Preskočiť na obsah
  |  

Čierny trh s cigaretami sa na Slovensku rozmáha, štát prichádza o milióny

Na Slovensku rastie spotreba pašovaných a falšovaných cigariet. Ich podiel toto leto dosiahol 7,7 percenta. Podľa Slovenského združenia pre značkové výrobky to predstavuje výpadok približne 95 miliónov eur ročne na spotrebnej dani a DPH.

Prieskum Empty Packs Survey ukázal, že v priemere každá trinásta škatuľka cigariet na trhu nemá slovenskú kontrolnú známku.

Nezdanené cigarety pochádzajú z rôznych zdrojov. Časť sú legitímne dovozy, keď si ľudia nosia výrobky zo zahraničia. Väčší problém však predstavujú organizované skupiny pašujúce cigarety určené pre iné trhy.

Kým pred pandémiou a vojnou na Ukrajine pochádzali najmä z postsovietskych krajín, v uplynulých rokoch prudko rastie podiel falzifikátov. Tie vyrábajú v nelegálnych fabrikách, niekedy dokonca priamo na Slovensku, a napodobňujú známe značky.

Združenie zároveň upozorňuje na pripravovaný zákaz príchutí elektronických cigariet a nikotínových vrecúško. Aj keď ich cieľom je chrániť mladistvých, v krajinách ako Estónsko či Dánsko zákaz len posilnil čierny trh. Tam ochutené výrobky tvoria až 60 percent spotreby, no bez akéhokoľvek prínosu pre štát.

(tasr, max)

  |  

Izrael hrozí masívnymi útokmi na Gazu, Hamas dostal poslednú šancu

Izrael avizoval masívne letecké útoky na Gazu, ktoré označil za „mocný hurikán“.

Minister obrany Israel Katz vyhlásil, že ide o posledné varovanie Hamasu – ak neprepustí všetkých rukojemníkov a nevzdá sa, mesto aj celé územie zničia.

Oznámenie prišlo v čase, keď izraelská armáda bombardovala mesto Gaza a vyhodila do vzduchu staré obrnené vozidlá naložené výbušninami, čím zničila viaceré obytné štvrte.

Medzi najmenej 40 Palestínčanmi zabitými v pondelok bol aj novinár Osama Balousha, čím počet mŕtvych žurnalistov počas vojny presiahol 250.

Hamas oznámil, že posudzuje nový americký návrh na prímerie. Podľa neho by hnutie muselo už v prvý deň prepustiť všetkých 48 zostávajúcich rukojemníkov výmenou za začiatok rokovaní o ukončení konfliktu.

Prezident Donald Trump varoval, že ide o „poslednú šancu“. Izrael pripustil, že návrh zvažuje.

Hamas však trvá na tom, že rukojemníkov uvoľní až po jasnom konci vojny a stiahnutí izraelských jednotiek.

Od začiatku konfliktu v roku 2023 zahynulo podľa palestínskych úradov viac než 64-tisíc ľudí.

(reuters, red)

  |  

Obhajca Záleskej: Ak je najväčšia "prieťahárka", justícia je na tom dobre

Pred senátom Najvyššieho správneho súdu SR vypovedala sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Pamela Záleská, ktorá čelí disciplinárnym návrhom za údajné prieťahy v konaniach. Návrhy podali predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a predseda ŠTS Michal Truban.

Obvinená svoje konanie obhajuje tým, že niektoré rozhodnutia odkladala pre zaťaženosť vážnymi väzobnými prípadmi či inými okolnosťami, ako boli covidové opatrenia alebo dlhodobé školenie v zahraničí. Tvrdí, že návrhy sú nedôvodné a miestami zavádzajúce, dokonca naznačila pomstychtivý motív.

Kosovej návrh sa týkal prieťahov pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, ktorú sudkyňa označila za neštandardnú. Podľa zástupcu Kosovej Adriána Kuceka však takýto postup nie je zákonne obhájiteľný.

Truban vo svojom návrhu zase kritizuje neprimerane zdĺhavé rozhodovanie a pripisuje Záleskej aj nedodržanie zákonných povinností, napríklad odmietnutie doručenia obžaloby zosnulému obvinenému. Spomenul, že po jej nástupe začali zo súdu unikať informácie.

Obhajca Matúš Harkabus argumentoval, že prieťahy, ktoré pripisujú jeho klientke, nemožno považovať za reálne prieťahy a ak by bola sudkyňa najväčšou "prieťahárkou", znamenalo by to, že slovenská justícia funguje relatívne dobre.

Ústne pojednávanie bude pokračovať 3. novembra čítaním listinných dôkazov.

(tasr, max)

  |  

Británia zvažuje obmedzenie víz pre štáty, ktoré nechcú späť migrantov

Británia zvažuje obmedzenie víz pre krajiny, ktoré odmietajú prijať späť svojich občanov bez legálneho pobytu v Spojenom kráľovstve.

Nová ministerka vnútra Shabana Mahmoodová oznámila túto možnosť po rokovaní s partnermi zo zoskupenia Five Eyes - USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland.

Cieľom je posilniť kontrolu hraníc a vyslať jasný signál krajinám, ktoré spolupracovať odmietajú.

Americká ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová dodala, že krajiny plánujú zdieľať informácie o kriminálnej minulosti migrantov a bojovať proti zneužívaniu technológií kartelmi.

Noemová tiež obhajovala raziu na juhokórejských robotníkov v Georgii ako zákonný postup.

Premiér Keir Starmer čelí čoraz väčšiemu tlaku na riešenie nelegálnych prechodov hraníc a snaží sa odpovedať tvrdším kurzom, ktorý môže osloviť voličov Reform UK.

Mahmoodová zdôraznila, že ak bude potrebné siahnuť po znižovaní víz, jej úrad nebude váhať konať.

(reuters, red)

  |  

Zástupcovia USA a Európskej únie rokovali o sankciách voči Rusku

Európsky vyslanec pre sankcie David O'Sullivan rokoval vo Washingtone s americkými partnermi o možnom sprísnení opatrení voči Rusku.

Témou boli pripravované kroky EÚ aj USA v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine.

Prezident Donald Trump cez víkend naznačil, že je pripravený pristúpiť k „druhej fáze“ sankcií, čo by znamenalo najvýraznejší posun v jeho postoji od začiatku konfliktu.

Šéf Európskej rady Antonio Costa potvrdil, že nové opatrenia pripravujú v úzkej koordinácii s Washingtonom.

Únia zároveň pripravuje už 19. balík sankcií, ktorý by mal cieliť na ruské banky, lode z takzvanej tieňovej flotily a čínske firmy podozrivé z obchádzania sankcií.

Hoci skupina G7 plánuje znížiť cenový strop na ruskú ropu, USA sa zatiaľ nepridali.

Trump však zvýšil clá na dovoz z Indie – aj pre jej pretrvávajúce nákupy ruskej ropy. Kremeľ reagoval vyhlásením, že žiadne sankcie nedokážu zmeniť ruský kurz.

(reuters, red)

  |  

Čaputová odmietla špekulácie o jej návrate do politického diania

Zuzana Čaputová sa k aktívnej politike nevráti a ani sa neplánuje zapojiť do žiadnej inej formy politického diania. Bývalá prezidentka SR to zdôraznila na sociálnej sieti po tom, čo sa objavili počas víkendu špekulácie o jej možnom návrate či účasti na voľbách.

Podľa vlastných slov si váži dôveru tých, ktorí by si želali jej opätovný vstup do politiky. Zároveň vníma aj obavy ľudí, ktorí by to nechceli. Zdôraznila, že sa snaží byť pre spoločnosť prínosná inými cestami – predovšetkým posilňovaním súdržnosti a hľadaním spôsobov, ako znížiť rozdelenosť krajiny.

Čaputová, ktorá bola prezidentkou v rokoch 2019 až 2024, už pred vypršaním mandátu avizovala, že sa druhý raz o tento post nebude uchádzať.

O jej návrate do politiky pred parlamentnými voľbami v roku 2027 v sobotu hovoril premiér Robert Fico (Smer). Podľa neho „sa už prebúdzajú takéto postavičky vo verejnom živote“.

"Je možné, že použijú pani Čaputovú. Ale nám to vyhovuje, pani Čaputovú všetci poznáme. Vieme, kto to je - liberálna politička, ktorá neprinesie do života nič iné, len to, čo dnes hovorí PS," zhodnotil predseda vlády.

(max)