Preskočiť na obsah
  |  

USA a EÚ majú plán na „zrútenie“ ruskej ekonomiky, tvrdí minister financií

Americký minister financií Scott Bessent vyzval na užšiu koordináciu s Európskou úniou s cieľom ekonomicky izolovať Rusko. V relácii „Meet the Press“ navrhol zavedenie dodatočných sankcií a ciel voči krajinám, ktoré naďalej nakupujú ruskú ropu.

Ako píše NBC News, podľa ministra je cieľom „zrútiť“ ruskú ekonomiku a donútiť prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam o ukončení vojny. Návrh podporil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý kritizoval európske krajiny, že pokračujú v nákupoch ruskej ropy, a označil clá za správne riešenie.

Bessentove vyjadrenia zazneli v deň, keď Rusko podniklo na Ukrajinu najväčší letecký útok od začiatku vojny.

Zároveň obhajoval Trumpovu ekonomickú agendu, odmietol obavy z recesie a tvrdil, že clá nie sú daňou pre bežných Američanov.

Ak však Najvyšší súd zamietne Trumpovu colnú politiku, ministerstvo financií by muselo vrátiť polovicu príjmov z ciel, čo by podľa Bessenta znamenalo veľkú ranu. Upozornil, že hoci existujú alternatívne cesty, oslabila by sa tým rokovacia pozícia prezidenta.

Spojené štáty naďalej vyzývajú svojich partnerov, aby sa pridali k tlaku na Čínu a Rusko, pričom rokovania o prímerí sú podľa všetkého pozastavené.

(lup)

  |  

Svet s 25 jadrovými štátmi? Šéf MAAE hovorí o rastúcej hrozbe

Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi varuje pred svetom, v ktorom by jadrové zbrane mohlo vlastniť až 25 krajín.

V rozhovore pre taliansky denník La Repubblica podľa DPA vyjadril znepokojenie nad tým, že proces odzbrojovania sa zastavil a viaceré štáty vrátane Číny, naopak, zvyšujú svoje arzenály.

Zároveň upozornil, že sa čoraz častejšie verejne diskutuje o použití taktických jadrových zbraní, čo považuje za mimoriadne znepokojujúce.

Hoci Grossi odmietol menovať konkrétne krajiny, ktoré sa podľa neho snažia o získanie jadrových kapacít, uviedol, že ide o „dôležité štáty“ v Ázii, Malej Ázii a regióne Perzského zálivu.

V súčasnosti existuje deväť jadrových mocností – päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Čína, Francúzsko, Spojené kráľovstvo), ako aj India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. Spolu disponujú zhruba 12-tisíc hlavicami, pričom až 10 700 z nich vlastnia USA a Rusko.

Podľa Grossiho by rozšírenie jadrového klubu znamenalo vážnu destabilizáciu svetového poriadku. Jadrové zbrane sa podľa neho čoraz menej vnímajú ako posledná možnosť a čoraz viac ako bežný nástroj geopolitickej moci.

Svet s 25 jadrovými mocnosťami by bol nielen nepredvídateľný, ale aj oveľa bližšie k možnému jadrovému konfliktu než kedykoľvek predtým.

(lup)

  |  

Trump zvažuje druhú fázu sankcií voči Rusku, hnevá ho vývoj vojny

Americký prezident Donald Trump oznámil, že je pripravený pristúpiť k druhej fáze sankcií voči Rusku.

Tento krok by mohol znamenať ďalšie zintenzívnenie tlaku na Moskvu alebo jej ropných partnerov, pričom za rozhodnutím stojí Trumpova narastajúca frustrácia z pokračujúcej vojny na Ukrajine.

Hoci v minulosti viackrát hrozil sankciami, zároveň sa im vyhýbal v záujme rokovaní. Teraz však jeho rétorika nabrala tvrdší tón, aj keď detaily „druhej fázy“ zostávajú nejasné.

Na otázku novinára odpovedal lakonicky: „Áno, som.“

Trump si od nástupu do funkcie sľuboval rýchle ukončenie konfliktu, no realita sa ukázala byť iná. Zatiaľ však nie je jasné, či pôjde len o varovanie alebo reálny posun v politike USA voči Rusku.

(reuters, lup)

  |  

Orbán verí v novú éru politiky: Rusko vojnu vyhrá, Ukrajina bude rozdelená

Maďarský premiér Viktor Orbán počas každoročného pikniku Fideszu v obci Kötcse vyhlásil, že Rusko vojnu na Ukrajine vyhrá a krajina bude následne rozdelená.

Podujatie bolo tento rok po prvýkrát vysielané naživo, čo analytici vnímajú ako odpoveď na rastúcu online aktivitu konkurenčnej strany TISZA pod vedením Pétera Magyara.

Orbán zároveň komentoval vývoj vo svetovej politike – predpokladá príchod nového amerického prezidenta, pád francúzskej vlády či oživenie spolupráce V4. Upozornil aj na rastúci vplyv Číny v Ázii a slabosť Európy v očiach USA.

Fidesz plánuje oficiálne spustiť predvolebnú kampaň na jeseň, no nedeľňajší piknik ju podľa pozorovateľov fakticky odštartoval.

Strana TISZA zorganizovala paralelné zhromaždenie len niekoľko stoviek metrov od miesta konania akcie Fideszu a predstavila nové tváre svojej politiky.

(tasr, lup)

  |  

Hassett prekvapil: Fed sa má brániť vplyvu aj od samotného Trumpa

Poradca amerického prezidenta Kevin Hassett, ktorý patrí medzi možných nástupcov šéfa Fedu, zdôraznil, že centrálna banka USA musí zostať úplne nezávislá – aj od vplyvu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Reagoval tak na prezidentove opakované výzvy na zníženie úrokových sadzieb a jeho kritiku Jeroma Powella. Trump pritom zvažuje výmenu vedenia Fedu, čo vyvoláva obavy z narušenia nezávislosti inštitúcie.

Na zozname možných nástupcov sa okrem Hassetta nachádzajú aj Kevin Warsh a Christopher Waller. Znepokojenie vyvoláva aj Trumpova snaha odvolať guvernérku Lisu Cookovú, ktorá voči tomu podnikla právne kroky.

Hassett zároveň podporil návrh ministra financií na širšiu reformu Fedu, no detaily odmietol špecifikovať.

(reuters, lup)

  |  

Falošný e-mail s malvérom mal získať info o rokovaniach USA s Čínou

Americké úrady vyšetrujú podozrivý kybernetický útok, v ktorom bol zneužitý falošný e-mail republikánskeho kongresmana Johna Moolenaara. Podvodný e-mail s malvérom mal za cieľ získať citlivé informácie o rokovaniach medzi administratívou prezidenta USA Donalda Trumpa a Čínou.

Malvér podľa analytikov pochádza od skupiny APT41, napojenej na čínske spravodajské služby. E-mail predstieral, že ide o návrh legislatívy, a bol rozoslaný viacerým obchodným a právnickým adresátom.

Otvorenie prílohy by umožnilo útočníkom prístup k ich systémom. FBI a kapitolská polícia už prípad vyšetrujú.

Moolenaar, ktorý je známy ako ostrý kritik Pekingu, označil incident za ďalší dôkaz čínskej snahy získať výhodu cez kybernetickú špionáž.

Incident sa odohral krátko pred rokovaniami vo Švédsku, ktoré viedli k dočasnému obchodnému prímeriu.

Nie je známe, či boli útoky úspešné, no podozrenia sa objavili po tom, ako zamestnanci výboru začali dostávať otázky vo veci podozrivého e-mailu.

(reuters, lup)