Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin žiada vystúpenie Ruska z európskeho dohovoru proti mučeniu

Ruský prezident Vladimir Putin predložil parlamentu zákon o vystúpení z Európskeho dohovoru na
zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Dohovor, ktorý Rusko ratifikovalo v roku 1998 po vstupe do Rady Európy, umožňoval európskym expertom neohlásene kontrolovať podmienky v zariadeniach, kde zadržiavajú ľudí, ako sú väznice či psychiatrické nemocnice.

Ruské úrady dlhodobo neumožňovali prístup kontrolórom a zaznamenali mnohé prípady mučenia a zlého zaobchádzania, najmä v Čučenskej republike a iných regiónoch.

Vystúpenie z dohovoru znamená, že Rusko už nebude povinné podliehať medzinárodnej kontrole podmienok zadržiavania, čo podľa odborníkov zvýši riziko ďalšieho zhoršenia ľudskoprávnej situácie v krajine.

Ruské mimovládne organizácie a medzinárodní experti varujú, že ide o ďalší krok odcudzenia Ruska od civilizovaného sveta a možnú legalizáciu praktík mučenia a nenávistných trestov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Nemecko stráca prvenstvo, Francúzi a Španieli vedú v azylových žiadostiach v EÚ

V prvej polovici roku 2025 stratilo Nemecko prvenstvo medzi štátmi Európskej únie s najvyšším počtom žiadostí o azyl, ktoré teraz po prvýkrát vedú Francúzsko (78-tisíc žiadostí) a Španielsko (77-tisíc).

Nemecko tak kleslo na tretie miesto so 70-tisíc žiadosťami, čo je výrazný pokles oproti predchádzajúcim rokom, kedy bývalo hlavným cieľom pre azylantov.

Celkovo v Európskej únii, plus v Nórsku a Švajčiarsku, podali do júna tohto roka 399-tisíc žiadostí o azyl, čo predstavuje 23-percentný pokles oproti prvému polroku 2024.

Výrazný pokles azylových žiadostí zaznamenali skupiny prichádzajúce zo Sýrie, pričom počet žiadateľov s týmto pôvodom klesol o 25-tisíc žiadostí.

Naopak, venezuelskí žiadatelia o azyl zaznamenali výrazný nárast a stali sa najväčšou skupinou v prvom polroku 2025.

Tento posun súvisí s prísnejšou migračnou politikou USA, ktoré obmedzujú prijímanie venezuelských migrantov, čo viedlo mnohých z nich k hľadaniu útočiska v Európe.

Venezuelskí migranti môžu do Európy prísť bez víz a po príchode sa uchádzajú o azyl alebo víza priamo v rámci krajín schengenu.

Medzi krajiny, ktoré zaznamenávajú nárast počtu azylových žiadostí, patria Taliansko, Francúzsko a Španielsko, ktoré spolu tvoria takmer tri štvrtiny všetkých podaných žiadostí v EÚ.

(euronews, sie)

Minúta  |  

Remišová ostáva na čele Za ľudí, snem odmietol spoluprácu so Smerom

Predsedníčkou strany Za ľudí zostáva naďalej Veronika Remišová. Novými podpredsedami strany sa stali Ján Magušin a Peter Huba. Rozhodli o tom na nedeľňajšom sneme Za ľudí v Trenčíne.

Delegáti snemu zároveň uznesením odmietli spoluprácu so stranami Smer, Hlas, SNS, Republika a Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko. Vyzvali takisto na spájanie síl naprieč opozičným politickým spektrom.

„Slovensko bude potrebovať reštart ekonomiky, obnovu právneho štátu a napravenie súčasnej devastačnej politiky Roberta Fica (Smer), aby sme Slovensku vrátili prosperitu a proeurópsku orientáciu. Na to budeme potrebovať úzku spoluprácu opozičných strán,“ dodala Remišová.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský útok zasiahol kľúčovú tepláreň v Kyjeve, Syrskyj zrátal protiútoky Ukrajiny

Ruské sily zaútočili v noci na pondelok na kľúčovú tepláreň v Kyjevskej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky. Na mieste zasahujú záchranári a energetickí špecialisti, aby obnovili dodávky energií a odstránili následky útoku.

Cieľom útoku je podľa ukrajinského ministerstva demoralizácia obyvateľov tým, že im znemožnia prístup k elektrine a teplu v domoch, nemocniciach, škôlkach a školách.

Ruské ministerstvo tento útok zatiaľ nekomentovalo.

Ukrajinské ozbrojené sily zverejnili súčasne s tým štatistiku, že v auguste zaútočili na 60 cieľov energetickej a vojenskej infraštruktúry na ruskom území.

Ich cieľom malo byť oslabenie kapacity Ruska v produkcii palív a iných ropných produktov pre mechanizované jednotky, rakety, bezpilotné lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

Podľa veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského bola narušená aj funkčnosť ruského dopravného systému, čo podľa jeho slov oslabilo jeho schopnosť pokračovať vo vojne.

Predstavitelia ruského vojenského velenia sa k týmto slovám zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Strana libertariána Mileiho tvrdo prehrala v argentínskych provinčných voľbách

Argentínska politická strana La Libertad Avanza (Sloboda napreduje) prezidenta Javiera Mileiho utrpela výraznú porážku v provinčných voľbách v Buenos Aires, kde získala necelých 34 percent hlasov.

Naopak, stredoľavicová koalícia Fuerza Patria (predtým Únia za vlasť) získala približne 46 percent hlasov, čo predstavuje jasné víťazstvo opozičného bloku v najľudnatejšej a ekonomicky najvýznamnejšej provincii Argentíny, s približne 40 percentami voličov a podielom viac ako 30 percent na HDP krajiny.

Porážka úzko súvisela s nespokojnosťou voličov s drastickými úspornými opatreniami prezidenta Mileiho, ktoré priniesli prvý rozpočtový prebytok za 14 rokov, ale zároveň spôsobili pokles ekonomickej výkonnosti, stratu pracovných miest a škrty v sociálnych systémoch.

Ďalším faktorom negatívneho vnímania bola korupčná aféra spojená s Mileiho sestrou Karinou, ako aj prelomenie prezidentovho veta v parlamente, ktorý nakoniec presadil zvýšenie príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím.

Milei krátko po sčítaní hlasov priznal „jasnú porážku“ a deklaroval, že jeho vláda bude pokračovať v reformách s väčšou intenzitou.

(reuters, euronews, sie)

Minúta  |  

Izrael predložil nový návrh dohody o rukojemníkoch a ukončení vojny v Gaze

Vláda Izraela podľa zdrojov The Times of Israel predložila stranám zúčastneným v rokovaniach o mieri v Gaze návrh dohody o výmene rukojemníkov a ukončení vojny. Ten sa údajne odchyľuje od podmienok premiéra Benjamina Netanjahua, ktoré boli doteraz verejne deklarované.

Zdroje oboznámené s ponukou hovoria o tom, že Izrael plánuje vyhlásiť začiatok šesťmesačného procesu „ukončenia vojny“ a postupne prepustiť rukojemníkov do 48 hodín od začatia prímeria, a to v pomere 10 rukojemníkov Hamasu za 130 väzňov Izraela.

Hamas by mal podľa návrhu začať postupne odzbrojovať. V prvej fáze od ťažkých zbraní, neskôr aj ľahkých.

Ponuka nerieši postavenie Palestínskej samosprávy, no ani ju neodmieta, čo je v súlade s politikou Netanjahua. Izrael by sa podľa návrhu stiahol do bezpečného pásma okolo Gazy a zachoval by si právo na vojenský zásah v sebaobrane.

Mediátori z Egypta a Kataru návrh stále zvažujú, pričom Netanjahu uvažuje aj o alternatívnej dohode vypracovanej Washingtonom.

Výsledky rokovaní a uzavretie prímeria sú očakávané čoskoro.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.