Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko zostrelilo zablúdené drony, informovalo Poľsko a Litvu

Bielorusko v stredu oznámilo, že zostrelilo niekoľko dronov, ktoré stratili kurz v dôsledku elektronického rušenia počas nočných útokov medzi Ruskom a Ukrajinou. Minsk zároveň informoval Poľsko a Litvu o ich priblížení.

Náčelník generálneho štábu Pavel Muravejko nešpecifikoval, komu drony patrili. Uviedol len, že protivzdušná obrana Bieloruska priebežne sledovala bezpilotné lietadlá, ktoré stratili dráhu v dôsledku rádiových a elektronických rušičiek oboch strán.

Poľsko informovalo, že do jeho vzdušného priestoru prenikol veľký počet ruských dronov. Tie, ktoré predstavovali priamu hrozbu, zostrelili. Muravejko zdôraznil, že včasné upozornenie umožnilo poľskej strane rýchlo reagovať nasadením pohotovostných síl.

Bielorusko podľa neho bude aj naďalej plniť svoje záväzky v rámci výmeny informácií o vzdušnej situácii s Poľskom a pobaltskými štátmi.

(reuters, est)

Minúta  |  

Pellegrini: Ak by drony prileteli nad Slovensko, ľudia môžu len dúfať, že nepadnú

Slovensko je v súčasnosti podľa prezidenta "holé a bosé". Peter Pellegrini to skonštatoval počas návštevy Japonska v súvislosti s incidentom v Poľsku, ktorého vzdušný priestor v noci na stredu narušilo niekoľko ruských dronov a armáda ich musela zostreliť.

"Chcel by som poukázať na to, čo hovorím veľmi často, v akom veľmi nebezpečnom postavení sa dnes nachádza Slovenská republika, ktorá nedisponuje žiadnym prostriedkom protivzdušnej ochrany," dodal.

Pokiaľ by sa podobná situácia stala na Slovensku, tak by podľa prezidenta mohli ľudia iba dúfať, že drony nepadnú na obývanú oblasť.

Stav, keď Slovensko nedisponuje žiadnym funkčným systémom protivzdušnej ochrany, označil za "hazard s bezpečnosťou krajiny".

Dianie v Poľsku je podľa neho zdvihnutým prstom na urýchlené kroky k zaobstaraniu moderného protivzdušného systému. Aj keď podľa vlastných slov nemá informácie o priamom ohrození Slovenska, obáva sa technických zlyhaní alebo odklonu rakiet a dronov, ktoré útočia na ciele v blízkosti hraníc.

(tasr, max)

Minúta  |  

Tibor Gašpar údajne disponuje informáciami z SIS, koalícia výbor neotvorila

Výbor Národnej rady SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) v stredu nerokoval o možnom úniku informácií z tajnej služby.

Mimoriadne zasadnutie iniciovala opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS), no program poslanci neschválili. Kolíková upozornila, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), ktorý je obžalovaný z korupcie a organizovaného zločinu, verejne disponoval informáciami, ktoré údajne pochádzajú z SIS.

Spája to s podozrením, že únik mohol nastať cez jeho syna, riaditeľa SIS Pavla Gašpara.

Poslankyňa z SaS žiadala, aby šéf tajnej služby pred výborom vysvetlil, ako je možné, že utajované skutočnosti sa dostali k osobe s takýmto právnym statusom. Podľa nej ide o vážne ohrozenie bezpečnosti a dôveryhodnosti tajnej služby.

Opoziční poslanci kritizovali koalíciu, že diskusiu zablokovala. Koaliční zástupcovia však obvinenia odmietli. Podpredseda výboru Peter Šuca (Smer) označil mimoriadne rokovanie za "science-fiction" a trval na tom, že riaditeľ SIS vie, čo si môže dovoliť zverejniť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Na Poľsko mierilo osem šáhidov, NATO musí reagovať

Počas nočného útoku Ruska na Ukrajinu zaznamenalo Poľsko historicky prvé zostrelenie dronov v rámci konfliktu, keď zasiahli jeho vzdušný priestor.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že nad Poľsko smerovalo najmenej osem iránskych dronov typu Šáhid, ktoré Rusko bežne používa.

Varoval, že nejde o náhodu, ale o eskaláciu, keďže tieto drony operovali v priestore NATO.

Celkovo na Ukrajinu vypustili 415 dronov a viac ako 40 rakiet – ukrajinská protivzdušná obrana väčšinu z nich zlikvidovala.

Napriek tomu došlo k zásahom v 17 lokalitách, pričom jeden človek zomrel a traja utrpeli zranenia.

V oblasti Volyň zasiahol požiar priemyselný areál s rozlohou tisíc štvorcových metrov.

Následne ukrajinský minister zahraničia Sybiha vyzval susedné štáty, aby aktívne zasahovali proti hrozbám vo vzdušnom priestore Ukrajiny, čo by podľa neho prispelo ku kolektívnej bezpečnosti regiónu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Hlas o taktických dôvodoch nepriznania pôžičky pred komisiou údajne pomlčal

Vysvetlenia strany Hlas o neoznámenej pôžičke sa rôznia. Na pôžičku upozornili až médiá, no strana ani samotný Peter Pellegrini o nej dovtedy nehovorili. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok navyše poskytol protichodné vysvetlenia.

V júli priznal, že pôžičku tajili z "taktických dôvodov", pretože sa obávali posmechu počas kampane. V oficiálnom stanovisku predtým hovorili o administratívnej chybe. Aktuality.sk teraz informovali, že štátnej volebnej komisii o žiadnych taktických dôvodoch nehovorili.

"Nespomínam si, že by tam bolo niečo také," reagoval pre portál šéf volebnej komisie Eduard Burda.

Štátna volebná komisia už uložila strane za nesplnenie povinnosti maximálnu možnú pokutu päťtisíc eur. Prípad však preveruje aj prokuratúra.

Hlas si požičal v januári 2024 300-tisíc eur od spoločnosti sestry prezidenta Evy Pellegrini Element Business a následne ich daroval svojmu lídrovi na volebnú kampaň.

Podľa zákona však mala strana povinnosť informovať o pôžičke do 30 dní od uzavretia zmluvy na svojej webovej stránke, čo neurobila.

(max)

Minúta  |  

Švajčiari podporujú novú dohodu s EÚ, zlom priniesli americké clá

Jasná väčšina švajčiarskych voličov podporuje novú dohodu s Európskou úniou, ktorá by prehĺbila hospodárske väzby medzi obomi stranami.

Vyplýva to z prieskumu GFS Bern, ktorý zverejnil denník Blick. Až 61 percent respondentov sa vyjadrilo v prospech dohody uzavretej v decembri, 30 percent bolo proti a zvyšok zostal nerozhodnutý.

Prieskum sa konal v lete, teda predtým, než sa naplno prejavili dosahy amerických ciel.

Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa uvalili začiatkom augusta na Švajčiarsko 39-percentné clo – jedno z najvyšších na svete.

Tento krok šokoval švajčiarske podniky, ktoré boli dlhodobo naklonené spolupráci s USA. Reakciou verejnosti je viditeľný posun v preferenciách smerom k EÚ.

Dohodu podporujú voliči takmer všetkých politických strán s výnimkou pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany, ktorá v nej vidí ohrozenie suverenity.

Zatiaľ nie je jasné, kedy o nej budú hlasovať, no referendum očakávajú najskôr v roku 2027.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.