Preskočiť na obsah
  |  

Slováci sa budú môcť zaočkovať proti najnovšej mutácii covidu

Národné centrum zdravotníckych informácií spustilo registráciu na očkovanie novou vakcínou proti COVID-19.

Záujemcovia sa môžu hlásiť cez online formulár, pričom prvé termíny sa budú prideľovať koncom septembra.

Dodávky adaptovanej vakcíny Comirnaty LP.8.1, ktorá reaguje na najnovší variant vírusu, sú naplánované na druhú polovicu septembra a október. Okrem toho je stále dostupná aj vakcína Comirnaty JN.1, ktorou sa očkuje bez registrácie.

Vláda ešte v apríli pozastavila nákup ďalších vakcín, čakalo sa na výsledky analýzy mRNA vakcín. Tie vedci z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied dokončili minulý mesiac a potvrdili, že obsah zvyškovej DNA spĺňa normy.

Odborníci zároveň varovali pred šírením nevedeckých tvrdení, ktoré môžu ohroziť zdravie verejnosti. Narážali tým predovšetkým na vyhlásenia splnomocnenca vlády pre preverenie manažovania pandémie Petra Kotlára (SNS).

Podľa toho sa vo vybraných šaržiach Moderny a Pfizeru nachádza enormné množstvo DNA, ktoré mení genofond slovenského národa. Výsledky akademikov odmietol. Na stranu vedcov sa v stredu postavil aj prezident Peter Pellegrini a vyzval vládu, aby túto tému uzavrela.

(tasr, max)

  |  

Z poslanca veľvyslanec. Radačovského zrejme čaká cesta na Cyprus

Slovenskú diplomaciu čaká pravdepodobne politicky citlivá nominácia. Nezaradený poslanec a bývalý europoslanec 71-ročný Miroslav Radačovský sa podľa Denníka N stať novým veľvyslancom Slovenska na Cypre.

Vláda jeho kandidatúru údajne schválila ešte v marci a následne sa stretol aj s prezidentom Petrom Pellegrinim.

Radačovský poslanecký sľub v Národnej rade SR zložil v marci tohto roka po tom, ako z poslaneckého klubu SNS odišiel Rudolf Huliak a stal sa ministrom cestovného ruchu a športu.

Vo funkcii veľvyslanca má zotrvať štyri roky, zatiaľ čo ako poslanec má aktuálne funkčné obdobie isté len do roku 2027, keď sa budú konať nové parlamentné voľby.

(max)

  |  

Berlín chce zvrátiť zákaz spaľovacích motorov, SPD hľadá kompromis

Na stretnutí pod taktovkou kancelára Friedricha Merza sa berlínska koalícia snažila podľa nemeckého denníka Bild nájsť zhodu v otázke spaľovacích motorov.

CDU a CSU chcú zvrátiť európsky zákaz ich predaja. Naopak, SPD trvá na elektromobilite ako základnej budúcnosti, no naznačila ochotu pristúpiť na kompromis.

Do diskusie vstúpil aj odborový zväz IG Metall, ktorý podporil technologickú rozmanitosť.

Šéf bavorskej Kresťansko-sociálnej únie Markus Söder varoval pred stratou státisícov pracovných miest a apeloval na otvorenosť voči hybridom či syntetickým palivám.

Dohoda zatiaľ nevznikla, pracovný dokument stiahli, no plánujú Oceľový samit zameraný na automobilový aj oceliarsky sektor.

Prezidentka VDA Hildegard Müllerová víta dialóg a tvrdí, že klimatické ciele sa dajú naplniť len s technologickou flexibilitou. Elektromobily podľa nej ostávajú prioritou, no rozhodne nie jedinou možnosťou.

(lup)

  |  

Trumpova akcia vo Washingtone vyvolala napätie v radoch FBI

Nárast policajnej prítomnosti FBI vo Washingtone, ktorú iniciovala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, vyvoláva vnútorné napätie v radoch samotnej agentúry.

Deväť súčasných a bývalých zamestnancov varuje, že verejné nasadenie agentov a neoznačených áut ohrozuje ich schopnosť pracovať v utajení.

Vozidlá, bežne využívané na sledovanie drogových gangov, zahraničných špiónov či teroristov, sú podľa nich v dôsledku častého výskytu na verejnosti „spálené“.

FBI obvinenia odmieta a tvrdí, že bezpečnostné opatrenia sú primerané. Kritici však upozorňujú, že takéto nasadenie v meste plnom zahraničných aktérov, ako je Washington D. C., môže podkopať dôležité vyšetrovania.

Niektorí agenti vyzývajú na výmenu evidenčných čísiel a zváženie prenájmu nových vozidiel.

Odborníci pripomínajú, že skrytá práca je kľúčovou zbraňou FBI proti organizovanému zločinu.

Príklad z Mexika, kde hacker kartelu Sinaloa identifikoval agenta, ukazuje, že obavy nemusia byť len hypotetické.

(reuters, lup)

  |  

Fico so Zelenským budú v Užhorode rokovať aj o energetickej bezpečnosti

Jednou z hlavných tém stretnutia predsedu vlády Roberta Fica (Smer) s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským v Užhorode bude energetická infraštruktúra.

Na stretnutie odcestuje slovenský premiér v piatok, potvrdil tlačový odbor Úradu vlády SR.

Okrem Zelenského bude diskutovať aj s ukrajinskou predsedníčkou vlády Julijou Svyrydenkovou.

Súčasťou slovenskej delegácie Fica bude tiež podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer).

Premiér sa v posledných dňoch stretol v Číne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, prezidentom Srbska Aleksandarom Vučićom i Si Ťin-pchingom, čínskym prezidentom.

(tasr, max)

  |  

Vláda ocenila Banáša, Ústav pamäti národa pripomína správy s ŠtB

Ústav pamäti národa (ÚPN) kritizoval udelenie štátnej ceny Alexandra Dubčeka spisovateľovi Jozefovi Banášovi.

V jednom z podzväzkov agentúrneho zväzku sa podľa záznamov pred skartáciou v roku 1989 nachádzalo viac ako 901 vlastnoručných správ tajného spolupracovníka a agentúrnych záznamov vypracovaných príslušníkmi ŠtB po stretnutí s ním.

"Jozef Banáš podľa zachovanej dokumentácie v správe Ústavu pamäti národa a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe viac ako dvanásť rokov pôsobil ako tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti. V závere 80. rokov 20. storočia dokonca súčasne ako spolupracovník kontrarozviedky s krycím menom LOTOS a rozviedky s krycím menom BUENO," spresnili na sociálnej sieti.

Ocenenie osoby s takouto minulosťou považujú v ÚPN za neúctu voči obetiam nedemokratického režimu a varujú pred relativizovaním zločinov komunistického obdobia.

Apelujú na vládu a Národnú radu SR, aby v budúcnosti pri udeľovaní štátnych cien dôslednejšie preverovali pôsobenie kandidátov v období neslobody rokov 1939 až 1989.

Zároveň vyzdvihli spoluprácu s Kanceláriou prezidenta SR, ktorá podľa ÚPN v tomto ohľade dlhodobo koná zodpovedne.

(max)