Preskočiť na obsah
  |  

Princ Harry venoval viac ako milión libier na pomoc mladým v núdzi

Princ Harry oznámil počas návštevy Nottinghamu, že osobne daruje 1,1 milióna libier (približne 1,29 milióna eur) nadácii BBC Children in Need.

Ide o jeden z najvyšších verejne známych individuálnych darov od člena britskej kráľovskej rodiny.

Financie majú pomôcť mladým ľuďom v komunitách, ktoré trpia násilím a kriminalitou, najmä v Nottinghame.

Harry počas prejavu vyzdvihol osobitné puto k mestu a zdôraznil naliehavosť riešenia problému násilia na mladých.

Kráľovské dary zvyčajne ostávajú anonymné, no Harryho príspevok verejne deklarovali.

V uplynulých rokoch prispievali aj iní členovia monarchie – kráľ Karol III. na pomoc po zemetrasení v Turecku a Sýrii, princ William napríklad na pomoc Ukrajine, obetiam hurikánu či londýnskemu potravinovému fondu.

V utorok si Harry pripomenul výročie úmrtia kráľovnej Alžbety a v stredu plánuje navštíviť výskumné centrum poranení končatín.

Médiá sledujú, či sa počas pobytu stretne s otcom, ktorého nevidel už 20 mesiacov.

(reuters, red)

  |  

Žilinka: Židovský kódex bol neľudský a krutý, jeho následky tragické

Generálny prokurátor Maroš Žilinka pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia zdôraznil, že prejavy nenávisti, rasizmu a antisemitizmu nemajú v spoločnosti miesto. Slovensko podľa neho nesmie nikdy dopustiť opakovanie tragických udalostí minulosti.

Žilinka pripomenul, že 9. septembra 1941 nadobudol účinnosť takzvaný Židovský kódex, jeden z najrozsiahlejších antisemitských zákonov prijatých v Európe.

"Rozsiahle antisemitské nariadenie (270 paragrafov) – neľudské, kruté, nemorálne, pozbavujúce občianskych práv občanov len pre ich židovský pôvod. Ale najmä majúce za následok nesmiernej tragédie jednotlivcov, rodín a celej spoločnosti," poukázal Žilinka.

Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda už skôr vyhlásil, že slovenskí židia sa aj dnes stretávajú s nevraživosťou, osočovaním a vyhrážkami.

Komunita nechce byť podľa neho predmetom strachu či konšpirácií, ale prirodzenou súčasťou spoločnosti - ako susedia, priatelia či partneri. Podľa neho by synagógy mali byť miestom pokojného stretnutia, nie objektom pod policajným dozorom.

(tasr, max)

  |  

Hnutie Slovensko žiada Šutaja Eštoka, aby ukončil zmluvu na hasičské autá

Opozičné Hnutie Slovensko kritizuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) za zmluvu na nákup hasičských áut, ktoré podľa nich nespĺňajú požadovanú kvalitu.

Exminister Roman Mikulec tvrdí, že firma nie je schopná dodať vozidlá v súlade s technickými špecifikáciami, keďže doteraz doručila iba jedno vozidlo – a aj to s vážnymi chybami. Podľa neho museli vymeniť prevodovku a brzdy boli po servise výrazne prehriate.

Mikulec zároveň vyzval ministra, aby zmluvu ukončil alebo aspoň zabezpečil kvalitu budúcich dodávok. Dodal aj výzvu, aby verejne objasnil, či už rokujú s novým dodávateľom.

Gábor Grendel označil kauzu za symbol nefunkčnosti aktuálnej vlády a podčiarkol, že hasičská technika má chrániť životy a majetok občanov, čo s chybnými autami nie je možné zabezpečiť.

Hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann reagoval, že kritizované dodané hasičské auto je prototyp a jeho testovanie v prevádzke je potrebné, aby hasiči dostali spoľahlivé a prakticky využiteľné vozidlá.

V najbližších týždňoch ministerstvo vnútra očakáva dodávku ďalších vozidiel so všetkými odstránenými nedostatkami. Prvé z áut podľa neho predstavia verejnosti v stredu.

(tasr, lup)

  |  

Blanár: Na holokaust nesmieme zabudnúť, je varovaním aj pre dnešnú spoločnosť

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia zdôraznil, že holokaust patrí medzi najtemnejšie kapitoly dejín a na jeho obete nesmieme zabudnúť.

Podľa neho je úlohou spoločnosti nielen pripomínať si minulé tragédie, ale aj chrániť demokratické hodnoty pred opätovným nástupom extrémizmu. Upozornil na nebezpečenstvo šírenia nenávisti, uplatňovania kolektívnej viny či potláčania odlišných názorov.

Kľúčové sú podľa Blanára vzdelávanie a historická pamäť, ktoré pomáhajú čeliť dezinformáciám a polarizácii.

Minister zároveň zdôraznil, že odkaz Slovenského národného povstania je aj dnes základom, ktorý môže brániť opakovaniu podobných tragédií.

Slovensko si 9. september pripomína ako Deň obetí holokaustu od roku 2001 a tento rok si zároveň pripomína 20 rokov členstva v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu.

Podľa rezortu diplomacie sa Slovensko aktívne zapája do medzinárodnej spolupráce pri výskume, vzdelávaní a predchádzaní antisemitizmu.

(tasr, lup)

  |  

Izrael údajne zaútočil na vedenie Hamasu priamo v katarskej Dauhe

Izrael po prvý raz rozšíril svoje vojenské operácie na územie Kataru.

V utorok údajne zaútočil na vysokopostavených členov hnutia Hamas, ktoré má v tejto krajine dlhodobú politickú základňu.

Podľa izraelských a arabských médií sa cieľom útoku mali stať vyjednávači Hamasu zapojení do rokovaní o prímerí v Pásme Gazy.

Výbuchy zaznamenali svedkovia v hlavnom meste Dauha, pričom hustý dym stúpal z oblasti pri čerpacej stanici Legtifya.

Blízke obytné domy chránila katarská garda. Medzi cieľmi mal byť aj Khalil al-Hayya, exilový líder Hamasu a hlavný vyjednávač.

Katar, ktorý zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Hamasom a Izraelom, ostro zareagoval – útok označil za zbabelý čin a vážne porušenie medzinárodného práva.

(reuters)

  |  

Koalícia stopla návrh na odvolávanie vlády, opozícia hovorí o strachu

Koalícia odmietla zaradiť návrh na odvolanie vlády na úvod septembrovej schôdze parlamentu, čo vyvolalo kritiku opozície. Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga sa vládna väčšina bojí otvorenej diskusie a cielene obmedzuje parlamentnú rozpravu aj činnosť výborov.

Návrh na vyslovenie nedôvery kabinetu Roberta Fica (Smer) podali opozičné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a KDH ešte v januári, no doteraz sa mu parlament nevenoval – naopak, opakovane ho odkladajú.

Rovnako odsúvajú aj návrhy na odvolanie jednotlivých členov vlády: Tomáša Tarabu (SNS), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), Roberta Kaliňáka (Smer) a Martiny Šimkovičovej (SNS).

Fico ešte začiatkom roka požiadal, aby bola schôdza o dôvere neverejná, keď predkladal utajovanú správu SIS. Opozícia tvrdí, že koalícia sa snaží vyhýbať kontrole a obchádzať demokratické procesy.

Sporné body by sa mali otvoriť počas aktuálnej septembrovej schôdze.

(tasr, lup)