ v rámci takzvanej koalície ochotných odmietol komentovať. Neformálne zoskupenie vedie Británia a Francúzsko, v Nemecku však vyvoláva obavy z historických dôvodov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Izrael zvažuje anexiu častí Západného brehu. Reaguje na uznanie Palestíny

Izraelská vláda podľa viacerých zdrojov zvažuje možnosť anexie území na Západnom brehu Jordánu ako odpoveď na rozhodnutia Francúzska, Británie a ďalších krajín uznať existenciu Palestíny. O návrhu má rokovať bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua.

Rozšírenie izraelskej suverenity na sporné územia, získané po vojne v roku 1967, by znamenalo de facto anexiu a vyvolalo by pravdepodobne ostré reakcie zo strany Palestínčanov, arabských krajín aj západných spojencov. Zatiaľ nie je jasné, či by išlo len o židovské osady, Jordánske údolie, alebo širšie oblasti.

Téma sa vracia do hry po tom, čo podobné plány Netanjahu v roku 2020 zrušil výmenou za normalizáciu vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom v rámci Abrahámskych dohôd.

Medzinárodné právo považuje izraelské osady za nelegálne. Izrael však tvrdí, že ide o sporné územia. K možnému kroku sa zatiaľ oficiálne nevyjadrili Netanjahu ani minister zahraničia Gideon Sa’ar. Spojené štáty zaujali v tejto veci zatiaľ nejasný postoj.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.