Preskočiť na obsah
  |  

Strana libertariána Mileiho tvrdo prehrala v argentínskych provinčných voľbách

Argentínska politická strana La Libertad Avanza (Sloboda napreduje) prezidenta Javiera Mileiho utrpela výraznú porážku v provinčných voľbách v Buenos Aires, kde získala necelých 34 percent hlasov.

Naopak, stredoľavicová koalícia Fuerza Patria (predtým Únia za vlasť) získala približne 46 percent hlasov, čo predstavuje jasné víťazstvo opozičného bloku v najľudnatejšej a ekonomicky najvýznamnejšej provincii Argentíny, s približne 40 percentami voličov a podielom viac ako 30 percent na HDP krajiny.

Porážka úzko súvisela s nespokojnosťou voličov s drastickými úspornými opatreniami prezidenta Mileiho, ktoré priniesli prvý rozpočtový prebytok za 14 rokov, ale zároveň spôsobili pokles ekonomickej výkonnosti, stratu pracovných miest a škrty v sociálnych systémoch.

Ďalším faktorom negatívneho vnímania bola korupčná aféra spojená s Mileiho sestrou Karinou, ako aj prelomenie prezidentovho veta v parlamente, ktorý nakoniec presadil zvýšenie príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím.

Milei krátko po sčítaní hlasov priznal „jasnú porážku“ a deklaroval, že jeho vláda bude pokračovať v reformách s väčšou intenzitou.

(reuters, euronews, sie)

  |  

Izrael predložil nový návrh dohody o rukojemníkoch a ukončení vojny v Gaze

Vláda Izraela podľa zdrojov The Times of Israel predložila stranám zúčastneným v rokovaniach o mieri v Gaze návrh dohody o výmene rukojemníkov a ukončení vojny. Ten sa údajne odchyľuje od podmienok premiéra Benjamina Netanjahua, ktoré boli doteraz verejne deklarované.

Zdroje oboznámené s ponukou hovoria o tom, že Izrael plánuje vyhlásiť začiatok šesťmesačného procesu „ukončenia vojny“ a postupne prepustiť rukojemníkov do 48 hodín od začatia prímeria, a to v pomere 10 rukojemníkov Hamasu za 130 väzňov Izraela.

Hamas by mal podľa návrhu začať postupne odzbrojovať. V prvej fáze od ťažkých zbraní, neskôr aj ľahkých.

Ponuka nerieši postavenie Palestínskej samosprávy, no ani ju neodmieta, čo je v súlade s politikou Netanjahua. Izrael by sa podľa návrhu stiahol do bezpečného pásma okolo Gazy a zachoval by si právo na vojenský zásah v sebaobrane.

Mediátori z Egypta a Kataru návrh stále zvažujú, pričom Netanjahu uvažuje aj o alternatívnej dohode vypracovanej Washingtonom.

Výsledky rokovaní a uzavretie prímeria sú očakávané čoskoro.

(sie)

  |  

Náboženské skupiny žalujú Trumpovu administratívu za porušovanie práva na vieru

Súčasná imigračná politika Spojených štátov, iniciovaná administratívou Donalda Trumpa, ktorá ukončila ochranu kostolov ako „citlivých lokalít“ pred zásahmi migračných úradov, narušila náboženský život mnohých prisťahovalcov.

Tieto zmeny údajne vyvolali strach a prudký pokles návštevnosti bohoslužieb v mnohých amerických kostoloch, najmä v komunitách s veľkým podielom prisťahovalcov, ako je Los Angeles či Chicago.

Pre zadržiavaných veriacich, ako napríklad Doris Aguirre zo štvrte Cicero v Chicagu, sa tradičné spoločenstvo premenilo na virtuálnu realitu, pričom mnohí nemajú možnosť ísť na sväté prijímanie. Páry, rodiny a celé komunity sú rozbité, keďže mnohí sa boja prísť do kostola kvôli možnému zatknutiu.

Mnohé cirkvi reagujú na tieto výzvy rozšírením domácich služieb, bezpečnostných opatrení a právnej pomoci.

Proti politike administratívy Trumpa prišlo niekoľko žalôb od náboženských organizácií, ktoré tvrdia, že táto zmena porušuje ústavné právo na slobodu náboženstva a praktikovanie viery bez strachu zo zatknutia počas bohoslužieb.

Súdne spory však stále prebiehajú a vláda argumentuje, že zvýšená kontrola migrácie je dôležitá pre bezpečnosť krajiny.

(reuters, sie)

  |  

Kríza vo Francúzsku: očakáva sa pád vlády a hrozí „blokovanie všetkého“

Francúzsky premiér François Bayrou čelí v pondelok takmer istej porážke vo vysoko sledovanom hlasovaní o dôvere, keďže opozícia naprieč spektrom odmieta podporiť jeho plán na konsolidáciu verejných financií. Ten spojil práve s hlasovaním o dôvere.

Jeho vláda je štvrtou za posledné tri roky a jej pravdepodobný pád Francúzsko ešte väčšmi politicky destabilizuje.

V dôsledku patovej situácie po predčasných voľbách v roku 2024 nemá žiadna politická strana v parlamente väčšinu; Macronova centristická aliancia je oslabená, najväčším klubom sa stal Národný front Marine Le Penovej.

Očakáva sa, že prezident Macron bude nútený hľadať nového premiéra, pričom analytici predpokladajú sklon k ľavicovému kandidátovi zo Socialistickej strany.

Začiatkom týždňa krajinu pravdepodobne paralyzujú plánované rozsiahle štrajky a protesty, vrátane už ohlásenehého „blokovania všetkého“ naprieč sektormi od dopravy až po vzdelávanie.

Macron zatiaľ odmieta rozpustiť parlament či vyhlásiť ďalšie voľby, uprednostňuje snahu o vytvorenie provizórnej vlády schopnej presadiť rozpočtovú politiku.

(reuters, sie)

  |  

Trump dáva Hamasu posledné varovanie, chce dohodu o Gaze

Prezident USA Donald Trump oznámil, že dal Hamasu „posledné varovanie“ ohľadom prijatia návrhu dohody, ktorá by mala priniesť prepustenie všetkých rukojemníkov v Gaze a znamenať aj ukončenie vojny.

Trump uviedol, že Izrael už akceptoval jeho podmienky a vyzval Hamas, aby tak urobil tiež, pričom bližšie detaily dohody zatiaľ nezverejnil.

Podľa medializovaných informácií by návrh predpokladal jednorazové prepustenie všetkých 48 izraelských rukojemníkov na prvý deň prímeria výmenou za tisíce palestínskych väzňov v Izraeli.

Počas prímeria by sa uskutočnili ďalšie rokovania o ukončení vojny; izraelská armáda by mala prerušiť operácie v Gaze a zostávať mimo Gazy počas rozhovorov.

Hamas potvrdil, že prostredníctvom sprostredkovateľov dostal „nové návrhy“ od USA a je pripravený rokovať o podmienkach dohody na prepustenie rukojemníkov výmenou za „jasné vyhlásenie o ukončení vojny“ a stiahnutie izraelských vojsk z pásma Gazy.

Izrael podľa viacerých zdrojov „vážne zvažuje“ Trumpov návrh, hoci niektorí analytici predpokladajú, že Hamas bude naďalej váhavý.

Výsledky rokovaní sa očakávajú v priebehu najbližších dní.

(reuters, sie)

  |  

Trumpa navštívia európski lídri. Budú individuálne rokovať o Ukrajine

Americký prezident Donald Trump oznámil, že niekoľko európskych lídrov pricestuje tento týždeň do Spojených štátov — v pondelok alebo utorok — aby individuálne rokovali o možnostiach ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

Trump povedal, že v najbližšom období plánuje aj telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Hoci konkrétne mená lídrov neboli zverejnené a Biely dom neposkytol podrobnosti, rokovania majú nadviazať na aktuálne diskusie v Európe o bezpečnostných zárukách pre Kyjev a o možnom novom balíku sankcií proti Rusku.

Trump zároveň vyjadril frustráciu zo statusu konfliktu, najmä po víkendovom masívnom ruskom vzdušnom útoku na vládnu budovu v Kyjeve, ale opäť naznačil presvedčenie, že mier je na dosah.

„Situáciu vyriešime. Mám dôveru, že sa to podarí,“ povedal novinárom.

V kontexte najnovších európskych iniciatív mala delegácia EÚ Trumpovej administratíve už skôr oznámiť prípravu ďalších sankcií a bezpečnostných opatrení — podľa informácií Reuters by mala táto delegácia na strane EÚ byť pod vedením Ursuly von der Leyenovej.

(reuters, sie)