Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko od polnoci uzavrelo hranicu s Bieloruskom

Poľsko od polnoci uzavrelo všetky hraničné priechody s Bieloruskom. Dôvodom je plánované spoločné vojenské cvičenie Bieloruska a Ruska s označením Zapad. Na hranicu vycestoval poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski.

„Som si vedomý, že pre mnohých podnikateľov je to ťažká situácia. Vláda preto analyzuje straty a zvažuje formy podpory,“ uviedol podľa príspevku na sieti X Kierwiňski.

Rozhodnutie Varšavy oznámil poľský premiér Donald Tusk ešte v utorok. Rusko-bieloruské manévre sa začnú v piatok na území Bieloruska pri poľskej hranici a majú agresívny charakter, povedal vtedy s tým, že zahŕňajú aj simuláciu útoku na Suvalský koridor.

Od polnoci zo štvrtka na piatok sú uzavreté všetky hraničné priechody vrátane železničných, a to až do skončenia cvičenia, ktoré má trvať do 16. septembra.

Rusko vyzvalo Poľsko, aby čo najskôr prehodnotilo svoje rozhodnutie, ktoré označilo za deštruktívne. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v tejto súvislosti varovala pred dôsledkami.

(tasr, est)

Minúta  |  

Trump: K narušeniu vzdušného priestoru Poľska dronmi mohlo dôjsť omylom

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že k narušeniu vzdušného priestoru Poľska dronmi mohlo dôjsť omylom.

K prieniku dronov do Poľska došlo v noci na stredu počas ruského náletu na Ukrajinu. Poľské radary zachytili 19 objektov, niektoré z nich zostrelili ako potenciálnu hrozbu. Ministerstvo vnútra oznámilo, že doteraz sa našli zvyšky 16 dronov.

„Mohol to byť omyl,“ povedal podľa AFP Trump, ktorý predtým hovoril o incidente s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Ten vyhlásil, že Poľsko je v hybridnej vojne s Ruskom, a upozornil na podľa neho na falošné tvrdenia šírené Moskvou, že drony, ktoré vnikli na územie Poľska, pochádzali z Ukrajiny.

„Bez ohľadu na to, nie som spokojný s ničím, čo súvisí s celou tou situáciou (okolo vojny na Ukrajine, pozn. TASR), ale dúfam, že to skončí,“ dodal Trump.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

Belgický festival zrušil koncert dirigenta z Izraela, kritici hovoria o antisemitizme

Zrušenie vystúpenia Mníchovskej filharmónie na hudobnom festivale v belgickom Gente vyvolalo ostrú medzinárodnú kritiku. Organizátori podujatia odvolali koncert pre izraelského dirigenta Lahava Shaniho s odôvodnením, že sa nedostatočne dištancoval od "genocídneho režimu v Tel Avive".

Festival podľa vyhlásenia konal v súčinnosti s flámskou ministerkou kultúry a mestskou radou. Skonštatoval, že "hudba má byť zdrojom spájania".

Izraelský veľvyslanec v Nemecku Ron Pros'or pre Politico označil rozhodnutie za modernú formu antisemitizmu a prirovnal ho k prenasledovaniu židovských hudobníkov počas nacistického režimu. Dodal, že organizátori by mali niesť zodpovednosť za nezákonnú diskrimináciu.

Kritický bol aj premiér flámskeho regiónu Matthias Diependaele, podľa ktorého nemožno umelcov stotožňovať s činmi vlád iba pre ich národnosť.

Umelecký riaditeľ festivalu tvrdí, že Shani, ktorý bol predtým šéfdirigentom Izraelskej filharmónie, mal viacero možností objasniť svoj postoj k vojne v Gaze, no neurobil tak.

(max)

Minúta  |  

Tusk: Útok na Poľsko vyvolá adekvátnu reakciu. Vieme, že drony boli ruské

Poľsko bude nekompromisne reagovať na každý útok a agresor sa musí pripraviť na dôsledky. Uviedol to vo štvrtok večer po zasadnutí Rady národnej bezpečnosti poľský premiér Donald Tusk.

Odsúdil tiež tých, ktorí posluhujú ruskej propagande šírením tvrdenia, že za narušením poľského vzdušného priestoru stojí Ukrajina.

Podľa neho šlo o jednoznačný akt agresie zo strany Ruska a cieľom nebolo len Poľsko, ale celá Európa.

Poľsko dostalo konkrétne záruky podpory od viacerých štátov, vrátane Francúzska, Veľkej Británie, Holandska a Švédska. Ohlásené boli dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot a ďalšej techniky. Tusk potvrdil úzku spoluprácu s Ukrajinou pri budovaní účinnej ochrany proti dronom.

(tasr)

Minúta  |  

Pamätník Červenej armády v Košiciach zatiaľ ohradia, o osude rozhodne posudok

Košické mestské zastupiteľstvo vo štvrtok vzalo na vedomie petíciu za zachovanie a ochranu Pamätníka vojakom Sovietskej armády a názvu Námestia osloboditeľov, no prijalo aj uznesenie, ktorým požiadalo primátora Jaroslava Polačeka o vypracovanie znaleckého posudku na premiestnenie pomníka.

Dočasne má byť pamätník ohradený a doplnený o informačné tabule. Petičiari rozhodnutie ostro kritizovali a označili ho za nezákonné.

Petícia s viac ako 10-tisíc podpismi žiadala nielen zachovanie názvu námestia a samotného pamätníka, ale aj jeho zvýšenú ochranu, napríklad prostredníctvom čestnej stráže.

Predseda petičného výboru Alexander Riabov upozornil, že ide o najväčšiu petíciu v Košiciach za posledných deväť rokov, a avizoval, že sa obrátia na prokuratúru.

Podľa viceprimátora Marcela Gibódu však mesto petíciu neodignorovalo. Tvrdí, že prijaté uznesenie pamätník chráni, rozdielny pohľad je iba na historický výklad. Spor sa prejavil aj počas rokovania – mesto vystavilo panely o obetiach gulagov, kým petičiari priniesli materiály o pôsobení Slovákov v nacistickej armáde.

Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou a vojnovým hrobom. Mesto už skôr oslovilo ministerstvá a inštitúcie ohľadom odstránenia komunistických symbolov, no väčšina stanovísk bola negatívna. Stále čakajú na metodické usmernenie Pamiatkového úradu SR.

(tasr, max)

Minúta  |  

Humenčanka Blašková preplávala Lamanšský prieliv v rekordnom čase

Alina Jogl Blašková z Humenného sa zapísala do histórie slovenského športu. Lamanšský prieliv preplávala za 10 hodín a 57 minút, čím prekonala doterajší národný rekord. Informoval Prešovak.

Plavbu začala v noci 8. septembra na anglickom pobreží a ukončila ju nasledujúce ráno 9. septembra o 11.44 h vo Francúzsku.

Údaje potvrdila Channel Swimming Association, ktorá pokusy o preplávanie prielivu oficiálne eviduje.

Svoj výkon zároveň prepojila s charitatívnou iniciatívou – plávanie venovala zbierke na pomoc pacientom s ALS, progresívnym ochorením postihujúcim nervový systém. ALS vedie k postupnej strate pohyblivosti a reči, aj keď mentálne schopnosti zostávajú zachované.

Blašková nie je prvou Slovenkou, ktorej sa podarilo pokoriť prieliv, no vďaka svojmu času sa stala najrýchlejšou. Rekord dosiaľ držala Zuzana Jusková, ktorá v roku 2017 zvládla trasu za 11 hodín a 16 minút.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.