Preskočiť na obsah
  |  

Biely dom škrtá, štátom pri ruských hraniciach viac nepomôže

Spojené štáty postupne ukončia programy bezpečnostnej pomoci pre armády východnej Európy, ktoré ležia pri ruských hraniciach. Informoval Financial Times.

Pentagón minulý týždeň oznámil európskym diplomatom, že už nepožiada o nové financovanie programu podľa paragrafu 333. Ten dosiaľ umožňoval výcvik a vybavovanie armád v prvej línii potenciálneho konfliktu s Ruskom. Už schválené prostriedky budú k dispozícii do septembra budúceho roka.

Podľa Bieleho domu ide o súčasť snahy Donalda Trumpa prehodnotiť zahraničnú pomoc a prinútiť Európu prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. NATO sa už v júni pod tlakom Washingtonu dohodlo na zvýšení obranných výdavkov na päť percent HDP.

V rokoch 2018 až 2022 smerovalo do Európy približne 1,6 miliardy dolárov, teda 29 percent celosvetových výdavkov programu. Najväčšími príjemcami boli Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Ukončenie podpory vyvolalo medzi európskymi vládami obavy, že nebudú schopné pokryť vzniknuté medzery a že to oslabí aj NATO.

Otvorená zostáva aj budúcnosť Baltskej bezpečnostnej iniciatívy, na ktorú Kongres vlani schválil 288 miliónov dolárov. Biely dom totiž nepožiadal o vyčlenenie peňazí v budúcoročnom rozpočte.

(max)

  |  

USA pokračujú v boji proti HIV. Injekčný liek smeruje dvanástim krajinám

Spojené štáty spúšťajú vo vybraných krajinách s vysokým výskytom HIV program dostupnosti lieku lenakapavir od spoločnosti Gilead Sciences. Ide o dlhodobo pôsobiaci injekčný liek na prevenciu HIV, ktorý sa podáva dvakrát ročne. V priebehu troch rokov by ho mohli dostať dovedna až dva milióny osôb.

Firma ponúka prípravok bez zisku prostredníctvom Globálneho fondu a Núdzového plánu prezidenta Spojených štátov amerických na pomoc pri HIV/AIDS.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí ide o významný záväzok, pričom presnú cenu za dávku nezverejnili.

Dohody o distribúcii sú zatiaľ podpísané s dvanástimi krajinami, ktoré však Washington taktiež nateraz odmietol menovať.

Odborníci zdôrazňujú, že liek je vhodný aj pre tehotné ženy a dojčiace matky, čo môže významne posilniť ochranu rizikových skupín. Program je súčasťou širšieho úsilia USA v boji proti globálnej epidémii HIV/AIDS.

(reuters, max)

  |  

Gaza je v troskách, Izrael kontroluje už takmer polovicu mesta

Izraelská armáda oznámila, že má pod kontrolou už 40 percent mesta Gaza. Podľa hovorcu armády Effieho Defrina operácia pokračuje v štvrti Zeitoun a Sheikh Radwan a vojaci sú len niekoľko kilometrov od centra.

Cieľom je oslobodiť rukojemníkov a ukončiť vládu Hamasu. Zdravotnícke orgány v Gaze hlásia najmenej 53 mŕtvych za jediný deň.

Defrin zároveň priznal, že absencia jasného politického plánu môže Izrael prinútiť zaviesť vojenskú správu, aj keď premiér Benjamin Netanjahu zatiaľ odmieta návrhy pravice na okupáciu a budovanie osád.

Ofenzíva, ktorá začala 10. augusta, priniesla rozsiahle ničenie a masový exodus civilistov. Napriek rozkazom na evakuáciu tisíce obyvateľov zostávajú v ruinách. Mnohí tvrdia, že útek im aj tak nezaručí bezpečie.

Medzinárodné spoločenstvo kritizuje Izrael za humanitárne následky, zatiaľ čo vnútri krajiny rastie napätie medzi armádnymi veliteľmi a politickým vedením ohľadom ďalšieho smerovania operácie.

(reuters, max)

  |  

Vstup Ukrajiny do Únie je podľa Zelenského samostatný bod rokovaní

Volodymyr Zelenskyj v Paríži zdôraznil, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii je kľúčovou súčasťou bezpečnostných záruk pre krajinu po skončení vojny. Podľa neho má Únia poskytovať nielen politickú a ekonomickú stabilitu, ale aj geopolitickú ochranu pred ďalšou agresiou.

Ukrajinský prezident zároveň upozornil, že téma vstupu do Európskej únie je samostatným bodom v rámci rokovaní "Koalície ochotných".

Na samite, na ktorom sa zúčastnilo viac ako tridsať lídrov a prostredníctvom telemostu aj americký prezident Donald Trump, sa diskutovalo o podobe povojnovej bezpečnosti Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zopakoval, že Európa je pripravená poskytnúť bezpečnostné garancie ihneď po podpise mierovej dohody. Dodal, že 26 krajín sa zaviazalo vyslať na Ukrajinu svoje zaisťovacie jednotky, ktoré by mali prispieť k stabilizácii regiónu.

(tasr, dpa, max)

  |  

Sýrski bratia zbili zmrzlinára a jeho dcéru, chceli kopčeky zadarmo

V bavorskom Hofe sa v pondelok stala brutálna bitka v obľúbenej zmrzlinárni Levante, ktorú vedie sýrska rodina Farrovcov. Traja bratia vo veku 15 až 25 rokov, taktiež pôvodom zo Sýrie, sa do podniku vrátili po tom, čo sa im pred týždňom nepodarilo zaplatiť 15-eurový účet kartou.

Predajca im podľa Bildu umožnil, aby sa vrátili neskôr a zaplatili. Tentoraz však žiadali zmrzlinu zadarmo a keď to majiteľ Ahmad Farra odmietol, zaútočili naňho, jeho desaťročnú dcéru a zamestnanca stoličkami a stolmi. 

Dieťa utrpelo škrabance a modriny, majiteľ viaceré poranenia. Kým privolaná polícia prišla na miesto, trojica útočníkov utiekla. Muži zákona ich však našli a pri zásahu museli použiť slzný sprej a vytiahnuť zbrane. Najstarší z bratov totiž útočil aj na policajtov.

Napriek obvineniam z ublíženia na zdraví, odporu pri zatýkaní či útoku na verejných činiteľov, sú traja muži na slobode. Prokuratúra nevidela dôvody na väzbu. Majiteľ kaviarne rozhodnutie kritizoval s tým, že páchatelia predstavujú nebezpečenstvo.

(max)

  |  

Uznanie Palestíny ohrozí prímerie a zvýši napätie, varoval Rubio

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio varoval, že jednostranné uznanie palestínskeho štátu zo strany iných krajín môže priniesť viac problémov než riešení.

Podľa neho by tento krok nielenže neprispel k mieru, ale dokonca by mohol skomplikovať rokovania o prímerí medzi Izraelom a Palestínčanmi a vyvolať nové napätie.

Rubio sa takto vyjadril počas návštevy Ekvádoru, kde rokoval s prezidentom Danielom Noboom. Zdôraznil, že Spojené štáty dali jasne najavo svoj postoj všetkým partnerom, ktorí zvažujú takýto krok, a upozornili na jeho riziká.

Minister zároveň odmietol komentovať debatu v Izraeli o možnej anexii častí Západného brehu Jordánu s tým, že nejde o finálne rozhodnutie.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa'ar medzičasom počas telefonátu s francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom vyzval Francúzsko, aby prehodnotilo svoj plán uznať Palestínsky štát. Dovtedy "nie je priestor" pre návštevu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

(reuters, max)