Preskočiť na obsah
  |  

Izrael údajne zaútočil na vedenie Hamasu priamo v katarskej Dauhe

Izrael po prvý raz rozšíril svoje vojenské operácie na územie Kataru.

V utorok údajne zaútočil na vysokopostavených členov hnutia Hamas, ktoré má v tejto krajine dlhodobú politickú základňu.

Podľa izraelských a arabských médií sa cieľom útoku mali stať vyjednávači Hamasu zapojení do rokovaní o prímerí v Pásme Gazy.

Výbuchy zaznamenali svedkovia v hlavnom meste Dauha, pričom hustý dym stúpal z oblasti pri čerpacej stanici Legtifya.

Blízke obytné domy chránila katarská garda. Medzi cieľmi mal byť aj Khalil al-Hayya, exilový líder Hamasu a hlavný vyjednávač.

Katar, ktorý zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Hamasom a Izraelom, ostro zareagoval – útok označil za zbabelý čin a vážne porušenie medzinárodného práva.

(reuters)

  |  

Koalícia stopla návrh na odvolávanie vlády, opozícia hovorí o strachu

Koalícia odmietla zaradiť návrh na odvolanie vlády na úvod septembrovej schôdze parlamentu, čo vyvolalo kritiku opozície. Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga sa vládna väčšina bojí otvorenej diskusie a cielene obmedzuje parlamentnú rozpravu aj činnosť výborov.

Návrh na vyslovenie nedôvery kabinetu Roberta Fica (Smer) podali opozičné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a KDH ešte v januári, no doteraz sa mu parlament nevenoval – naopak, opakovane ho odkladajú.

Rovnako odsúvajú aj návrhy na odvolanie jednotlivých členov vlády: Tomáša Tarabu (SNS), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), Roberta Kaliňáka (Smer) a Martiny Šimkovičovej (SNS).

Fico ešte začiatkom roka požiadal, aby bola schôdza o dôvere neverejná, keď predkladal utajovanú správu SIS. Opozícia tvrdí, že koalícia sa snaží vyhýbať kontrole a obchádzať demokratické procesy.

Sporné body by sa mali otvoriť počas aktuálnej septembrovej schôdze.

(tasr, lup)

  |  

Varšava reaguje na cvičenia Ruska a Bieloruska zatvorením hranice

Poľsko vo štvrtok o polnoci uzavrie hranice s Bieloruskom vrátane železničných priechodov.

Dôvodom sú vojenské cvičenia Zapad-2025, ktoré organizujú Rusko a Bielorusko v blízkosti poľských hraníc.

Premiér Donald Tusk označil manévre za mimoriadne agresívne z hľadiska vojenskej doktríny.

Poľsko už predtým obmedzilo hraničné priechody s Bieloruskom na minimum. Tento krok sa ešte viac zintenzívňuje napätie medzi Varšavou a Minskom, ktoré eskaluje od začiatku vojny na Ukrajine.

Bieloruské médiá medzitým informovali o zadržaní Poliaka podozrivého zo špionáže v súvislosti s cvičeniami.

Podľa bieloruského ministerstva obrany budú počas Zapad-2025 trénovať aj potenciálne použitie jadrových zbraní a hypersonických rakiet Oresnik.

Reakcia NATO na seba nenechala dlho čakať – aliancia plánuje paralelné cvičenia na svojej strane hranice.

Ruské ani bieloruské veľvyslanectvo vo Varšave sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, red)

  |  

Iniciatíva Nezabudnutí susedia pripomenula v mestách obete holokaustu

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) si pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia pripomenulo význam zachovávania historickej pamäti a úcty k obetiam.

Predseda ZMOS Jozef Božik zdôraznil, že spomienka na obete nenávisti a nezmyselného násilia je výzvou, aby sa podobné tragédie nikdy neopakovali. Mestá a obce preto podľa neho vnímajú úlohu pamäti nielen ako akt spomínania, ale aj ako záväzok aktívne chrániť ľudskú dôstojnosť a demokratické hodnoty.

K iniciatíve Nezabudnutí susedia, ktorá symbolicky pripomína tragické osudy židovských spoluobčanov, sa tento rok pridalo približne 80 miest po celom Slovensku vrátane Zvolena, Ružomberka, Rimavskej Soboty, Púchova, Partizánskeho či Senice.

Podľa združenia je uchovávanie dôstojnosti obetí a odovzdávanie ich príbehov budúcim generáciám základom spoločnosti, ktorá dokáže stáť na princípoch rešpektu, tolerancie a porozumenia.

ZMOS zároveň jasne odmietol všetky formy antisemitizmu, rasizmu a xenofóbie, ktoré narúšajú pokojné spolunažívanie a ohrozujú hodnoty, na ktorých stojí demokracia.

(tasr, max)

  |  

Britské dostihy zažijú prvý štrajk v histórii, protestujú proti zvýšeniu daní

Britské dostihy zažívajú historický moment – 10. septembra sa v krajine prvýkrát v histórii neuskutoční ani jeden dostih.

Džokeji, tréneri a prevádzkovatelia dráh vstúpia po prvý raz do štrajku na protest proti vládnemu návrhu zvýšiť daň na stávky na kone z 15 na 21 percent.

Cieľom je zjednotenie sadzieb pre všetky online hazardné produkty. Podľa zástupcov dostihového priemyslu by to však mohlo mať katastrofálne následky.

Zmeny by znížili zisky stávkových spoločností, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov príjmov pre dostihy – ročne im poskytujú viac ako 350 miliónov libier (v prepočte približne 476 miliónov eur).

Britská dostihová autorita varuje, že by sektor prišiel počas piatich rokov o 330 miliónov libier (približne 450 miliónov eur) a v prvom roku by mohlo zaniknúť až 2 700 pracovných miest.

Menšie dostihové dráhy, ako napríklad Catterick, by mohli boj o prežitie prehrať.

Zástupcovia stávkovej branže štrajk odsudzujú a varujú, že ohrozí stabilitu aj iných športov, ktoré sú od ich finančnej podpory závislé.

(reuters, red)

  |  

Výbor nerokoval o tendri na záchranky, opozícia spustila kritiku

Výbor Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo v utorok nerokoval o situácii okolo tendra na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Na mimoriadne rokovanie, ktoré iniciovala opozícia, síce prišlo dostatok poslancov, no neschválili jeho program. Opoziční poslanci to kritizovali. Šéf výboru Vladimír Baláž (Smer) argumentoval, že diskusia o téme je nateraz predčasná.

„Už sme o tom rokovali minulú schôdzu. Budeme o tom ešte rokovať, a to vtedy, keď to koalícia uzná za vhodné. Ministerstvo zdravotníctva sa bude musieť vrátiť k tejto téme, bude ju musieť vysvetliť a urobiť nejaké stanoviská. Takže považujem to všetko za predčasné,“ uviedol Baláž a dúfa, že diskusiu o záchrankách otvoria ešte v septembri.

Kresťanskí demokrati kritizovali, že diskusiu neotvorili. „Záchrankoví podvodníci nemajú ani odvahu prísť na výbor a vysvetliť to, prečo spackali jeden z najväčších tendrov a ohrozujú fungovanie jedného z najlepšie fungujúcich systémov v zdravotníctve,“ skonštatoval poslanec František Majerský (KDH).

Poslanec Oskar Dvořák (PS) hovoril o kšeftoch so záchranou životov. Ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas) vyčítal nekomunikáciu o téme. Namietal to tiež Tomáš Szalay (SaS). Obáva sa, že nový tender sa už neuskutoční.

Bývalý šéf rezortu zdravotníctva a poslanec Marek Krajčí (Slovensko, Za ľudí, KÚ) avizoval, že chce v pléne NR SR podať procedurálny návrh, aby sa témou zaoberal parlament.

(tasr, lud)