Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grécki a nemeckí policajti rozbili medzinárodný kokaínový gang

Polície Grécka a Nemecka spoločnými silami rozložili rozsiahlu drogovú sieť, ktorá podľa úradov distribuovala kokaín naprieč viacerými krajinami EÚ vrátane Grécka a Nemecka. Pri koordinovaných zásahoch zadržali spolu päť podozrivých – dvoch v Grécku a troch v Nemecku.

Nemecké orgány zatkli 66-ročného občana a dvoch ďalších mužov vo veku 27 a 28 rokov, ktorých štátna príslušnosť nebola zverejnená. V Grécku skončili v putách dvaja miestni muži, 52- a 62-ročný. Polícia zadržala približne 300 kilogramov kokaínu, no nie všetkých členov gangu sa podarilo dolapiť – viacerí sú stále na úteku.

Podľa gréckej polície išlo o vysoko organizovanú skupinu s jasne rozdelenými úlohami – od logistiky cez nábor vodičov až po distribúciu. Na vyšetrovaní sa podieľal aj americký protidrogový úrad DEA.

Úrady odhadujú, že gang zarobil minimálne päť miliónov eur. Cieľovými miestami pre obchod s drogami boli aj luxusné ostrovy ako Mykonos, známe vyššou spotrebou narkotík.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Putin sa má na samite v Číne stretnúť s Ficom, potvrdil Ušakov

Ruský prezident Vladimir Putin plánuje bilaterálne stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom počas samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v čínskom meste Tchien-ťin. Informoval o tom v nedeľu Putinov poradca Jurij Ušakov, ktorý stretnutie označil za „plánované“, no neposkytol ďalšie detaily ani časový rámec.

Fico sa má v rámci pracovnej cesty do Číny zúčastniť aj na vojenskej prehliadke v Pekingu, ktorá sa koná pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Ázii. Udalosť pripomína kapituláciu Japonska v septembri 1945.

Posledné osobné rokovanie medzi Putinom a Ficom sa uskutočnilo v máji tohto roka v Moskve počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom v Európe. Ich opätovné stretnutie prichádza v čase, keď Západ výrazne obmedzuje kontakty s ruským prezidentom, zatiaľ čo slovenská vláda si udržiava voči Moskve pragmatický postoj.

(tass, afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Weber: Vojna o brexit je za nami. Únia je pripravená rokovať o lepšej dohode

Európska únia je otvorená rokovaniam o zlepšení obchodnej dohody s Britániou, povedal predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber, podľa ktorého je éra „vojny o brexit“ definitívne vecou minulosti.

Weber, vplyvný bavorský politik z Kresťansko-sociálnej strany (CSU), označil novú britskú vládu pod vedením Keira Starmera za príležitosť na pragmatický reštart vzťahov s Bruselom. „Dnes musíme hľadieť dopredu, nie riešiť emócie z minulosti,“ povedal pre denník Telegraph.

Naznačil, že súčasná Dohoda o obchode a spolupráci (TCA), ktorú uzavrel Boris Johnson, sa môže prehodnotiť v prospech oboch strán. Starmerova vláda už prisľúbila zosúladenie s niektorými pravidlami EÚ výmenou za zníženie colných kontrol.

Weber tiež ocenil britské zapojenie do spoločných obranných projektov EÚ a označil Londýn za súčasť „tímu Európa“ pri rokovaniach s Donaldom Trumpom o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Výzvu na obnovu spolupráce podporil aj v mene rastu ekonomiky oboch strán.

(telegraph, sab)

Minúta  |  

Policajt v Nemecku udrel írsku aktivistku do tváre. Dublin protestuje

Írsky veľvyslanec v Nemecku vyjadril znepokojenie nad incidentom, pri ktorom nemecký policajt udrel počas protestu írsku občianku. Incident sa odohral vo štvrtok počas pro-palestínskeho zhromaždenia v Berlíne a zaznamenali ho viaceré videá.

Zábery ukazujú, ako policajt dvakrát udrel ženu do tváre, pričom jej začala tiecť krv z nosa. Nemecké ministerstvo zahraničia potvrdilo, že o prípade komunikovalo s írskym zastupiteľstvom. Berlínska polícia v sobotu uviedla, že zasahujúci policajt bol identifikovaný a jeho postup sa prešetruje – najmä otázka primeranosti zásahu.

Zranená žena bola ošetrená na mieste. Polícia zároveň uviedla, že voči nej vedie vyšetrovanie pre podozrenie z urážky verejného činiteľa a odporu pri zásahu.

V súvislosti s vojnou v Pásme Gazy čelí Nemecko rastúcej kritike za tvrdý postup voči pro-palestínskym protestom. Viaceré demonštrácie boli v posledných mesiacoch rozohnané za pomoci výraznej policajnej sily.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Predseda KBS Bober varuje pred ohrozením cirkevných škôl

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober poprial deťom šťastný štart do nového školského roka, a zároveň upozornil na neistú budúcnosť cirkevného školstva. Vo svojom vyjadrení vyzval štát na zodpovedné a férové rozhodnutie pri pripravovaných zmenách vo financovaní škôl.

„Prajem si, aby ďalší dialóg a rozhodnutia priniesli pozitívne výsledky v prospech stability cirkevných škôl,“ povedal košický arcibiskup. Vyjadril vďaku učiteľom, zamestnancom aj rodičom a vyzval ich, aby boli deťom vzorom v úcte a medziľudských vzťahoch.

Obavy v cirkevnom prostredí vyvoláva návrh zákona, ktorý minulý týždeň schválila vláda. Po novom by cirkevné a súkromné školy, ktoré nie sú registrované ako verejní poskytovatelia vzdelávania, prišli o 20 percent normatívneho príspevku.

Ministerstvo tvrdí, že chce odstrániť nespravodlivosť, keď všetky školy dostávali rovnaké financie, no nemali rovnaké povinnosti. Zároveň odmieta, že by zmeny znamenali likvidáciu neštátnych škôl.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Trumpovo prepúšťanie vo federálnej vláde zasiahlo najmä černošky

Masívne prepúšťanie v americkej federálnej vláde pod vedením prezidenta Donalda Trumpa má tvrdý dosah na černošky, píše denník New York Times. Len medzi februárom a júlom prišli v USA o prácu v štátnom aj súkromnom sektore o 319-tisíc miest – ako jediná väčšia ženská skupina.

Ekonomické dôsledky sú pritom obzvlášť citeľné pre skupinu, ktorá dlhodobo nachádzala v štátnej správe stabilitu a kariérny rast, z ktorého bola v súkromnom sektore často vylúčená, tvrdí americký denník.

Príkladom je Peggy Carrová, prvá černoška a žena vo vedení Národného centra pre štatistiky vzdelávania. Po 35 rokoch práce ju v tichosti vyviedli z budovy pred očami kolegov. Podobný osud postihol desiatky ďalších, často bez preukázateľného dôvodu.

Trumpova administratíva tvrdí, že ide o „očistu od zbytočných miest“ a návrat k meritokracii. Respondenti amerického denníka však varujú, že odstraňovanie inkluzívnych politík a programov DEI – diverzity, rovnosti nárokov a inklúzie – vytvára precedens, a že černošky bývajú prvými obeťami širších trendov, ktoré neskôr zasiahnu aj iných.

(nyt, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.