Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico a Vučić rokovali v Pekingu, chcú prehĺbiť energetickú spoluprácu

Premiér Robert Fico (Smer) sa v Pekingu stretol so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom. Rokovali o prehĺbení politickej a ekonomickej spolupráce. Témou boli aj regionálne výzvy, ako aj spoločné záujmy v oblasti energetiky, infraštruktúry a obchodu.

Vučić označil rokovanie za srdečné a vyjadril presvedčenie, že partnerstvo oboch krajín sa bude ďalej rozvíjať.

Zaujímavosťou je, že Fico a Vučić boli jedinými lídrami zo západných krajín, ktorí sa zúčastnili na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Pekingu. Ich spoločná účasť na oslavách aj v Moskve v máji vyvolala vlnu kritiky zo strany viacerých európskych predstaviteľov.

Obaja lídri pokračujú v budovaní intenzívnejších vzťahov nielen medzi Slovenskom a Srbskom, ale aj s Čínou a Ruskom, čo ich čoraz viac odlišuje od mainstreamovej európskej politiky.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Šéf Rosatomu: Pomôžeme Číne stať sa najväčšou jadrovou veľmocou

Rusko sa zaviazalo pomôcť Číne predbehnúť Spojené štáty americké a stať sa najväčším svetovým producentom jadrovej energie.

Šéf Rosatomu Alexej Lichačev po rokovaniach v Pekingu uviedol, že cieľom je presiahnuť hranicu 100 gigawattov inštalovanej jadrovej kapacity, čím by Čína prekonala Spojené štáty americké. Tie disponujú kapacitou približne 97 gigawattov.

Čína momentálne prudko rozširuje svoje jadrové kapacity a má už 53 gigawattov, pričom buduje desiatky nových reaktorov.

Rusko už priamo pomáhalo s výstavbou štyroch už funkčných čínskych jadrových reaktorov a ďalšie štyri momentálne stavia. Čína podľa Lichačeva potrebuje veľké množstvo uránu aj jadrového paliva, čo zvyšuje význam rusko-čínskej spolupráce.

Za perspektívny označil aj spoločný vývoj novej generácie jadrových reaktorov s uzavretým palivovým cyklom na báze momentálnej ruskej technológie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Kabinet schválil novelu EIA, ktorá má pomôcť v odpájaní sa od ruských energií

Vláda premiéra Roberta Fica (Smer) schválila novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorej cieľom je zjednodušiť povoľovacie procesy pre stavby obnoviteľných zdrojov energie.

Novela má zosúladiť legislatívne kroky so stavebným zákonom a zákonom o kontrole znečisťovania, pričom zmeny by mali uľahčiť plnenie cieľov REpowerEU – plánu na zníženie závislosti od ruských palív.

Zároveň má prispieť k efektívnejšiemu čerpaniu prostriedkov z plánu obnovy a zvýšeniu výkonnosti štátnej správy.

Slovenská inšpekcia životného prostredia sa má po novom stať špeciálnym stavebným úradom pre povoľovanie projektov OZE, s výnimkou vodných elektrární. Kabinet požiadal parlament o schválenie novely v skrátenom konaní.

Rezort životného prostredia tvrdí, že ide o krok k efektívnejšej štátnej správe, reorganizácii zodpovedných inštitúcií a vyššej finančnej návratnosti v environmentálnych projektoch.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Grécko sprísňuje systém pre žiadateľov o azyl, vzbudilo aj vlnu kritiky

Grécko sprísnilo systém repatriácií a postihov pre odmietnutých žiadateľov o azyl.

Nový zákon, ktorý nedávno prijal tamojší parlament, stanovuje, že nelegálni migranti, ktorí vstúpia do Grécka a zamietnu im žiadosť o azyl, musia do dvoch týždňov opustiť krajinu.

Ak to nesplnia, hrozí im väzenie na dva až päť rokov, pokuty až do výšky desaťtisíc eur a urýchlený, štátom riadený proces ich návratu do vlasti.

Toto opatrenie reaguje na výrazný nárast príchodov migrantov, najmä na trase zo severnej Afriky na ostrovy Kréta a Gavdos.

Kritici považujú zákon za penalizáciu osôb, ktoré legitímne potrebujú medzinárodnú ochranu.

Niektoré ľudskoprávne organizácie tiež obviňujú Atény z porušovania práv žiadateľov o azyl na hraniciach. Rovnako aj Európska agentúra pre ochranu hraníc skúma niekoľko prípadov možných porušení práv migrantov v Grécku od začiatku roka 2025.

Grécka vláda pod vedením premiéra Kyriakosa Mitsotakisa pokračuje v prísnej migračnej politike, vrátane výstavby oplotenia na severných hraniciach a zvýšenia námorných hliadok.

Od pozastavenia azylových žiadostí v júli Grécko už vrátilo stovky migrantov a plánuje ďalšie lety na repatriácie do Pakistanu, Bangladéšu a Egypta.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Podpory z EÚ môžu klesnúť, slovenskí farmári sú odkázaní na eurofondy

Nový rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034 môže výrazne zasiahnuť slovenské poľnohospodárstvo.

Vláda na výjazdovom rokovaní v Nitre upozornila, že v dôsledku presunu finančných priorít EÚ (napríklad na obranu, digitalizáciu či klimatické ciele) hrozí zníženie podpory pre agrosektor o 10 až 30 percent. Najviac by to pocítili základné príjmové podpory, no ohrozené sú aj ďalšie formy pomoci.

Ministerstvo pôdohospodárstva varuje, že zníženie prostriedkov môže ešte viac prehĺbiť problémy citlivých odvetví, ako je živočíšna výroba, ovocinárstvo či zeleninárstvo.

Slovenské farmy sú totiž výrazne závislé od eurofondov, ktoré tvoria až 70 percent ich príjmov. Navyše, Slovensko dlhodobo dostáva na hektár nižšie sumy ako priemer EÚ – len 80 percent.

Každý ďalší pokles tak podľa rezortu priamo ohrozuje ich životaschopnosť.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rutte očakáva jasnú dohodu o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte očakáva, že čoskoro bude vyjasnená situácia ohľadom európskych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Na samite spojencov Ukrajiny, ktorý sa uskutoční vo štvrtok, budú lídri diskutovať o tom, aké záruky môže Európa Kyjevu ponúknuť po skončení vojny s Ruskom. Účelom týchto záruk mý byť odradenie Ruska od opätovného útoku na Ukrajinu.

Rutte na tlačovej konferencii v Bruseli uviedol, že dúfa v jasnú dohodu „zajtra alebo krátko po tom“.

Dodal, že po samite európskych spojencov bude nasledovať intenzívny dialóg aj s americkou stranou o ich účasti na týchto bezpečnostných zárukách. Najdôležitejším prvkom má byť podľa jeho názoru pokračujúca silná podpora ukrajinských ozbrojených síl.

Rutte zároveň uistil východoeurópskych členov NATO, že prostriedky venované bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu neoslabia obranu Aliancie na jej východnej hranici.

Zdôraznil aj potrebu vyhýbať sa prílišnému rozťahovaniu zdrojov. Tiež konštatoval, že je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôsledky všetkých výdavkov na obranné plány NATO.

Plánovaný samit budú hostiť francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer v rámci „koalície ochotných“ európskych spojencov.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.