Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po zvrhnutí Asada čakajú Sýriu voľby, v kurdských provinciách sú neisté

Sýria sa pripravuje na prvé parlamentné voľby od pádu režimu Bašára Asada. Podľa predsedu ústrednej volebnej komisie Muhammada Ahmáda by sa mali uskutočniť v dňoch 25. až 27. septembra, no nie je vylúčené, že termíny sa ešte zmenia.

Konečné zoznamy kandidátov zverejnia 18. septembra. Pôvodne sa voľby mali konať už medzi 15. a 20. septembrom, no dôvody posunu oficiálne nik nevysvetlil.

Nie je dosiaľ jasné, či sa voľby uskutočnia aj vo väčšinovo drúzskej provincii Suwajdá a v provinciách Rakka a Hasaka, kontrolovaných kurdskými Sýrskymi demokratickými silami, ktoré majú so súčasnou vládou napäté vzťahy.

Volebná komisia už koncom augusta oznámila, že v týchto regiónoch sa hlasovanie z bezpečnostných dôvodov odkladá na neurčito, pričom doplňujúce voľby by sa mali uskutočniť podľa vývoja situácie.

Reforma má rozšíriť počet kresiel v parlamente zo 150 na 210. Z toho tretinu poslancov bude môcť vymenovať priamo prezident.

Dočasná hlava štátu Ahmad Šara, ktorý sa dostal k moci po zvrhnutí Asada v decembri minulého roka, má podporu regionálnych aj medzinárodných partnerov. Jeho vláda vznikla vďaka koalícii vedenou islamistickým hnutím Hajat Tahrír aš-Šám, ktoré sa postavilo proti dlhoročnému prezidentovi po takmer 14 rokoch občianskej vojny.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Vláda premiéra Bayroua nezískala dôveru, Macron prijme jeho demisiu ráno

Francúzska vládna koalícia vedená premiérom Françoisom Bayrouom v pondelkovom hlasovaní o dôvere nezískala podporu parlamentu. Z celkovo 558 poslancov hlasovalo 364 proti a len 194 za, čo znamená pád už štvrtého francúzskeho premiéra za posledné dva roky.

Predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová následne oznámila, že Bayrou v súlade s ústavou musí podať demisiu, ktorú plánuje odovzdať prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v utorok ráno.

Bayrou ešte pred hlasovaním varoval, že odchod vlády nič nezmení na realite rastúcich výdavkov a zadlženia krajiny.

Jeho kabinet chcel získať podporu pre rozsiahle úsporné opatrenia v hodnote 43,8 miliardy eur, ktoré mali znížiť rozpočtový deficit na 4,6 percenta HDP. Plán zahŕňal aj kontroverzné zrušenie dvoch štátnych sviatkov. Hlasovanie proti vláde vopred avizovali socialisti, zelení, komunisti, ľavicové Nepoddajné Francúzsko aj pravicové Národné združenie.

Bayrou, predseda centristického Demokratického hnutia, viedol menšinovú vládu od decembra, keď Macron po predčasných voľbách poveril jeho kabinet riadením krajiny. Aj keď v júli ešte dokázal prežiť hlasovanie o nedôvere, tentoraz už podporu nezískal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kaliňák chce kúpiť uniformy pre vojakov za vyše sto miliónov eur, tvrdí Bajo Holečková

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) plánuje nový veľký nákup. Tentoraz ide podľa Martiny Bajo Holečkovej (SaS) o uniformy pre Ozbrojené sily SR za 110 miliónov eur.

Aj keď podľa nej nikto nespochybňuje, že vojaci potrebujú moderné oblečenie, suma vyvoláva otázniky. V prepočte totiž vychádza, že na jedného príslušníka armády pripadá oblečenie v hodnote približne 4 320 eur.

Zaujímavé sú podľa poslankyne i podmienky súťaže. Ministerstvo obrany zákazku nerozdelilo na menšie časti, hoci tvrdí, že sa môžu zapojiť aj malé a stredné podniky. Zároveň však neumožňuje poskytnutie preddavkov – dodávateľ dostane zaplatené až po dodaní a fakturácii.

"A ja sa teda pýtam, ako sa môže malý alebo stredný podnik zapojiť do súťaže za 110 miliónov? Kde zoberie peniaze na materiál? Kde na to zoberie ľudí? Kde na to zoberie vybavenie?" napísala.

Podobný model sa už podľa Bajo Holečkovej ukázal pri nákupe hasičských áut. Tam mala zákazku zabezpečiť schránková firma, ktorá dodala namiesto 80 iba jedno vozidlo, a aj to je podľa hasičov v katastrofálnom stave.

(max)

Minúta  |  

Muž obvinený z útoku na amerického prezidenta sa chce obhajovať sám

Pred súdom vo Fort Pierce sa začal proces s Ryanom Routhom (59), ktorý čelí obvineniam z pokusu o atentát na Donalda Trumpa.

V septembri 2024 sa ukryl s puškou pri golfovom ihrisku na Floride, kde Trump hral, no odhalil ho agent tajnej služby skôr, než stihol vystreliť.

Hoci mu hrozí doživotie, Routh sa rozhodol obhajovať sám.

Odvolal svojich právnikov a pokúsil sa zmeniť súd na priestor pre svoje ideologické vyhlásenia. Navrhol napríklad výmenu za väzňa z Číny.

Sudkyňa Aileen Cannonová, nominovaná samotným Trumpom, jeho vystúpenia striktne obmedzila.

Prokuratúra chce dokázať, že Routh mal v úmysle zabíjať a urobil pre to reálne kroky vrátane prípravy „hniezda pre ostreľovača“.

Routh v minulosti Trumpa volil, po 6. januári 2021 sa od neho odvrátil.

(reuters, red)

Minúta  |  

Trump prehral súdny spor so spisovateľkou, musí jej zaplatiť miliónové odškodné

Federálny odvolací súd v USA zamietol odvolanie Donalda Trumpa voči rozsudku, ktorý mu uložil zaplatiť 83,3 milióna dolárov spisovateľke E. Jean Carrollovej za poškodenie jej reputácie.

Trump v roku 2019 poprel obvinenia zo znásilnenia z polovice 90. rokov, ktoré mu kládla za vinu, a označil ich za výmysel. Trojčlenný senát aktuálne jednomyseľne rozhodol, že priznané odškodné bolo primerané vzhľadom na závažnosť prípadu.

Náhrada zahŕňa 18,3 milióna dolárov za emocionálnu a reputačnú ujmu a 65 miliónov ako represívne odškodné. Trump sa bránil tvrdením, že slová vyslovil počas výkonu prezidentskej funkcie, a preto by mal požívať imunitu.

Odvolací súd však tento argument odmietol, podobne ako aj jeho námietky voči vedeniu procesu okresným sudcom Lewisom Kaplanom.

Ide už o druhý neúspešný pokus Trumpa spochybniť rozhodnutie v spore s Carrollovou. V júni tohto roka odvolací súd potvrdil aj starší verdikt, podľa ktorého jej musí zaplatiť päť miliónov dolárov za ohováranie a sexuálne napadnutie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bieloruská KGB budovala sieť v Európe, odhalila ju aj česká kontrarozviedka

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) spolu s partnermi z Rumunska a Maďarska rozbila spravodajskú sieť, ktorú v Európe budovala bieloruská KGB. České ministerstvo zahraničných vecí následne vyhostilo bieloruského spravodajského dôstojníka, ktorý pôsobil pod krytím diplomata.

Podľa riaditeľa BIS Michala Koudelku je nevyhnutné obmedziť voľný pohyb akreditovaných diplomatov Ruska a Bieloruska v schengenskom priestore, keďže práve diplomatické krytie im umožňuje viesť tajné operácie.

Spoločný tím spravodajských služieb identifikoval viacerých príslušníkov a spolupracovníkov KGB pôsobiacich v rôznych krajinách. Medzi nimi bol aj bývalý námestník moldavskej spravodajskej služby, ktorý mal bieloruskej strane odovzdávať citlivé a utajené informácie.

Podľa BIS sa Bielorusom darilo budovať agentúrnu sieť najmä preto, že ich operatívci mali možnosť voľne cestovať po Európe.

Koudelka zdôraznil, že ide o ďalší príklad rastúcej spravodajskej aktivity Ruska a Bieloruska, ktorá ohrozuje bezpečnosť celej Európskej únie. Medzinárodná spolupráca tajných služieb je preto podľa neho zásadná. Na operáciu dohliada európska agentúra Eurojust.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.