Preskočiť na obsah
  |  

Rusko žiada uznanie nových hraníc Ukrajiny pre mierové rokovania

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva očakáva pokračovanie rozhovorov s Ukrajinou, no musia byť „uznané a právne potvrdené nové územné reality“. Rusko momentálne kontroluje približne jednu pätinu Ukrajiny.

V rozhovore s indonézskymi novinami Kompas Lavrov zdôraznil, že trvalý mier je možný iba vtedy, ak budú okupované územia uznané ako ruské. Okrem toho požadoval nový systém vzájomných bezpečnostných záruk, ktorý by mal byť založený na „rovnoprávnej bezpečnostnej architektúre v Eurázii“.

Lavrov tiež potvrdil ruský odmietavý postoj k vstupu Ukrajiny do NATO. Podľa Moskvy by Kyjev mal získať „neutralitu, neblokový a bezjadrový status“. Ukrajina a NATO tieto požiadavky odmietajú – Rusko podľa nich nemá veto na rozhodnutia Ukrajiny o jej alianciách.

Americký prezident Donald Trump sa nedávno vyjadril, že je „veľmi sklamaný“ z Vladimira Putina. Po svojom samite s Putinom na Aljaške a rozhovoroch so Zelenským Trump očakával priamu schôdzku oboch prezidentov. Zelenský obviňuje Moskvu, že ju zámerne blokuje. Rusko, naopak, tvrdí, že program stretnutia ešte nie je dohodnutý.

Lavrov potvrdil, že delegácie sú naďalej v priamom kontakte.

(reuters, est)

  |  

Kongres zverejnil 33-tisíc strán Epsteinových spisov

Americký Kongres zverejnil 33-tisíc strán dokumentov týkajúcich sa Jeffreyho Epsteina a Ghislaine Maxwellovej.

Zverejnené materiály obsahujú okrem skenovaných spisov aj videá z policajných zásahov a výsluchov obetí. Zatiaľ však nie je jasné, či prinášajú doteraz neznáme fakty.

Výbor Snemovne reprezentantov získal dokumenty od ministerstva spravodlivosti po dlhodobom tlaku a aktuálne ich sprístupnil verejnosti v záujme transparentnosti.

V Kongrese zároveň rastie podpora pre zákon, ktorý by ministerstvu nariadil zverejniť spisy v plnom rozsahu, s výnimkou citlivých údajov obetí.

Epstein, ktorý čelil závažným obvineniam z obchodovania s neplnoletými, spáchal v roku 2019 samovraždu vo väzbe.

V uniknutých dokumentoch figuruje aj meno amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa s Epsteinom poznal. Jeho tím však teraz tvrdí, že „niet čo zverejniť“ – čo spôsobilo rozkol aj v jeho vlastnom politickom hnutí MAGA.

(tasr, lup)

  |  

Trump si rýpol do Siho, Putina a Kima. Konšpirujú proti USA, tvrdí

Americký prezident Donald Trump si opäť servítku pred ústa nedal. V príspevku na svojej sieti Truth sarkasticky "pozdravil" čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, prezidenta Ruska Vladimira Putina a severokórejského vodcu Kim Čong-una, ktorí podľa neho spoločne v Pekingu konšpirujú proti USA.

Urobil tak pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré si Čína pripomína pompéznou vojenskou prehliadkou.

Trump nezabudol pripomenúť, že to boli práve Spojené štáty, ktoré počas vojny Číne výrazne pomohli, pričom mnohí americkí vojaci prišli o život. Otvorene sa pýtal, či si Čína túto pomoc vôbec pripomenie.

Vyjadril tiež nádej, že padlí Američania nebudú zabudnutí a ich odvaha a obeta budú patrične ocenené.

(tasr, lup)

  |  

Ukrajina chce zakázať najväčšiu cirkev, údajne pre väzby na Rusko

Ukrajinský úrad DESS žaluje na Najvyššom správnom súde ukrajinskú pravoslávnu cirkev (UPC), ktorá má prepojenie na moskovský patriarchát.

Cieľom je dosiahnuť jej zákaz na základe zákona z augusta 2024, ktorý umožňuje rozpustenie cirkví s väzbami na Rusko.

Predseda úradu Viktor Jelenskyj upozorňuje, že ide o bezpečnostnú otázku, a vyzýva súd k rýchlemu konaniu, keďže podľa neho sú už teraz pokusy o obštrukcie. Zákaz by znamenal stratu centrálneho riadenia pre približne 10-tisíc farností UPC.

Ich členovia by však neboli nútení vstúpiť do inej cirkvi.

UPC bola dlho najväčšou náboženskou komunitou v krajine, no jej vplyv klesol po tom, ako jej moskovský patriarcha Kirill podporil ruskú inváziu.

V roku 2018 vznikla konkurenčná Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), ktorú štát dnes podporuje ako legitímnu národnú cirkev.

(tasr, lup)

  |  

USA zničili loď s drogami z Venezuely, Trump hovorí o „teroristoch“

Americké vojenské sily v utorok podnikli likvidačný útok na loď prevážajúcu drogy z Venezuely. Podľa prezidenta USA Donalda Trumpa išlo o motorový čln spojený s gangom Tren de Aragua, ktorý Washington považuje za teroristickú skupinu.

Po útoku, pri ktorom zomrelo 11 ľudí, Trump zverejnil video údajne zachytávajúce výbuch plavidla. Niektorí venezuelskí predstavitelia však spochybnili jeho pravosť.

Útok je prvým známym zásahom v rámci rozsiahlej operácie USA proti latinskoamerickým drogovým kartelom v regióne.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro, dlhodobo obviňovaný Washingtonom z prepojení na obchod s narkotikami, tvrdí, že prítomnosť amerických vojnových lodí je v skutočnosti pokusom o nátlak na jeho vládu.

Pentagón síce odmieta akékoľvek úvahy o útoku na venezuelské územie, avšak podľa kritikov vyvoláva rozhodnutie potopiť loď namiesto jej zadržania, ako aj na spôsoby, akými USA v minulosti bojovali proti teroristickým skupinám.

(tasr, reuters, lup)

  |  

Prvé malé modulárne reaktory v Európe majú vzniknúť už začiatkom 30. rokov

Uniknutý dokument Európskej priemyselnej aliancie pre malé modulárne reaktory (SMR), ku ktorej patrí aj Slovensko, ukazuje, že budúcnosť týchto reaktorov v Európe stojí na dvoch základných pilieroch: jednotných technických štandardoch a stabilnom financovaní, píše Euractiv.

Cieľom aliancie je, aby do začiatku 30. rokov vznikli v Európe prvé funkčné malé modulárne reaktory a aby kontinent dokázal konkurovať Spojeným štátom a Ázii.

Strategický plán zdôrazňuje potrebu spoločných pravidiel, ktoré zjednodušia schvaľovanie projektov a zvýšia dôveru investorov a verejnosti. Okrem toho kladie dôraz na budovanie stabilného dodávateľského reťazca a podporu výskumu na zachovanie technologickej vyspelosti Európy.

Aliancia plánuje pilotné projekty a testovacie zariadenia, ako aj platformy, ktoré majú spojiť investorov s konkrétnymi projektmi. Najväčšou výzvou zostáva financovanie technológie, ktorá je ešte nová a riziková.

Plán preto odporúča štátom poskytovať garantované úvery, vytvárať verejno-súkromné partnerstvá, vyčleňovať dotácie a flexibilnejšie pravidlá pre štátnu pomoc na podporu rozvoja malých modulárnych reaktorov v Európe.

(euractiv, sie)