Preskočiť na obsah
  |  

V Jeruzaleme sa konali protesty za prepustenie rukojemníkov

V Jeruzaleme sa 4. septembra konali rozsiahle protesty príbuzných izraelských rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiava v Pásme Gazy, a ďalších demonštrantov žiadajúcich ukončenie vojny a prepustenie zajatcov. Zhromaždenie sa uskutočnilo pred domom premiéra Benjamina Netanjahua.

Polícia zasiahla proti protestujúcim v centre mesta vodným delom, demonštráciu označila za „násilné nepokoje“ a použila donucovacie prostriedky, nehlásila však žiadne zadržania.

Premiér Netanjahu obvinil demonštrantov z blokovania ciest a vyhrážania sa jemu i jeho rodine. Zároveň ostro kritizoval protestujúcich ako „fašistov“ a poukázal na zlyhanie polície pri zabezpečení poriadku.

Matky rukojemníkov obvinili vládu z opustenia vlastných vojakov a rukojemníkov. Anat Angrestová vyhlásila, že ich blízki sú „obklopení armádou teroristov a nik ich nezachraňuje“.

Kritici uvádzajú, že rozšírenie vojenskej ofenzívy Izraela v Gaze ohrozuje životy rukojemníkov, pričom v meste narastá nespokojnosť s povolaním záložníkov na ďalšie nasadenie.

(tasr, sie)

  |  

Sudkyňa označila škrty Trumpovej administratívy pre Harvard za protiprávne

Americká federálna sudkyňa Allison Burroughsová v stredu nariadila zrušenie škrtov vo financovaní výskumných grantov pre Harvardovu univerzitu vo výške viac ako dve miliardy dolárov, ktoré nariadila Trumpova administratíva. Rozhodla, že škrty boli nezákonnou odvetou za odmietnutie požiadaviek Bieleho domu na zmeny v riadení univerzity a porušili práva na slobodu prejavu.

Sudkyňa v 84-stranovom rozhodnutí uviedla, že obvinenia z antisemitizmu boli zo strany vlády využité ako „zásterka na ideologicky motivovaný útok na poprednú univerzitu“. Zároveň zakázala vláde blokovať ďalšie financovanie. Harvard obvinil administratívu z vyvíjania tlaku na univerzitu prostredníctvom odňatia financovania po tom, ako odmietla podmienky vrátane auditu, zmeny prijímacích procesov, zrušenia podpory diverzity a ďalších.

Biely dom oznámil zámer voči rozsudku podať odvolanie. Harvard trvá na tom, že podniká opatrenia na boj proti antisemitizmu, avšak nepripúšťa nezákonné zásahy do svojho riadenia.

(cnn, sie)

  |  

Matka vojaka, kvôli ktorému údajne zavraždili Parubého, odmieta tento motív

Matka padlého ukrajinského vojaka Mychajla-Viktora Sceľnikova odmieta tvrdenia, že jeho biologický otec Mychajlo Sceľnikov zavraždil bývalého predsedu ukrajinského parlamentu Andrija Parubého z dôvodu synovej nezvestnosti po bojoch pri Bachmute.

Sceľnikov priznal útok pred súdom, uviedol, že jeho motívom bola pomsta ukrajinským úradom, a chcel byť odsúdený čo najskôr, aby ho mohli vymeniť ako vojnového zajatca a pátrať po synovi v Rusku. Súčasne poprel, že by bol vydieraný ruskými tajnými službami. Podľa neho išlo o jeho vlastnú iniciatívu.

Olena Čorneňková, matka vojaka, potvrdila Sceľnikova ako biologického otca, avšak zdôraznila, že opustil rodinu v ranom veku syna a na výchove sa nepodieľal. Verziu o „obetujúcom sa otcovi“ označila za výmysel.

K streľbe došlo v Ľvove, Sceľnikov vystrelil na Parubého osemkrát, bol prezlečený za kuriéra a ušiel na elektrickom bicykli. Zadržaný bol v Chmeľnyckej oblasti.

Prípad bol prekvalifikovaný na pokus o atentát na poslanca spáchaný v súvislosti s jeho verejnou činnosťou.

(tasr, sie)

  |  

V Portugalsku sa vykoľajila ikonická lanovka. Obetí je už pätnásť

Najmenej 15 ľudí zahynulo v stredu pri vykoľajení a následnej havárii ikonickej lisabonskej lanovky Glória. Ďalších 18 ľudí utrpelo zranenia.

Na záberoch z miesta nehody je vidieť desiatky záchranárov, ako spod trosiek zdemolovanej lanovky vyťahujú ľudí. Z osemnástich zranených sú piati v kritickom stave, je medzi nimi aj trojročné dieťa a nešpecifikované množstvo zahraničných turistov. Príčina vykoľajenia doposiaľ nie je známa. Portugalská vláda po havárii vyhlásila štátny smútok.

Turistami obľúbená lisabonská lanovka je podobná električke a cestujúcich prepravuje hore a dole po strmých svahoch Lisabonu. Lanovka zvládne naraz prepraviť 43 cestujúcich.

(tasr, afp, ap, dpa, reuters, cnn portugal)

  |  

Česká armáda získa nové Leopardy 2A8, vláda schválila miliardový nákup

Česká vláda v stredu schválila nákup 44 moderných tankov Leopard 2A8 od nemeckej spoločnosti KNDS. Hodnota kontraktu vrátane úprav na mieru a DPH dosahuje 34,25 miliardy korún, pričom ďalších päť miliárd je vyhradených ako inflačná a kurzová rezerva, informuje Echo24. Dohromady to činí približne 1,6 miliardy eur.

Tanky majú byť dodané v rokoch 2028 až 2031. Súčasťou dodávky bude aj logistická podpora, výcvik a munícia. Stroje budú vybavené špecifickým komunikačným systémom, kamuflážou a ďalším vybavením podľa potrieb českej armády.

Tanky poputujú najmä do 73. tankového práporu v Přáslaviciach, ale aj do ženijného práporu v Olomouci a Vojenskej akadémie vo Vyškove. Dlhodobý plán počíta až so 77 tankami v šiestich verziách. Česko sa s nemeckou vládou dohodlo, že pristúpi k jej rámcovej dohode, ktorú má uzavretú so spoločnosťou KNDS. Spoločný nákup má znížiť jednotkové náklady.

Ministerstvo obrany chce týmto krokom výrazne posilniť modernizačné kapacity armády, pričom životnosť tankov sa odhaduje na 30 rokov.

(mja)

  |  

Brusel navrhuje zdvojnásobiť podporu pre Grónsko

Európska komisia navrhla zdvojnásobenie rozpočtu pre Grónsko a ďalšie zámorské územia EÚ v rámci dlhodobého finančného rámca na roky 2028 až 2034. Krajina by podľa návrhu mala získať 530 miliónov eur, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnemu obdobiu.

Celkovo má 13 zámorských krajín a území, ako sú francúzska Polynézia či holandská Aruba, dostať takmer miliardu eur. Komisia tento krok odôvodňuje ich geopolitickým a strategickým významom.

Grónsko sa v posledných rokoch dostalo do pozornosti aj vďaka záujmu USA o jeho získanie – bývalý prezident Donald Trump dokonca nevylúčil použitie sily, čo vyvolalo ostrú reakciu Dánska i grónskych úradov.

Rozpočtový návrh ešte čakajú rokovania s členskými štátmi a Európskym parlamentom, ktoré budú súčasťou širšieho balíka rozpočtu EÚ vo výške dva bilióny eur.

(tasr, mja)