Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok odmieta plošné sledovanie správ v rámci plánovanej legislatívy EÚ

Minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok (Hlas) odmieta mechanizmy plošného sledovania súkromných správ v rámci návrhu európskej legislatívy známej ako Chat Control, ktorá má za cieľ chrániť deti pred zneužívaním v online priestore. Je presvedčený, že ochrana detí a ochrana súkromia sa nesmú vylučovať.

Vo videu na sociálnej sieti zdôraznil, že účinné nástroje na boj so zneužívaním detí musia existovať, zároveň však nesmú vytvárať systém umožňujúci zneužitie osobných údajov.

Slovensko by malo v Bruseli presadzovať vyvážený a rozumný prístup, ktorý ochráni deti, ale zároveň poskytne jasné a záväzné záruky ochrany súkromia občanov.

Šutaj Eštok priznal, že pôvodne návrh legislatívy podporoval, no v súčasnosti vidí riziká, najmä možnosť prelomenia šifrovania súkromnej komunikácie. Minister deklaroval, že rezort bude aktívne participovať na diskusii o nastavení legislatívy tak, aby bola efektívna a bezpečná.

Plošné "špehovanie" výslovne odmietol a vyjadril sa, že také opatrenia nepodporí, pretože nie sú v súlade so záujmami Slovenska a jeho občanov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Dohoda s Mercosurom bude aj napriek odporu menšiny krajín EÚ, tvrdí Tusk

Európske krajiny, ktoré sú proti obchodnej dohode Európskej únie (EÚ) s juhoamerickým obchodným blokom Mercosur, nebudú môcť zabrániť jej prijatiu, uviedol poľský premiér Donald Tusk 3. septembra vo Varšave.

Mercosur založili v roku 1991 a jeho cieľom je podporovať voľný obchod. Dohoda tak umožňuje EÚ prístup na trh s viac ako 220 miliónmi ľudí.

Tusk sa domnieva, že napriek nesúhlasu niektorých členov Únie, dohodu napokon schvália.

Krajiny, ktoré sú proti, však intenzívne pracujú na riešeniach, keďže takáto dohoda by podľa ich názoru zhoršila konkurencieschopnosť domáceho potravinárstva alebo priemyslu.

Poľský premiér spomenul, že Európska komisia v prípade negatívnych dopadov okamžite zavedie obranné mechanizmy v prospech domáceho trhu, napríklad obnovenie colných opatrení.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Fico a Vučić rokovali v Pekingu, chcú prehĺbiť energetickú spoluprácu

Premiér Robert Fico (Smer) sa v Pekingu stretol so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom. Rokovali o prehĺbení politickej a ekonomickej spolupráce. Témou boli aj regionálne výzvy, ako aj spoločné záujmy v oblasti energetiky, infraštruktúry a obchodu.

Vučić označil rokovanie za srdečné a vyjadril presvedčenie, že partnerstvo oboch krajín sa bude ďalej rozvíjať.

Zaujímavosťou je, že Fico a Vučić boli jedinými lídrami zo západných krajín, ktorí sa zúčastnili na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Pekingu. Ich spoločná účasť na oslavách aj v Moskve v máji vyvolala vlnu kritiky zo strany viacerých európskych predstaviteľov.

Obaja lídri pokračujú v budovaní intenzívnejších vzťahov nielen medzi Slovenskom a Srbskom, ale aj s Čínou a Ruskom, čo ich čoraz viac odlišuje od mainstreamovej európskej politiky.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Šéf Rosatomu: Pomôžeme Číne stať sa najväčšou jadrovou veľmocou

Rusko sa zaviazalo pomôcť Číne predbehnúť Spojené štáty americké a stať sa najväčším svetovým producentom jadrovej energie.

Šéf Rosatomu Alexej Lichačev po rokovaniach v Pekingu uviedol, že cieľom je presiahnuť hranicu 100 gigawattov inštalovanej jadrovej kapacity, čím by Čína prekonala Spojené štáty americké. Tie disponujú kapacitou približne 97 gigawattov.

Čína momentálne prudko rozširuje svoje jadrové kapacity a má už 53 gigawattov, pričom buduje desiatky nových reaktorov.

Rusko už priamo pomáhalo s výstavbou štyroch už funkčných čínskych jadrových reaktorov a ďalšie štyri momentálne stavia. Čína podľa Lichačeva potrebuje veľké množstvo uránu aj jadrového paliva, čo zvyšuje význam rusko-čínskej spolupráce.

Za perspektívny označil aj spoločný vývoj novej generácie jadrových reaktorov s uzavretým palivovým cyklom na báze momentálnej ruskej technológie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Kabinet schválil novelu EIA, ktorá má pomôcť v odpájaní sa od ruských energií

Vláda premiéra Roberta Fica (Smer) schválila novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorej cieľom je zjednodušiť povoľovacie procesy pre stavby obnoviteľných zdrojov energie.

Novela má zosúladiť legislatívne kroky so stavebným zákonom a zákonom o kontrole znečisťovania, pričom zmeny by mali uľahčiť plnenie cieľov REpowerEU – plánu na zníženie závislosti od ruských palív.

Zároveň má prispieť k efektívnejšiemu čerpaniu prostriedkov z plánu obnovy a zvýšeniu výkonnosti štátnej správy.

Slovenská inšpekcia životného prostredia sa má po novom stať špeciálnym stavebným úradom pre povoľovanie projektov OZE, s výnimkou vodných elektrární. Kabinet požiadal parlament o schválenie novely v skrátenom konaní.

Rezort životného prostredia tvrdí, že ide o krok k efektívnejšej štátnej správe, reorganizácii zodpovedných inštitúcií a vyššej finančnej návratnosti v environmentálnych projektoch.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Grécko sprísňuje systém pre žiadateľov o azyl, vzbudilo aj vlnu kritiky

Grécko sprísnilo systém repatriácií a postihov pre odmietnutých žiadateľov o azyl.

Nový zákon, ktorý nedávno prijal tamojší parlament, stanovuje, že nelegálni migranti, ktorí vstúpia do Grécka a zamietnu im žiadosť o azyl, musia do dvoch týždňov opustiť krajinu.

Ak to nesplnia, hrozí im väzenie na dva až päť rokov, pokuty až do výšky desaťtisíc eur a urýchlený, štátom riadený proces ich návratu do vlasti.

Toto opatrenie reaguje na výrazný nárast príchodov migrantov, najmä na trase zo severnej Afriky na ostrovy Kréta a Gavdos.

Kritici považujú zákon za penalizáciu osôb, ktoré legitímne potrebujú medzinárodnú ochranu.

Niektoré ľudskoprávne organizácie tiež obviňujú Atény z porušovania práv žiadateľov o azyl na hraniciach. Rovnako aj Európska agentúra pre ochranu hraníc skúma niekoľko prípadov možných porušení práv migrantov v Grécku od začiatku roka 2025.

Grécka vláda pod vedením premiéra Kyriakosa Mitsotakisa pokračuje v prísnej migračnej politike, vrátane výstavby oplotenia na severných hraniciach a zvýšenia námorných hliadok.

Od pozastavenia azylových žiadostí v júli Grécko už vrátilo stovky migrantov a plánuje ďalšie lety na repatriácie do Pakistanu, Bangladéšu a Egypta.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.