Preskočiť na obsah
  |  

Budúcnosť značky Armani otvoril testament, v tom sa píše o postupnom predaji

Giorgio Armani, 91-ročný zakladateľ a ikona talianskeho dizajnu, vo svojom závete naznačil, že jeho módny dom by sa mal postupne predať strategickému partnerovi. Preferovanými kupcami sú konzorcium LVMH, L'Oréal alebo EssilorLuxottica.

V poslednej vôli stanovuje, že dedičia musia v priebehu 18 mesiacov predať prvých 15 percent akcií a neskôr ďalších 30 až 54,9 percenta.

Francúzsky koncern LVMH, ktorý vlastní značky ako Louis Vuitton či Dior, okamžite reagoval a označil zaradenie medzi potenciálnych partnerov za poctu. Generálny riaditeľ Bernard Arnault vyhlásil, že ak by nadviazali spoluprácu, LVMH by sa zaviazala ďalej posilňovať globálne postavenie značky Armani.

Armani zomrel 4. septembra 2025. Preslávil sa najmä v 70. rokoch, keď pretransformoval klasickú pánsku bundu na ľahký, pružný odev – a tým naštartoval éru minimalistickej elegancie.

Veril, že skutočný štýl spočíva v jednoduchosti, nie vo veľkoleposti. Vďaka spolupráci s Hollywoodom a dôrazu na detaily sa jeho značka stala synonymom sofistikovanosti.

(reuters, max)

  |  

Únia odkladá klimatický cieľ do roku 2040, spor brzdia Francúzsko a Taliansko

Plán Európskej únie na schválenie ambiciózneho klimatického cieľa do roku 2040 narazil na odpor a odložili ho. Pôvodne mali ministri prijať dohodu 18. septembra, no veľvyslanci krajín návrh stiahli z programu.

Ministri budú podľa troch diplomatov, ktorí chcú ostať v anonymite, o cieli do roku 2040 diskutovať budúci týždeň, ale rozhovory sa potom pred dosiahnutím akejkoľvek dohody presunú na úroveň lídrov vlád Únie. Tí sa stretnú v októbri.

Ak sa dohoda nedosiahne budúci týždeň, Európska únia by mohla zmeškať termín v polovici septembra, kedy musia všetky krajiny predložiť OSN nové klimatické plány, aby sa pripravili na novembrový samit COP30.

Cieľ počíta s redukciou čistých emisií o 90 percent oproti roku 1990, pričom časť by sa kryla uhlíkovými kreditmi zo zahraničia. Zatiaľ čo Dánsko, Španielsko či Holandsko podporujú rýchle prijatie, Francúzsko, Poľsko a Taliansko sú proti a žiadajú rozhodnutie až na najvyššej politickej úrovni.

Európska komisia tvrdí, že stanovenie jasného cieľa dá investorom istotu a udrží Úniu na ceste k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj núka Kelloggovi byt. Tvrdí, že počas jeho návštev Rusko neútočí

Volodymyr Zelenskyj v piatok ponúkol americkému vyslancovi Keithovi Kelloggovi ukrajinské občianstvo a dokonca byt v Kyjeve. Zdôvodnil to tým, že počas jeho návštev vraj ruské rakety metropolu obchádzajú.

"Keď je Keith Kellogg v Kyjeve, obyvatelia môžu pokojne spať," vyhlásil prezident a prirovnal Kellogga k systému Patriot. "Môžeme mu dať aj byt - čokoľvek, čo potrebuje, ak to povedie k zastaveniu ruskej paľby."

Zároveň však upozornil, že Vladimir Putin sa stále usiluje o okupáciu celej Ukrajiny a vojnu nezastaví, kým nebude prinútený zmeniť svoje ciele. Podľa ukrajinského lídra slabne ochota Washingtonu tlačiť na Moskvu, čo zvyšuje význam európskych spojencov.

Spojenci by mali podľa Zelenského podporiť aj Čínu vo vytvorení tlaku na Rusko. Doplnil, že ukončenie vojny "vo veľkej miere záleží na Európanoch, Američanoch a skupine G7".

(tasr, afp, max)

  |  

Mestá a obce proti vláde: krátenie podielových daní ohrozí služby občanom

Združenie miest a obcí Slovenska odmieta plán vlády na konsolidáciu verejných financií. Argumentuje, že opatrenia pripravila vláda bez diskusie so samosprávami a nespravodlivo prenáša bremeno štátneho dlhu na miestne rozpočty.

Predseda združenia Jozef Božik pripomenul, že obce sa na celkovom dlhu 84,3 miliardy eur podieľajú len dvoma percentami, no vláda im znižuje garantovaný podiel na dani z príjmov z 55,1 percenta na 53 percent.

Aj keď kabinet tvrdí, že samosprávy budú mať vyšší výnos, mestá a obce upozorňujú, že keby podiel ostal nezmenený, získali by o 234 miliónov eur viac. Peniaze si podľa Božika ponecháva štát – či už priamym krátením, cez progresívne zdaňovanie alebo na pokrytie dohodnutej valorizácie platov učiteľov.

Varuje, že spolu s rastom minimálnej mzdy a infláciou budú rozpočty miest a obcí pod ešte väčším tlakom, čo sa premietne do služieb pre občanov.

Samosprávy preto očakávajú, že vláda jasne a zákonne zadefinuje dočasnosť prijímaných opatrení iba na roky 2026 a 2027 s automatickým návratom na pôvodnú úroveň podielu 55,1 percenta od roku 2028.

(tasr, max)

  |  

Východné krídlo Európy posilní misia NATO, podporili ju Dánsko i Nemecko

Aliancia vyšle misiu "Východná stráž" na posilnenie obrany východného krídla Európy, povedal v piatok generálny tajomník NATO Mark Rutte. Dodal, že bezohľadnosť Ruska vo vzduchu sa čoraz častejšie prejavuje.

Misia sa začne v piatok večer a bude zahŕňať celý rad prostriedkov od spojencov vrátane Dánska, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Nemecka a ďalších.

Incident, ktorý vyvolal bezpečnostné obavy v regióne, nastal v noci z utorka na stredu počas rozsiahleho ruského náletu na západnú Ukrajinu.

Poľské radary totiž zachytili niekoľko desiatok objektov, pričom niektoré z nich boli zostrelené ako potenciálna hrozba. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski oznámil, že Bezpečnostná rada OSN sa k tejto téme zíde na mimoriadnom zasadnutí už v piatok večer.

(reuters, max)

  |  

Trump: Moja trpezlivosť s Putinom sa míňa, vojna na Ukrajine je problém Európy

Donald Trump vyhlásil, že jeho trpezlivosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom „sa míňa veľmi rýchlo“, no zatiaľ sa zdržal ohlásenia nových sankcií voči Rusku.

V rozhovore pre Fox & Friends vyjadril frustráciu z toho, že Putin neurobil kroky k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Americký prezident zároveň naznačil možné ďalšie opatrenia – od sankcií na banky a ropný sektor až po nové clá – avšak zdôraznil, že bez aktívnej účasti Európy budú len obmedzene účinné.

Ako príklad vlastných krokov spomenul 50-percentné clo na indický export do USA, čo podľa neho ukazuje pripravenosť konať aj za cenu zhoršenia vzťahov s významným obchodným partnerom.

Trump tak poslal jasný odkaz, že aj keď sa dlhé roky snažil udržiavať s Putinom „dobrý vzťah“, jeho ochota čakať na výsledky má svoje hranice.

(reuters, red)