Preskočiť na obsah
  |  

Rakúsko uspelo na súde so žalobou pre rozšírenie maďarskej elektrárne

Rakúska vláda dlhodobo namieta rozšírenie elektrárne Paks a tvrdí, že štátna pomoc a priamy kontrakt s ruskou spoločnosťou Nižnij Novgorod Engineering sú v rozpore s právom Únie.

Vo štvrtok dal Súdny dvor EÚ Viedni za pravdu a rozhodol, že Európska komisia mala dôkladnejšie posúdiť postup Budapešti. Ide najmä o otázku, či zadanie miliardovej zákazky bez verejnej súťaže neporušilo základné princípy hospodárskej súťaže a transparentnosti.

Rozhodnutie neznamená, že rozšírenie elektrárne Paks automaticky zastavili. Európska komisia však bude musieť vec znovu otvoriť a posúdiť.

Tento spor zároveň zdôrazňuje rastúce napätie medzi Viedňou a Budapešťou v otázke jadrovej energie. Rakúsko patrí medzi štáty, ktoré úplne odmietajú jadro, zatiaľ čo Maďarsko ho považuje za strategickú súčasť svojej energetiky a spolupráce s Ruskom.

(reuters, lud)

  |  

Poľsko obmedzilo leteckú dopravu pri hraniciach s Bieloruskom a Ukrajinou

Opatrenie zaviedlo vo štvrtok Operačné velenie poľských ozbrojených síl po sérii incidentov s dronmi. Deň predtým Poľsko zostrelilo niekoľko podozrivých ruských dronov, ktoré narušili jeho vzdušný priestor.

Do zásahu sa zapojili aj lietadlá spojencov zo Severoatlantickej aliancie, čo bol prvý prípad, keď členský štát NATO použil paľbu počas vojny Ruska proti Ukrajine.

Poľská agentúra pre leteckú navigáciu oznámila, že nová obmedzená zóna s označením EP R129 sa vzťahuje na východné regióny krajiny a platí až do 9. decembra.

Od východu do západu slnka sú v nej povolené iba lety s riadne nahláseným letovým plánom, vybavené transpondérmi a v kontakte s riadiacimi orgánmi. Po západe slnka platí úplný zákaz civilných letov.

Výnimky majú iba vojenské a špeciálne účelové lety. Pre civilné bezpilotné lietadlá zaviedli úrady nepretržitý zákaz počas celého obdobia.

Rusko tvrdí, že jeho drony útočili len na ciele na Ukrajine a zásah Poľska nebol plánovaný.

(reuters, lud)

  |  

Bezpečnostná rada OSN rieši narušenie Poľska ruskými dronmi

Poľsko požiadalo o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN po tom, ako jeho vzdušný priestor narušili ruské drony. V noci ich následne zostrelili poľské ozbrojené sily, a to s podporou spojencov z NATO.

Incident označilo ministerstvo zahraničných vecí za bezprecedentný – ide totiž o prvý známy prípad, keď členská krajina NATO zničila ruské vojenské prostriedky priamo nad svojím územím od vypuknutia vojny na Ukrajine.

Varšava vníma tento krok ako priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť a chce ho predložiť na medzinárodnú diskusiu. Zatiaľ nie je jasné, či Rusko útok komentovalo, no napätie medzi Moskvou a NATO sa týmto krokom zjavne prehlbuje.

(reuters, lup)

  |  

Grok má opravovať polopravdy. Musk zvažuje vlastnú AI Wikipédiu

Elon Musk predstavil vo videu na sieti X odvážnu víziu novej fázy vývoja chatbota Grok od spoločnosti xAI.

V najnovšom rozhovore naznačil, že Grok by mohol prepisovať zdroje ako Wikipédia, aby odstránil nepravdy, opravil polopravdy a doplnil chýbajúci kontext – výsledkom by mohla byť „Grokipédia“.

Model má využívať veľké množstvo údajov a pokročilú inferenciu na overovanie pravdivosti informácií.

Musk zároveň varoval pred koncentráciou moci v rukách konkurentov. Firmy xAI a X podali antimonopolnú žalobu na Apple a OpenAI, ktorých obviňujú z kartelovej dohody. Tvrdia, že integrácia ChatGPT do iPhonov obmedzuje konkurenciu, a to najmä pre Grok.

(lup)

  |  

WHO ostáva v Gaze napriek izraelským výzvam na evakuáciu civilistov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že jej tímy zostávajú v meste Gaza napriek výzvam izraelskej armády na evakuáciu. Tá plánuje vojenské obsadenie mesta, ktoré je jedným z posledných hlavných centier v Pásme Gazy.

WHO považuje masový presun obyvateľstva za nereálny a varuje, že takzvaná humanitárna zóna na juhu pásma nemá kapacity na prijatie ďalších ľudí.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus zdôraznil, že polovica fungujúcich nemocníc zostala práve v Gaze a ich stratu by ochromený systém nezvládol.

Organizácia zároveň apeluje na medzinárodné spoločenstvo, aby zasiahlo, a pripomína, že táto kríza nie je prírodná katastrofa, ale výsledok ľudského konania.

Izrael pokračuje v ofenzíve, ktorú označuje za sebaobranu po útokoch Hamasu v roku 2023. Miestne úrady evidujú viac než 63-tisíc obetí, pričom nerozlišujú medzi civilistami a bojovníkmi.

(tasr, lup)

  |  

Dcéra Kim Čong-una sa čoraz viac javí ako jeho nástupkyňa, tvrdí Soul

Severokórejský vodca Kim Čong-un podľa juhokórejských poslancov upevnil postavenie svojej dcéry Kim Ču-ae ako pravdepodobnej nástupkyne, keď ju vzal na návštevu Číny. Informovala o tom juhokórejská spravodajská služba.

Kim Ču-ae sa počas cesty zdržovala na severokórejskom veľvyslanectve a neobjavovala sa na verejnosti, no samotná účasť na zahraničnej návšteve bola podľa poslancov jasným signálom o jej budúcej úlohe.

Ukazuje sa tak, že režim buduje jej imidž nástupníčky – občas ju predstaví, no zároveň jej umožňuje zbierať skúsenosti mimo očí verejnosti.

Podľa spravodajcov severokórejskí predstavitelia počas návštevy dôsledne odstraňovali stopy, aby neodhalili biologické údaje o Kimovi a jeho dcére. Použili na to aj špeciálne lietadlo na prepravu odpadu.

Začiatkom septembra Kim absolvoval v Pekingu multilaterálne stretnutie, na vojenskej prehliadke stál po boku čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a ruského prezidenta Vladimira Putina. S obomi mal aj bilaterálne rokovania. Juhokórejská rozviedka predpokladá, že po tomto samite sa hospodárske väzby medzi Čínou a KĽDR posilnia najmä prostredníctvom neoficiálneho obchodu.

(reuters, est)